Január je pre mnohých najťažší mesiac v roku. Zima, tma, sivota. Jar ďaleko, Vianoce za nami. Nie je sa veľmi načo tešiť. Tento rok nie je sneh a okolie vyzerá ešte depresívnejšie. Vonku zúria chrípkové epidémie a keď na vás niekto kýchne, poriadne znervózniete. Mne január nadelil nielen chrípku, ale aj celkom slušný náklad pracovných povinností a vnútornú nasratosť na celé ročné obdobie. Ako teplomil doslova trpím, no na mojom účte nie sú peniaze na trojtýždňový pobyt niekde v exotike. Okrem toho vám nikto toľko voľna nedá. Čo s tým? 

Našťastie sú tu ženy. Kamarátky, ktoré sú brutálne múdre a vedia pomôcť v krízovej situácii. Ženy, ktoré mám na dosah vďaka mobilnému telefónu. Okrem rád ako sa rýchlejšie vyliečiť zo zápalu dutín (vďaka ti vyplachovacia konvička), poskytujú rady duševné. Ako sa nezblázniť. Keď mi začne prepínať a šaliem kvôli PMS, prípadne kvôli tomu, že ma bolí celý človek, vrátane duše, siahnem po dobrej rade od kamarátky Lucky. Lucka letela do Ázie a mala pred sebou niekoľkohodinový let.

V tesnej ekonomickej triede nejakých ázijských aeroliniek ju chytila šialená migréna. Chcelo sa jej vracať, hlavu jej išlo roztrhnúť. Ak migrény poznáte, viete, že je to ukrutná bolesť a každá prítomnosť iného človeka, každý zvuk, pach či pohyb vám spôsobuje utrpenie. Lucka to prežila vďaka jednoduchej rade. V hlave si stále hovorila. “Možno nezvládnem cestu bez grcania, ale nádych a výdych zvládnem.” Tajomstvom je druhá časť vety. Nakoniec, nielenže doletela bez použitia grcacieho sáčku, ale zvládla aj presuny inými dopravnými prostriedkami a prekonala aj záchvat migrény. 

Slovné spojenie nádych a výdych zvládnem mi pomáha vždy, keď ma začne opantávať stres a úzkosť z toho, že neviem ako ďalej. Keď som unavená, čaká ma ďalších X hodín na podujatí, kde mám konverzovať a neviem sa tomu vyhnúť. Pomáha mi to, keď neviem ráno vstať, lebo mi chýba ešte pár hodín spánku. Nádych a výdych zvládnem vždy. Prežívam ťažšie obdobie, dolieha na mňa, že mnohým blízkym ľuďom okolo mňa sa rozpadajú vzťahy, vďaka odznievajúcej chorobe stále nie som vo forme. Nebudem vám klamať, fakt momentálne nie som zo svojho života nadšená. Ale nádych a výdych zvládnem. A viem, že mám tie ženy na tej druhej strane mobilného telefónu. A že mám podpornú skupinu na WhatsApp-e a mám super kolegyne v práci. Dáme to. A keby bolo najhoršie, vždy existuje terapia. Ženská sila nás podrží.

Každé ráno sa pozerám na ženy na ulici. Ako vedú svoje deti do škôlok, ako kráčajú do práce, ako v hlave zostavujú zoznamy vecí, ktoré v ten deň musia vybaviť. Spomeniem si na ženy, ktoré nemajú záchrannú sieť kamarátok, ktoré nemajú kam ísť na terapiu a ani ju nemajú z čoho zaplatiť. Myslím na ženy, ktoré sú v oveľa horšej situácii ako ja, sú týrané, žijú v chudobe, bez podpory okolia. Aj ony každé ráno vstanú a musia zvládnuť nádych a výdych. 

Keď vám je ťažko, tak myslite iba na nádych a výdych. Zastavte sa a dýchajte. Všetko ostatné už nejako dáme. Ženy, nevzdajme to a neprestaňme dýchať.