Mnoho z nás pozná anglické príslovie: „Fake it, till you make it.“ Kým to neovládaš alebo nedokážeš, predstieraj. A robíme to takmer stále. Predstierame na pracovných pohovoroch, na zoznamkách, pred partnermi, aj pred kamarátmi. Predstieranie sa stalo naším životným štýlom, pretože sa bojíme úprimnosti.

Nedávno som bola na zaujímavom workshope nazvanom Radikálna úprimnosť. Dva dni sme sa učili ako nepredstierať, nezatajovať, neklamať najmä sami pred sebou. Bola to zaujímavá skúsenosť.

Úprimnosť a pravda

V „laboratórnych“ podmienkach uzavretej skupiny si sľúbite, že všetko, čo sa povie je dôverné a môžete beztrestne hovoriť pravdu. No nie je to ľahké. Stále máme akési filtre. Aby sme niekoho neurazili, aby sme neodkryli príliš, aby nás neprestali mať radi, aby sme neboli nesympatickými.

Zistila som, že zvládnem o sebe počuť pravdu, pretože môj vnútorný kritik bol kedysi taký nemilosrdný, že je málo vecí, ktoré som si o sebe nevypočula sama od seba. Veta o tom, že sa niekomu nepáčia moje vlasy, alebo to, že chodím v čiernom, je slabý odvar.

Oveľa horšie ako počuť pravdu, je pre mňa pravdu povedať. Práve preto, že sa bojím byť neobľúbená, bojím sa, že iného zraním, alebo že na mňa zanevrie. Je naozaj pravdou, že sme sociálne tvory a chceme fungovať v skupine a byť obľúbení aj za cenu občasnej neúprimnosti.

Pri premýšľaní o hraniciach úprimnosti som browsovala Netflixom a HBO a všimla som si zaujímavú vec. Medzi najsledovanejšie programy streamovacích služieb patria práve dokumenty o klamároch.

Od Tinder swindler po Elizabeth Holmes 

Na prvých priečkach rebríčkov sa dlho držal dokumentárny film Tinder swindler, o mužovi, ktorý predstieral bohatstvo a luxusný životný štýl, na ktorý lákal ženy prostredníctvom zoznamovacej aplikácie Tinder. Od svojich obetí vytiahol veľké sumy peňazí, ktoré mu financovali život.

Vzápätí sa stal hitom hraný seriál o fejkovej podnikateľke Anne Delvey alias Anne Sorokine, ktorá oklamala veľké finančné spoločnosti ako aj newyorskú biznisovú smotánku a takmer získala viac ako 60 miliónov dolárov na svoj nejasný projekt luxusného centra pre umenie. Chýbalo naozaj málo, no nakoniec sa Anna dostala do väzenia a vyhostili ju zo Spojených štátov.

Zhruba v tom istom čase sa objavil ďalší dokument The Inventor (Objaviteľka) a paralelne prebiehal súdny proces s vedkyňou Elizabeth Holmes. Práve ona sa stala najmladšou miliardárkou na svete vďaka tomu, že predstierala objav jedinečnej technológie, ktorá dokáže z kvapky ľudskej krvi diagnostikovať mnohé ochorenia vrátane rakoviny.

Celý projekt nazvaný Edison sa neskôr prejavil ako nezmyselný a žiadna revolúcia v oblasti diagnostiky sa nekonala. No Elizabeth a jej firma získali od veľmi renomovaných sponzorov viac ako 9 miliárd dolárov.

Po zhliadnutí všetkých týchto dokumentov a seriálov sa automaticky ponúka otázka, ako dokázali byť v predstieraní tak presvedčiví, že oklamali obrovské množstvo ľudí. Ako to, že veľké spoločnosti, renomovaní podnikatelia, politici, elita spoločnosti nedokázali prekuknúť klamstvo?

Zrejme to bude tým, že vďaka novým technológiám sa predstiera akosi ľahšie. Sociálne siete nám umožňujú vytvoriť si falošné životy, profily.... Mnoho vecí vieme sfalšovať, vytvoriť si minulosť, akú len chceme. Žijeme fejkovú dobu, kde rozdiel medzi pravdou a hoaxom len ťažko rozpoznáme. Práve v tejto dobe začína mať úprimnosť a pravda cenu zlata. Stávajú sa najvzácnejšou komoditou.