|
Historická návšteva. Po prvýkrát prišiel slovenský prezident na oficiálnu návštevu Francúzska.
Historický príhovor na pôde Slovenskej ambasády v Paríži. Pán prezident nám, Slovákom a Slovenkám žijúcim vo Francúzsku poďakoval za to, že každým našim činom, slovom, úsmevom reprezentujeme našu krajinu, naše malé krásne Slovensko. A povedal nám, že to robíme dobre.
Každý sme si v tých slovách našli kúsok seba. Boli sme dojatí a vďační za to, že pán prezident ocenil to, o čo sa každý deň všetci, každý svojou troškou snažíme. V práci s našim slovanským prízvukom vo francúzštine, vo výchove detí, keď sa do každodennej únavy a kopy povinností snažíme vpašovať pár slovenských slov, v parížskom metre čítame slovenské knižky, naše pofrancúzštené deti vodíme na koncerty slovenských hudobníkov, do galérií na výstavy slovenských umelcov, pod francúzskymi hodvábnymi šatkami nosíme šperky od slovenskej šperkárky. Vďaka iniciatíve niekoľkých Sloveniek z Asociácie Deti Dunaja sa každoročne v Paríži a v iných francúzskych mestách organizujú vianočné a veľkonočné trhy.
So šúpolienkami, medovníkmi, trubičkami, makovníkmi, kraslicami, čipkami a maľovanými sklenenými svietnikmi, drôtenými ozdobami. V priestoroch radníc, kostolov, pri Louvri, v Sceaux, v drevenom stánku na vianočnom trhu na Trocadere sa Francúzom a celému svetu ponúkajú syrové korbáčiky, medovinu, varí sa tatranský čaj. Dievčatko zarecitovalo krásnou slovenčinou Modlitbu za Slovensko od Milana Rúfusa. Vďaka niekoľkým Slovenkám, ktoré venujú svoju energiu a voľný čas cez víkendy, sa vo víkendovej škole pri kostole Madelaine otvárajú slovenské šlabikáre.
Možno niekedy stačí len dobre vykonávať svoju prácu, vo firmách menších aj veľkých, na recepciách, na stavbách, v nemocniciach, obchodoch či v rodinách ako au-pairky. A na otázku odkiaľ pochádzame, odpovedať Slovensko.
Pán prezident ocenil všetko to malé rozpŕchnuté, vo veľkosti Paríža takmer nepovšimnuteľné. To, že občas Francúzom ukážeme na mape, kde je Slovensko, že im povieme, že hlavné mesto je Bratislava a existuje Spišský hrad, ukážeme fotky zo Slovenského raja, hosťom nalejeme slovenské víno, upečieme do práce štrúdľu a donesieme piešťanské oblátky, zoberieme francúzsku kolegyňu na koncert slovenskej harfistky Kataríny Turnerovej a violenčelistu Eugena Procháca, že s deťmi pripravíme do školy referát o Slovensku.
Možno na všetky tieto detaily myslel pán prezident, keď nám na pôde slovenskej ambasády ďakoval.
Pán prezident, bolo nám cťou. My sme na našu krajinu a korene hrdí aj vďaka Vám. My, Slovenky a Slováci, ktorí sme sa zúčastnili na predstavení Lúčnice pod Vašou záštitou, sme v sále budovy Radia de France, pri Seine pod svetlami vysvietenej Eiffelovky cítili neopísateľný pocit hrdosti na naše korene. Cítili sme, že sa nachádzame nielen v srdci Paríža, ale že malá krajina, z ktorej pochádzame, kdesi v tom európskom srdci naozaj svoje miesto má.
Pán Prezident, dovolím si použiť množné číslo a povedať za mnohých, že my krajania vo Francúzsku Vám ďakujeme za to, že nás reprezentujete. Na Slovensku, v Paríži, v celom svete. Ďakujeme Vám za to, že každý Váš čin, slovo, úsmev reprezentuje naše malé krásne Slovensko.
Prečítajte si aj Keď novinári narobia viac zla ako osohu alebo neubližujme deťom
