Pre moderátorku a autorku Alenu Heribanovú nebola ponuka viesť najstarší ženský spolok na Slovensku Živena jednoduchou voľbou a istý čas ju zvažovala. “Mám svoj malý ženský spolok, ktorému pomáham - moja mama, moje dcéry a vnučky… Byť predsedníčkou najstaršieho a najvýznamnejšieho ženského spolku, komunity na Slovensku, je celkom iná zodpovednosť, úsilie a energia, ako podpora a pomoc tým ´mojím ženám”, vysvetľuje pre Ženy v meste Alena Heribanová.

Živena: Vášáryovú strieda po 9 rokoch Heribanová

Nakoniec ponuku, ktorú dostala od vtedajšej predsedníčky Magdy Vášáryovej, prijala. Zavážili témy, ktoré dnes dramaticky ovplyvňujú náš život: pandémia, vojna na Ukrajine, neistota z budúcnosti, strach z ekonomickej a energetickej krízy, ktoré si podľa Heribanovej vyžadujú aj povestnú ženskú energiu.

Najstarší ženský spolok na Slovensku vznikol ešte v časoch Rakúsko-Uhorska v roku 1869, keď s nápadom vzdelávať slovenské ženy v oblasti financií, varenia, výchovy detí a kultúry prišli muži. Ženy zo Živeny založili prvé jasle, dievčenské školy, ženy a dievčatá vzdelávali, učili podnikať a podporovali ich v spisovateľskej a v redaktorskej činnosti. Hlavne však bojovali s predsudkami, či ako ženy môžu robiť aj iné veci ako sa starať o deti, domácnosť a muža.

Živena fungovala až do roku 1955, keď bola v časoch socializmu násilne rozpustená. V roku 1990 po 40-ročnej prestávke obnovila svoju činnosť po výzve spisovateľky Hany Zelinovej, ktorá spolok aj tri roky viedla. Po jej odchode z postu predsedníčky ju nahradila Zora Breierová (1993 – 2013) a po nej zviditeľnila Živenu herečka, diplomatka a politička Magda Vášáryová.

Živena funguje aj online

“Za ten čas sa nám podarilo zrekonštruovať celú budovu Domu Živeny v pamiatkovej zóne mesta Martin, ktorú nám vrátil štát v roku 1996 v zúboženom stave, obnoviť knižnicu Živeny, ktorá bola rozprášená po roku 1951, sprístupniť verejnosti našu záhradu a zviditeľniť Živenu ako skutočný spolok s členskou základňou mimo virtuálneho priestoru. Dnes už všetky komunikujeme pomocou internetu a sociálnych sietí a tak sme sa aj počas pandémie stretávali on-line. Živena má teraz približne 800 – 850 členiek a členov. Okrem toho sme sa stali členkami Európskej únie žien, ktorá je súčasťou štruktúry OSN,” bilancuje pre Ženy v meste 9 rokov na čele Živeny Magda Vášáryová.

To, čo sa jej nepodarilo, bolo obnovenie časopisu Živena. “Chceli sme tak nadviazať na tradíciu Dennice Terézie Vansovej a časopisu Živena, ktorý vychádzal až do roku 1952. Jeho majetok komunistické ženy rozkradli a začali vydávať časopis Slovenka. Pod názvom Živena fungovalo aj komunistické vydavateľstvo do roku 1972, tiež s nakradnutým majetkom pôvodnej Živeny. Toto sa mi nepodarilo a dodnes si to vyčítam,” hovorí Magda Vášáryová.

Dotiahnuť to chce Alena Heribanová, ktorá plánuje vydávať štvrťročník o aktivitách Živeny v už existujúcom ženskom týždenníku ako špeciálnu prílohu Živena.

Heribanová o sile a energii žien

Hlavný cieľ pre Heribanovú je Živenu omladiť. “Množstvo ľudí vníma Živenu skôr ako spolok našej minulosti, mnohí mladí ju vôbec nepoznajú. A pritom jej hodnoty a aktivity prispievajú k tomu, čo dnes potrebujeme. Budovanie národného povedomia na pozadí poznania našich intelektuálov a intelektuálok, osobnosti kultúry, spoločenského života, tradičných hodnôt, ale aj dávnejšej histórie, a najmä uvedomenia si role, ktorú zohrali a aj dnes zohrávaju ženy, ich nenápadná sila a energia, ktoré ovplyvňujú rodiny aj spoločnosť.” hovorí Heribanová.

Živena sa chce viac prepojiť s podnikateľským prostredím, cez kultúrne inštitúty v zahraničí prezentovať kultúru či umenie čipkárok a pernikárok. A chcú iniciovať pomenovanie ulíc a námestí v obciach a mestách po ženských osobnostiach, ako s tým už začali v Bratislave.

Pomáhať jej v tom stále bude odchádzajúca predsedníčka Magda Vášáryová. “Verím, že Živena bude modernejšia, výkonnejšia, viditeľnejšia. Preto som pani Alenu na novú predsedníčku navrhla. Som rada, že ju Valné zhromaždenie prijalo a tým otvorilo cestu ďalšej podobe Živeny. Dohodli sme sa, že jej budem ešte do leta pomáhať a zoznamovať ju so všetkými, pre ňu zatiaľ neviditeľnými problémami, ktoré som musela riešiť počas posledných rokov. A budem ju sprevádzať na prvej ceste po miestnych odboroch od Bratislavy a Pezinka cez Čadcu, Žilinu a Prešov až do Trebišova a cez Košice, Jelšavu a Lučenec späť do Banskej Bystrice,” dodala Vášáryová.