|
Stála som pred jej veľkou podobizňou na Dóme svätej Alžbety v mojich rodných Košiciach a rozmýšľala som, čo by k tomu všetkému povedala mučeníčka čistoty.
Anna Kolesárová by sa určite tešila, že sa na ňu nezabudlo, hoci žila príliš krátko. S radosťou by sledovala, že v jej rodisku Vysokej nad Uhom sa už takmer 20 rokov konajú Púte radosti, kde znížili vek účastníkov a účastníčok z 21 rokov na 15 rokov, lebo bol o nich záujem. Že sú tam Púte zrelosti, Púte rodín a Duchovnej obnovy.. Že pomáha cirkvi získavať mladých kresťanov a kresťanky v čase, keď ju iní opúšťajú. A určite by ju prekvapilo, že bude v Košiciach blahorečená a stane sa novou blahoslavenou Slovenska.
Blahoslavená bude 1. septembra, v deň, keď sa v roku 1939 začala druhá svetová vojna, ktorá okrem desiatok miliónov obetí zanechala za sebou aj státisíce obetí sexuálnych útokov. Takých ako Anna.
Experti odhadli počet žien, ktoré znásilnili vojaci, na 800-tisíc až 2 milióny. Anna Kolesárová pri tom zomrela, väčšina žien prežila. Mnohé z nich nedokázali túto traumu prekonať aj preto, že nikdy neboli uznané ako obete vojny. Odmietali ich súdy, pohŕdalo nimi okolie. Nemajú žiaden pamätník a nikto sa im neospravedlnil. Nezomreli hneď, ale umierali potichu.
Prečítajte si
Mladá Slovenka takým uznaním mohla byť. Na jej stránke sa píše, že „beatifikácia Anny Kolesárovej bude zadosťučinením pre všetky ženy a dievčatá, ktoré počas druhej svetovej vojny trpeli akýmkoľvek ponižovaním. Tým, že sa dozvieme o skutočnej láske, chceme vyjadriť svoj protest proti zneužitiu či akémukoľvek druhu násilia voči ženám.“
Lenže to všetko zaniká, keď si prečítate nápis na jej náhrobnom kameni: Radšej smrť než hriech a počujete cirkev chválorečiť, že je hrdinka, lebo radšej zomrela ako by stratila panenstvo.
Ak chce ženu znásilniť muž, tak nehovoríme o žiadnom hriechu, či chtíči mať sex. Znásilnenie je zneužitie moci silnejšieho nad slabším, vojaka so zbraňou v ruke nad nedospelým dievčaťom. To v celom tragickom príbehu zaniká a preto nemôže byť vzorom pre mladých, ktorých život Anny Kolesárovej inšpiruje k sexuálnej zdržanlivosti.
Anna Kolesárová zomrela v roku 1944. My žijeme v storočí, keď máme za sebou celosvetovú kampaň #MeToo proti sexuálnemu obťažovaniu, proti zneužívaniu moci mužov nad ženami v práci či v bežnom živote. Žijeme v storočí, keď cirkev uznala túto obeť za mučeníčku, ale nedokáže uznať obete sexuálneho obťažovania vlastných kňazov. Žijeme v krajine, kde sa pre tlak cirkvi neprijal Istanbulský dohovor, ktorý mal pomôcť ženám - obetiam násilia.
Stála som pred veľkou podobizňou Anny Kolesárovej na Dóme svätej Alžbety v Košiciach a rozmýšľala o nej o to viac, že mám doma 16-ročnú dcéru. A uvedomujem si, že máme v časoch mieru priveľa obetí násilia a sexuálneho zneužívania a stále málo potrestaných vinníkov.
