|
BRATISLAVA. Ftaláty používané pri výrobe plastov ako zmäkčovadlá súvisia s rastom hmotnosti, tvrdí štúdia vedcov z Helmholtzovho centra pre environmentálny výskum (UFZ) a z Integrovaného centra pre liečbu a výskum (IFB) pri Univerzitnej nemocnici v Lipsku.
Ftaláty sa môžu do tela dostať cez kožu alebo pri jedle a vyvolať hormonálne zmeny, potvrdili vedci. „Niektoré environmentálne faktory, akými sú ftaláty, prispievajú k rozvoju obezity,“ povedal pre portál EurActiv.de Martin von Bergen z Helmholtzovho centra pre environmentálny výskum.
Počas výskumu dali pokusným myšiam do vody zmäkčovadlo DEPH. Podľa von Bergena ftaláty výrazne zmenili ich hormonálnu rovnováhu. „Aj v malých koncentráciách viedli k významným zmenám, akým je rast hmotnosti,“ povedal pre EurActiv.de.
Váha stúpala najmä samičkám, dodal. Krvné testy ukázali narušený metabolizmus glukózy a vyššiu hladinu nenasýtených tukov.
.jpg)
Estery kyseliny ftalovej sa používajú ako prísady alebo pomocné látky - plastifikátory (zmäkčovadlá) pri výrobe plastových obalových materiálov za účelom dosiahnutia požadovaných mechanických vlastností obalových materiálov.
Zdroj: Národné referenčné centrum pre obalové materiály a predmety bežného používania
Plasty sú všade
Ftaláty v obaloch a iných materiáloch nájdeme najčastejšie v dvoch podobách: buď jako PET – teda polyethylentereftalát, alebo ako prísada v PVC (polyvinylchlorid). „Expozícií ftalátov nie sme vystavení len na úrovni potravinových obalov, ale aj prostredníctvom materiálov okolo nás,“ hovorí poradkyňa na zdravú výživu Michaela Bebová, ktorá vedie portál Biochemicka.cz.
Ak chceme vystavenie nášho organizmu týmto látka obmedziť, odporúča Bebová kontrolovať plastové obaly, v ktorých potraviny kupujeme. V prípade PET žiadne riziko nehrozí, vysvetľuje, pretože ftaláty sú viazané pevnou väzbu a z materiálu sa tak neuvoľňujú. Obávať sa preto nemusíme ani PET plastových fliaš, dodáva.
Problém môže podľa nej nastať pri materiáli PVC, kde sú ftaláty pridávané ako zmäkčovadlo a majú potenciál sa uvoľňovať. Radí preto kontrolovať označenie plastu. „Ak nájdete označenie PVC – tri šípky v trojuholníčku a vnútri trojku, a výrobok je vystavený tak, že naň svieti slnko, rozhodne by som ho nekupovala,“ hovorí.
Pozor si treba podľa nej dať na balené chleby a sladké trvanlivé pečivo, tiež na balené šaláty a bagety, niektoré mliečne výrobky. „S PVC všeobecne radšej veľmi opatrne,“ radí.
Odporúča znížiť aj spotrebu igelitu, plastov a obalov pri nakupovaní. Namiesto balenej vody môžeme uprednostniť kvalitnú vodu z kohútika, a namiesto kupovania nových a nových igelitiek vlastnú plátenú tašku, dodáva.
Zvýšené riziko však podľa nej hrozí až v prípade akútnej expozície vysokým koncentráciám ftalátov. Je to ako so znečistením ovzduším v centre, vysvetľuje. „Prejsť centrom plným áut, nie je zdravé a znamená to nadýchať sa množstva škodlivých látok, no aj tak mestom prechádzať potrebujeme,“ hovorí.
Na výrobu plastových obalových materiálov sú povolené nasledujúce estery kyseliny ftalovej:
dibutylesterftalát, benzylbutylftalát, bis(2-etylhexyl)ftalát, ktoré majú ustanovený špecifický migračný limit (ŠML).
Finálne výrobky musia spĺňať tento ŠML. Zároveň sú pre tieto estery definované obmedzenia a reštrikcie.
Uvedené estery kyseliny ftalovej sa môžu používať len ako zmäkčovadlá v materiáloch a predmetoch určených na opakované použitie, ktoré prichádzajú do styku s netukovými potravinami a ako technické podporné činidlo v koncentráciách do 0,1% v konečnom výrobku.
Zdroj: Národné referenčné centrum pre obalové materiály a predmety bežného používania
Za obal zodpovedá výrobca
„Výrobca potravín zodpovedá za bezpečnosť výrobkov uvádzaných na trh. Bezpečnosť potraviny zahŕňa aj jej obal,“ hovorí riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová. Dodržať musí požiadavky európskej legislatívy, dodáva. Výrobcovia podľa nej stanovené parametre dodržiavajú. Počas kontrol ftalátov v obaloch sa podľa nej žiadne problematické zistenie nevyskytlo.
Na ftaláty v obaloch sme sa pýtali aj výrobcov potravín, do uzávierky však neodpovedali.
Detailne rieši problematiku plastových obalových materiálov Nariadenie Komisie o plastových materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami, vysvetľuje Milada Syčová z Národného referenčného centra pre obalové materiály a predmety bežného používania Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade. To ustanovuje zoznam monomérov, východiskových látok, prísad a pomocných látok, ktoré sa môžu používať na výrobu plastov.
„Na výrobu plastov sa môžu používať iba látky uvedené v tomto zozname,“ hovorí. Ich vhodnosť a limitné hodnoty sú stanovené z hodnotenia rizika toxikologických údajov, dodáva.
Obalové materiály dostupné na našom trhu sa podľa Syčovej kontrolujú pravidelne každý rok. „Rozsah úradných kontrol je cielene zameraný na možné rizikové ukazovatele v závislosti od materiálového zloženia materiálov a predmetov určených na styk s potravinami,“ hovorí.
Prečítajte si aj Obéznych detí pribúda, návyky majú od dospelých
