V jednej minúte sa ich osudy zliali. Televízna správa o smrti sira Nicolasa Winstona, v ktorej jeho slová predaboval herec Ladislav Chudík.

Legendárny slovenský herec a morálna autorita zomrela v pondelok. Britský hrdina, ktorý ako obyčajný úradník zachránil viac ako 660 detí z Česka a Slovenska pred koncentračným táborom a smrťou, umrel v stredu.

V jednom týždni sa skončili dva úžasné príbehy, ktorých spája pokora, ľudskosť a slušnosť. Dvaja muži, ktorí ukázali, že v živote nie je taká ťažká situácia, aby ste ju nezvládli ako slušný človek.

Jeden z nich sa postavil nacistom počas druhej svetovej vojny, druhý sa odmietal znížiť pred Sovietmi a komunistami v čase studenej vojny. Jedného volali aristokratom divadla, druhý aristokratický titul dostal za odvahu.

A oboch spojil film Všetci moji blízki slovenského režiséra Mateja Mináča.

Mali by sme si ich príbehy pripomínať často. Vtedy, keď sa vyhovárame, čo všetko netreba urobiť, na čo všetko netreba reagovať a o čom všetkom sa nemusíme rozhodovať, lebo to za nás urobia druhí. Vtedy, keď viac načúvame tým, ktorí o sebe radi a nahlas hovoria, než by sme vnímali tých, ktorých nepočuť, pretože radšej čosi dobré robia.

Nicolas Winton to sformuloval presne: „Je rozdiel medzi pasívnym dobrom a aktívnym dobrom. To druhé, podľa môjho názoru, znamená venovať čas a energiu tomu, aby človek zmiernil bolesť a utrpenie. Vyžaduje to, aby človek šiel, vyhľadal tých, ktorí trpia a sú v ohrození; nestačí iba žiť vzorne pasívnym spôsobom a nekonať zlo.“

Ladislav Chudík i Nicolas Winton nás inšpirovali za života a mali by aj po ňom. Ukázali, že ak bez niečoho civilizácia neprežije, tak bez obyčajných slušných ľudí. 

 

Prečítajte si aj Malá sebecká krajina

 

Ženy v meste

 

 

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

 

 

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.