V piatok som bola na očkovaní. AstraZeneca. Kamaráti mi hovorili, počkaj týždeň-dva, dostaneš Pfizer a v Bratislave a podľa štatistík a čísel majú zrejme pravdu. Lenže ja som mesiace na svojich sieťach presviedčala ľudí, že Astra je dobrá voľba, a že sa nie je čoho báť. Keď mi prišiel termín, bolo to prirodzeným vyústením niekoľkomesačnej komunikácie. Ak som ľudí presviedčala, že je to ok, zruším termín a počkám si na inú vakcínu? Nie.

V piatok som teda prišla do očkovacieho centra v Revúcej. Urobili sme si selfíčka s dobrovoľníkmi pri vchode, počkala som si na vakcínu a čakala v čakárni. Všetci super milí, poztívni, organizácia žúp ide ako po masle. Ešte aj grafický dizajn bol pekný.

Pri 15-minútovej lehote, či nemáte akútne vedľajšie účinky, sme sa ešte dali do reči s mladým mužom vedľa. Spoznal ma, porozprávali sme sa o našich príbehoch - ženu mal z Portugalska, na začiatku pandémie predal auto. Tak si na očkovanie požičal voz v Avise na víkend. Mne požičal auto môj otec, lebo môj muž šiel na astru tiež, skoro ráno a míňali sa naše kalendáre.

Chcete si pravidelne prečítať stĺpček Zuzany Kovačič Hanzelovej priamo vo svojom e-maili bez reklamy?

Prišla som domov a šla na dohodnutú večeru na terase. Po mesiacoch som videla kamarátky. Skúmala som, ako sa cítim. Čo je na mne čudné. Zatiaľ všetko v poriadku. Okolo druhej nad ránom som sa začala cítiť čudnejšie. Také ticho pred búrkou. O tretej ráno to prepuklo naplno. Ziminca, 38,6 teplota, nevedela som sa dvihnúť z postele, hoci sa mi dokola snívalo, že pijem bezodný pohád vody, pretože som bola veľmi slabá.

Okolo piatej nad ránom som sa predsa rozhodla, že smäd je neznesiteľný, postavila sa a v obývačke našla nemohúceho manžela. Jeho stav bol podobný. Nejako sme prežili až do ďalšieho dňa. Na obed už sme boli viac menej OK, už len menšia teplota, bolesť svalov, taká celková slabosť.

Pár hodín na to sme sa dali dokopy, môj muž dokonca odmoderoval štandardne svoju nedeľnú reláciu. Bolo nám zle, bolo nám ťažko. Chápem, že ľudí to vie vystrašiť. O tri týždne však budeme mať imunitu a neskončíme ani na pľúcnej ventilácii, ani zrejme fatálne nenakazíme nikoho okolo seba.

Po očkovaní prišli reakcie - drvivá väčšina pozitívnych. Niektoré negatívne, niektoré skeptické. Aj z blízkeho okolia. Prekvapilo ma to. Mala som pocit, že to už s ľuďmi v mojom bezprostrednom okolí máme vykomunikované. Ale realita vás prekvapí.

Aj najbližší ľudia vám pár dní pred termínom vedia priznať, že rozmýšľajú o zrušení termínu. Mne to, priznám sa, ani nenapadlo. Štatisticky si to porovnám s inými situáciami.

Prečítajte si

Nemocnice nestíhajú, a obvoďáci na to kašlú

V 25. som začala brať antikoncepciu a dosť ma to poznačilo. Okrem toho, že mi spustila dosť vážne migrény, rozpútala mi x ďalších sprievodných nežiadúcich účinkov. Keď som tabletky vysadila, migréna odišla, ale viaceré veci sa mi späť do normálu už nevrátili.

Antikoncepcia je pritom násobne rizikovejšia ako AstraZeneca. Čím to je, že pri ženskej antikoncepcii o rizikách nediskutujeme, nehovoríme? Prečo to prehliadame? Debatovali sme o tom s kamoškami - ja som bola zástanca antikoncepcie. Vďaka nej máme emancipáciu, máme v rukách reprodukčný cyklus. Zmenila sa celá dynamika vzťahov, extrémne to posunulo ženy.

V poriadku, ale musíme diskutovať, aký to má vplyv na ženy, hovorí mi najlepšia kamarátka a viem, že má pravdu. Lenže žijeme v spoločnosti, kde je ťažké spochybňovať niečo, čo veľmi radi spochybňujú mizogýni a ľudia, čo chcú ženy vidieť v kuchyni. Vravím: máš pravdu, ale nie sme na tú diskusiu asi ešte pripravené.

Ľudia fajčia. Pijú. Jedia junk food. Robia mnoho vedome deštruktívnych rozhodnutí. A predsa sú schopní mikroskopicky súdiť vakcínu, ktorá má násobne lepšie výsledky ako čokoľvek, čo si dávame dobrovoľne. Vystavujeme sa extrémnemu slnku, privodzujeme si rakovinu kože, obezitu, vyhladovanie, prepadáme alkoholizmu, závislostiam. Máme psychické problémy, násilníkov, týranie. A podrobne skúmame takmer neškodné vakcíny.

Je to pre mňa fenomén. Kiež by sme toľko pozornosti všetci venovali chudobe, školstvu, zdravotníctvu. Kiež by sme chodili na preventívne prehliadky. Kiež by sme prestali chľastať a fajčiť.

Taký svet by bol fér voči AstraZenece, a aj ostatným vakcínam. Inak sme len trápni pokrytci.