|
Včera bolo na Slovensku zaočkovaných proti koronavírusu 600 000 ľudí prvou vakcínou. Bola medzi nimi aj moja mama. Cesta k vakcíne bola nesmierne tŕnistá, a kým sa to podarilo, myslela som každý deň na množstvo seniorov, za ktorých nemá kto bojovať. Slovensko bude pravdepodobne do leta krajinou, s najmenším počtom zaočkovaných pacientov.
Kým počas prvej vlny sme počúvali, že našou vakcínou je disciplína, v druhej vlne sa črtali lepšie časy a vyzeralo to, že od decembra sa môže začať vo veľkom očkovať. V tejto krajine však máme vládu (máme?), ktorú to zrejme príliš nevzrušovalo. Celú jeseň sa maniacky opakovala mantra celoplošného testovania, pardón skríningu. Každý lepší papagáj na Slovensku sa naučil vetu: „Sulík nenakúpil testy“. A nebolo hádam člena vlády, ktorý by nebol vyzvaný, aby išiel kopať hroby.
Akoby pána premiéra vôbec netrápilo, že za každým tým hrobom je naozajstný ľudský život. Stále sme od ministra zdravotníctva čakali, že sa bude venovať očkovaniu a že okrem disciplíny a izolácie doprajeme „starkým“ aj nejakú tú ochranu. No minister bol bezmocný a v decembri visela na webe len veľmi chabá tabuľka, ktorú sa niekto odvážil nazývať vakcinačným plánom. Nielenže nebolo jasné, v ktorom mesiaci príde koľko vakcín daných značiek, ale občania vôbec netušili, v ktorom meste bude vakcinačné centrum, koľko ich bude v rámci celého Slovenska a ako sa na očkovanie prihlásiť.
Chcete si pravidelne čítať stĺpčeky Žien v meste priamo vo svojom e-maili bez reklamy?
Po oslave Kristovho narodenia a zvýšení počtu mŕtvych na najvyššie miesto na svete sa mantra celoplošného testovania stále nevytratila, no pomaly sa začalo spomínať nejaké to očkovanie. Že, teda, sa to chystá. Normálne by sme predpokladali, že dakedy v auguste 2020 sa zriadi tím profesionálov a tí budú celú jeseň chystať očkovací systém a v januári slávnostne spustia brutálny web, ktorý bude fungovať ako hodinky a od decembra bude fičať premyslená kampaň. No, nevydalo.
V polovici januára sa soudruzi z NDR neštítili spustiť ruskú ruletu očkovania s názvom Hry o život alebo nahlás svojho dôchodcu enter enter enter. Od prvého dňa, ako to bolo možné, som sa v snahe zaočkovať mamu vo veku 69 rokov s diagnózou chronická obštrukcia pľúc, pokúšala nejako vybojovať termín v Bratislave a okolí, lebo transportovať ju do Sniny mi s jej diagnózou prišlo riskantné. Klikala som ako blázon každý večer. Budík na mobile nastavený, dva počítače s nainštalovaným Chromom okolo seba. Nepodarilo sa.
Hoci v Bratislave svietilo 1482 voľných miest, systém mi napísal, že pre moju mamu sa zázrak nekoná. Keď už boli plné noviny článkov o tom, či sa tam hore náhodou niekto nezbláznil, spustila sa zázračná Čakáreň. Ako dobrá dcéra, som matku zaevidovala presne 8 minút po tom, ako sa informácia o čakárni objavila na facebooku ministerstva zdravotníctva. (Všetky údaje som už vedela naspamäť). Keďže sa vraj ide podľa veku a mama je najstaršia veková skupina na dobrú vakcínu so zlým PR, Astru Zenecu, dúfala som, že to bude pomerne rýchle. No ubehli dva týždne, počas ktorých som obvolala presne 6 lekárov, prediskutovala s nimi mamin zdravotný stav a čakala na správu s termínom. Vetu „Pozitíva očkovania výrazne prevyšujú možné riziká.“ som mohla citovať aj keby ste ma zobudili o tretej ráno.
Po troch týždňoch sa seniorka s ťažkou diagnózou nakoniec dostala k vakcíne ako náhradníčka. Cez oficiálny systém Čakárne sa nedočkala, no usmialo sa na nás šťastie inde. Som za to neskonale vďačná a zároveň mi je nesmierne ľúto toho množstva starých ľudí, onkologických pacientov a ľudí s ťažkými diagnózami, s ktorých zdravím sa hrá táto očkovacia ruleta. Viem, že je zaočkovaných mnoho ľudí, ktorí nespĺňajú vekové ani iné kritériá, ale ani im to nezazlievam. Každý hrá o svoj život a o život svojich rodičov a spoliehať sa na nefunkčný systém znamená hazardovať so smrťou.
Kým v prvej vlne sme boli solidárni a dopriali si navzájom, v druhej vlne sa snažíme prežiť. Je to smutné, ale bezvládie, ktoré tu aktuálne máme je len ďalším dôkazom, ako politikom záleží na životoch ich občanov. Nezáleží.
