|
BRATISLAVA. Vedci klasifikovali spotrebu mäsových výrobkov ako karcinogénnu pre človeka a konzumáciu červeného mäsa ako pravdepodobne karcinogénnu. Dospeli k tomu na základe analýzy viac ako 800 štúdií z rôznych krajín, ktoré sa venovali výskumu spojitosti rakoviny s konzumáciou červeného mäsa a mäsových výrobkov. Hovorí o tom októbrová štúdia Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC), ktorá patrí pod Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO).
„V rámci zásad zdravého stravovania údené potraviny nie sú považované za najlepšiu voľbu, odporúča sa ich konzumácia občasná, v menších množstvách,“ vraví hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Lenka Skalická. Počas údenia sa potravina totiž vystavuje dymu z horiaceho a tlejúceho dreva – vtedy vznikajú polyaromatické uhľovodíky (PAU), ktoré sú považované za kontaminujúce látky, vysvetľuje. Rovnako je to aj pri grilovaní či opekaní, dodáva.
Obsah a bezpečnosť týchto látok v potravinách je podľa Skalickej sledovaná a presne stanovená. Najvyššie prípustné množstvá v potravinách sa priebežne prehodnocujú, cieľom je znížiť ich na čo najnižšiu možnú úroveň, vysvetľuje.
Budeme kupovať menej mäsa?
Zmeny spotrebiteľských zvyklostí pre vyjadrenia WHO sa marketingový manažér spoločnosti Mecom Dušan Nochta neobáva. „Väčšina spotrebiteľov sa správa pri nákupe mäsových výrobkov konzervatívne. Existujú určité trendy v zmene správania spotrebiteľov, ale zmeny sú malé a pomalé,“ hovorí.
Spotrebitelia si už dlhodobo čítajú etikety a majú prístup k detailným informáciám, nemyslí si preto, žeby neúplná a zavádzajúca informácia z WHO mala zásadný vplyv na ich rozhodovanie pri nákupe. Zavisí to však podľa neho aj od informácií v médiách, „či budú komunikovať relevantné a skutočne podložené informácie, alebo informácie vytrhnuté z kontextu v rámci tejto problematiky.“
Riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska si nevie predstaviť, žeby Taliani prestali konzumovať Parmskú šunku, či Španieli zavrhli Iberskú šunku. „Rovnako môžem tvrdiť, že ani Slováci nezanevrú na Šovdru a na ďalšie špeciality. Nemôžeme predsa očakávať, že by sa z obyvateľov tejto planéty stali vegetariáni,“ hovorí Halgašová.
Návyky spotrebiteľov sa postupne určite budú meniť a ovplyvňovať konzumáciu mäsa a mäsových výrobkov, myslí si predseda predstavenstva siete Coop Jednota Gabriel Csollár. „Ľudia strednej a mladej generácie sa už dnes zameriavajú na zdravú výživu, ktorá ide iným smerom ako konzumáciou mäsa alebo preferujú mäsové výrobky, ktoré majú vysoký podiel mäsa,“ hovorí. Zdravému človeku však podľa neho pri striedmej konzumácii aj údenín zdravotné problémy nehrozia.
„Myslíme si že to bude len nepatrná a krátkodobá zmena v správaní zákazníkov,“ vraví hovorca spoločnosti Púchovský mäsový priemysel Marcel Ondráš. Spotreba mäsa mäsových má totiž podľa neho celosvetovo stúpajúci trend.
Koľko mäsa zjeme
Priemerný príjem červeného mäsa je podľa záverov IASC okolo 50 až 100 gramov na osobu a deň, pri vysokej spotrebe je to okolo 200 gramov na osou a deň. Pritom podľa vedcov už konzumácia 50 gramov spracovaného mäsa denne zvyšuje riziko vzniku kolaterálneho karcinómu o 18 percent.
Podľa štatistických údajov klesla celková spotreba mäsa na Slovensku od roku 1995 do roku 2014 o 16,5 kilogramu na obyvateľa na rok. Ide o posun z necelých 64 kilogramov mäsa na obyvateľa ročne na dnešných niečo vyše 47 kilogramov mäsa na obyvateľa ročne, vysvetľuje Halgašová. „
Najvýznamnejší pokles bol zaznamenaný v spotrebe hovädzieho mäsa a bravčového mäsa,“ hovorí. Rástla podľa nej len spotreba hydiny a to o kilogram na osobu a rok.
Predaj mäsových výrobkov na Slovensku je podľa Nochtu za posledné roky stabilný. „Za posledné obdobie prejavili spotrebitelia väčší záujem hlavne o kategóriu šuniek s vyšším obsahom mäsa,“ hovorí. Najdôležitejším faktorom pri výbere mäsového výrobku je podľa neho obsah mäsa. Časť nakupujúcich začína preferovať aj balené výrobky, bezlepkové či s označením bez alergénov, dodáva.
V posledných rokoch sa dopyt po mäse a mäsových výrobkoch podľa Csollára nemení – do popredia sa dostala hlavne hydina. Z mäsových výrobkov je naďalej záujem o šunky, párky, klobásy, dodáva. „Spotrebiteľ sa ešte stále orientuje na cenu a až potom nasleduje kvalita a pôvod výrobku,“ hovorí.
Podobnú skúsenosť so správaním zákazníkov majú aj v Kauflande. „ Spotrebitelia väčšinou hľadajú najlepší pomer ceny a kvality,“ hovorí za reťazec Adriana Tužinská. Dopyt po kvalitnejších mäsových výrobkoch ako šunka s 90 a viac percentným podielom mäsa ukázali aj výsledky predaja siete Billa.
Rastúci dopyt po výrobkoch s vysokým podielom mäsa vyrobených podľa tradičnej receptúry potvrdil aj Ondráš za Púchovský mäsový priemysel.
Prečítajte si aj Spracovatelia mäsa si za svojimi výrobkami stoja
