|
Vyrastala v Žiline v hudobníckej rodine. Na ľudovej škole umenia začínala na klavíri. Keď mala trinásť, prestúpila na harfu, keďže práve tento nástroj začali na žilinskom konzervatóriu vyučovať.
„Môj otec bol profesor na konzervatóriu a ja som si chcela dokázať, že aj sama, bez rodičov čo-to v živote zvládnem, preto som požiadala o preloženie na konzervatórium do Bratislavy,“ spomína si Regina. Tu sa jej darilo, všetci jej predpovedali veľkú kariéru. „Mala som okolo seba ľudí, ktorí vo mňa verili, tak aj ja som sama sebe verila,“ vysvetľuje.
Podľa odborníkov sa mohla uplatniť vo svetových orchestroch. Vycestovala na prijímačky na Akadémiu muzických umení (AMU) do Prahy, ktoré excelentne zvládla. Lenže na školu nenastúpila a s harfou sa rozlúčila navždy.
Život s úspešným hudobníkom
Ona - nádejná harfistka a on - vynikajúci basista, ktorých spojila nielen hudba, ale aj veľká láska. Na nejaký čas musela Regina kvôli tej láske zmeniť svoje životné plány.
„Keď sme sa s Ďurom brali, pociťovala som tlak celého okolia, aby som mu nebránila v jeho kariére a to som si zobrala k srdcu,“ spomína žena úspešného džezmena a člena Slovenskej filharmónie. Keď sa im narodilo prvé dieťa, životné plány zmenila definitívne.
V čase, keď iní mladí úspešní hudobníci začínali štúdium v Prahe, ona nevedela z Bratislavy vycestovať. Starala sa o dcérku, ktorú dojčila. „Keby som aspoň na školu nastúpila, tak by ma možno preložili do Bratislavy,“ domnieva sa, ale osud jej hudobnej kariére neprial. Vtedy cítila bezmocnosť. Keď sa jej opýtam, či nemohla nastúpiť o rok, vysvetľuje, že ročná prestávka hudobníka úplne vyradí a Regina nemala doma nástroj, na ktorom by mohla cvičiť. Nedalo sa ani s malým bábom v náručí chodiť a cvičiť v nejakých skúšobniach.
„Zmierila som sa s tým, že budem robiť zázemie a vytvárať rodinné teplo a ten kto bude robiť kariéru bude Ďuro,“ hovorí.
Vedro s handrou
Na jednej strane to bolo šťastné rodinné obdobie, na druhej - nevedela, čo s ňou bude ďalej. Navyše, aby získali bývanie, musela prijať prácu domovníčky.
„Na škole som mala bohémsky život a tu som zrazu musela zobrať vedro s handrou a umývať vchody v domoch!,“ spomína po rokoch na obdobie, ktoré volá školou pokory. Manžel jej v tej práci pomáhal, a tak dosť často, keď stretávali ľudí z hudobnej branže, museli odpovedať na ich prekvapené pohľady. „Nechápali, že my to musíme robiť, lebo sme dostali byť a s ním prácu na plný úväzok,“ spomína na trojročné obdobie.
Zlom
Juraj Griglak sa na svojej hudobnej ceste kariérne vyvíjal, veľakrát mal ponuky zo zahraničia. „Priala som mu to, chcela som, aby robil to, čo som ja nemohla,“ vysvetľuje Regina, ale on sa nikdy nerozhodol pre dlhšiu ako 3-mesačnú cestu, aby nebol od rodiny príliš dlho.
Šťastný pár tvoria už dlhé roky. „Istý čas som žila jeho životom,“ priznáva. Zlom prišiel s nástupom dcéry do školy. Vtedy si Regina kúpila psa a to nie hocijakého, ale kavaliera, na ktorého minuli všetky rodinné úspory. „Už od detstva ma to veľmi ťahalo k zvieratám a k prírode,“ vysvetľuje.
Konečne si mohla realizovať svoj sen a naplno sa začala venovať psovi, s ktorým sa zúčastňovala na rôznych súťažiach. „To bol šampión, ktorý si na seba zarobil,“ vysvetľuje Regina, ktorá sa tak zaryla do témy, že o tejto rase napísala úspešnú knihu.
Podnikateľské aktivity
Keď sa venovala psom, napadlo jej otvoriť obchod pre zvieratá, o ktorých toho vedela veľmi veľa a tak by mohla byť nápomocná a poradiť zákazníkom. Do projektu išla spolu s kamarátom. Ten postavil Reginu za pult a zožal veľký úspech, z ktorého ju vynechal.
„Bola som rozčarovaná,“ priznáva otvorene. Podobné rozčarovanie prežila ešte raz. Po návrate z New Yorku, kde sa inšpirovala manažérskou prácou istej známej, vymyslela, že bude robiť niečo podobné na Slovensku, čiže dohadovať pre muzikantov vystúpenia v rôznych podnikoch. Obehala ich, nadviazala kontakty a tak odbremenila hudobníkov od manažérskej práce, s ktorou si nie vždy vedia poradiť. Na začiatku to fungovalo, neskôr, po približne troch rokoch jej práce, ju hudobníci začali obchádzať a už si sami dohadovali zákazky.
„Bola som z toho nešťastná a frustrovaná, no povedala som si, že vraciam živnosť a nebudem sa na nikoho hnevať, nech som radšej s každým kamarátka,“ vysvetľuje, aj keď neskrýva, že bola slovenským prístupom úplne rozladená.
V sedle
Keď sa im narodil syn a Regina bola na materskej, dostali ponuku od majiteľa koní - Jurajovho fanúšika, zajazdiť si na koňoch. Trávili nevšedné dni, keď na koňoch jazdili 30 – 40 kilometrov denne. „My sme si s dcérou tie kone zamilovali,“ priznáva.
Neskôr sa kone dcére stali osudnými. Dominika nastúpila na konzervatórium, ale aby odbúravala stres z vystúpení, začala jazdiť na koňoch častejšie. Až dospela k tomu, že prestúpila na školu do Šale, kde otvárali odbor agropodnikateľ. Popri tom začala pretekať a získala víťazstvá na medzinárodných jazdeckých súťažiach. Láska ku koňom ju zaviedla až do Austrálie, kde sa koňom venuje už niekoľko rokov.
Vyrozprávať sa koňom
Nadšenie pre kone zdieľala aj Regina a tak ju dcéra nahovorila, aby si urobila 3-mesačný kurz učiteľa jazdy. „Venujem sa koňom a takto sa mi plní detský sen, ktorý mi rodičia zamietli,“ spomína. Koňom venuje veľa času, stará sa o nich, čistí, umýva, volá kováča a... rozpráva s nimi.
„Najlepším priateľom je môj manžel, ale to čo nepreberiem s ním, vyrozprávam koňom,“ smeje sa Regina, lebo veľmi dobre vie, že kone majú terapeutickú moc. „Kôň je antidepresivum a celú dcérinu pubertu sme strávili v prírode, v sedle,“ vysvetľuje ako odbúrava stres, keďže kôň vyžaruje obrovské pole s energiou. „Kamarátkina sestra mala depresiu a prišla sa vyrozprávať, poplakať a pomohlo jej to,“ spomína.
S rýľom a hrabľami
Regina má dobrovoľníckych aktivít veľa. Nedávno ju pochytili záhradné práce okolo paneláku na bratislavskom sídlisku, kde bývajú. Cez leto začala so skrášľovaním kúsok po kúsku okolo vchodu do paneláku. Navrhuje záhradku, rozširuje si vedomosti o rastlinách.
„Tak som aj spoznala všetkých susedov, ktorí sa zastavia a obdivujú, čo robím,“ hovorí s úsmevom a nevylučuje možnosť urobiť si kurz záhradnej architektúry, keďže táto práca ju veľmi baví. Okolo nej sa, samozrejme, motajú aj jej traja psíkovia. Je šťastná a plní si svoje sny, jeden po druhom. Má radosť nielen z kariéry manžela, ale aj z detí: dcéra sa venuje koňom a syn sa venuje hudbe.
Keď sa jej opýtam, či jej nie je ľúto za harfou, vysvetľuje, že sa s ňou už dávno rozlúčila. Navyše, je to veľmi drahý nástroj, ktorý stoji 40 tisíc eur. „Harfu som vymenila za niečo iné, trvalo to dlho, ale keď si človek nájde v niečom radosť dokáže sa realizovať,“ hovorí presvedčivo a dodáva, že k profesionálnej hudbe po toľkých rokoch prestávky niet cesty späť.
„Je to tak, ako keby ste sa chceli vrátiť k vrcholnému športu, ktorý už roky netrénujete,“ povzdychne si a zamyslí sa nad mojou ďalšou otázkou. Prizná, že možno keby jej niekto harfu daroval, tak by lásku k hudbe spojila s láskou k prírode. „Asi by som usporadúvala pre priateľov súkromné koncerty, najradšej v záhrade, ktorú by som si sama vytvorila “ zasníva si Regina.
Prečítajte si aj Jej klip videlo 9 miliónov ľudí, vo filme Pírko hrá hlavnú rolu, ale veľa sa o nej nepíše
