BRATISLAVA. Sedem rokov pestovala na balkóne kvety. „Na oboch balkónoch je však veľmi horúco, takže okrem muškátov a oleandrov nič neprežilo. Začala som vymýšľať čo by tam prežilo a čomu sa páčia vysoké teploty.  Bol to taký pokus-omyl,“ hovorí Lucia z Bratislavy, ktorá pred piatimi rokmi začala na balkóne pestovať zeleninu, ovocie a bylinky.

Dnes má na balkóne okrem muškátov, kaktusov, aloe vera či levandúľ aj jahody, papriku, paradajky, citrusovník, figu a asi 15 druhov byliniek, okrem šalvie a mäty. „Niečo si kúpim, niečo si vypestujem priamo zo semiačok. Výborne sa na mojich balkónoch darí aj olivám. Vlastne mi na balkónoch rastie všetko, čo je pri Strednom mori v záhradách úplne bežné a keďže sa hovorí, že rastliny sa majú kupovať tam, kde rastú, mám na balkóne na 90 percent iba stredomorskú flóru,“ vysvetľuje Lucia.

Urban gardening

Urban gardening, teda pestovanie vlastnej zeleniny a ovocia na streche, na terase či na balkóne, je trend v mnohých európskych krajinách, ktorý prišiel zo Spojených štátoch v 70. rokoch minulého storočia. Vidieť ho v malých i veľkých mestách.

 

Foto - archív ZVM

 

„Urban gardening sa neobmedzuje len na pestovanie na balkónoch, je to pojem zahrňujúci akékoľvek pestovanie jedlých plodín v meste od školských dvoroch, cez komunitné záhrady až po najmodernejšie hydroponické a akvaponické farmy. Pokiaľ ide o samotné balkónové pestovanie, aj na základe reakcií na môj blog si myslím, že naberá na popularite, a stále viac ľudí sa zaujíma o to, ako mať z balkóna nielen potešenie, ale aj úžitok,“ hovorí pre Ženy v meste Michala Hrnčiarová, ktorá o pestovaní jedlých rastlín v malých priestoroch píše blog foresterblog.sk a vydala knihu Balkón ako záhradka v slovenskom i v českom jazyku.

O pestovanie na balkóne sa podľa Hrnčiarovej na jej blogu zaujímajú hlavne ľudia vo veku od 25 do 34 rokov, druhou najpočetnejšou vekovou skupinou je tá od 35 do 44 rokov a treťou sú mladí ľudia vo veku od 18-24 rokov. „Celkovo z toho sú približne dve tretiny ženy,“ hovorí. 

 

Foto - archív ZVM

 

Oslovuje všetky vekové skupiny

Motivácie bývajú podľa nej rôzne. „Ľudia majú záujem dopestovať si zdravú a chuťou nabitú zeleninu akú v supermarketoch len ťažko kúpite, mnohí zas pestujú netradičné druhy ovocia a zeleniny, ktoré nie sú bežne dostupné, zároveň môže ísť o snahu znížiť dopad na životné prostredie, či ukázať mestským deťom ako rastie ovocie a zelenina,“ hovorí.

V Nemecku je Urban gardening populárny už niekoľko rokov. „Je to isté hnutie sebestačnosti, ktoré znamená úplnú renesanciu pestovania na malom priestore a v posledných rokoch naberá na intenzite. Oslovuje všetky vekové skupiny,“ hovorí pre nemecký denník Handelsblatt Anne Hahnenstein, expertka na mestské záhrady.

Potvrdzuje to aj štúdia BBE Handelberatung, podľa ktorej minuli nemeckí zákazníci záhradných centier v roku 2014 ročne 34 eur na pestovanie plodín v záhradách. Je to o tretinu viac ako v roku 2005.

 

Foto - archív ZVM

 

Balkóny a zdravé pestovajnie 

Urban gardening oslovuje na Slovensku stále viac. „Tento trend súvisí s narastajúci povedomím o chémii v potravinách a náraste chronických ochorení, ktoré s tým súvisia. Ľudia si uvedomujú, koľko chémie je v ovocí či zelenine, ktorú kupujú v supermarketoch a páči sa im predstava jesť to, čo si sami vypestujú,“ hovorí pre Ženy v meste Hana Sekulová, návrhárka prírodných jedlých, liečivých a udržateľných systémov.

Na balkónoch sa podľa nej darí paradajkám, hrášku, jahodám, pažítke a rôznym bylinkám. Sama vyskúšala v kvetináčoch rôzne trojkombinácie ríbezlí, jahôd a pažítky, alebo kombináciu malín s mätou a medovkou.

 

 

Komunitné záhrady pribúdajú

Mestské pestovanie neznamená mať vlastnú zeleninu a ovocie na balkóne.  „Začínajú fungovať aj komunitné záhrady, keď si ľudia z okolitých panelákov nájdu alebo prenajmú priestor, kde spoločne pestujú plodiny. Stmeluje to vzťahy a každý si ešte prilepší zdravím jedlom na tanier,“ hovorí Sekulová. Len v Bratislave je ich desať. Vo svete i u nás sa tak začínajú aj na väčších plochách sadiť namiesto okrasných jedlé a úžitkové rastliny.

Podľa expertiek nie je Urban gardening dočasná záležitosť. „Myslím si, že tento záujem nielen pretrvá, ale som presvedčená o tom, že produkcia ovocia a zeleniny sa bude v mestách čoraz zintenzívňovať aj vďaka najnovším technológiám, ktoré umožňujú vyprodukovať relatívne veľké množstvo plodín na malom priestore s neporovnateľne menším dopadom na životné prostredie ako je to v prípade tradičného poľnohospodárstva. A s rozvojom technológií sa bude rozvíjať aj záujem o domáce pestovanie, ktoré sa vďaka šikovným kompaktným systémom pomaly presunie z balkónov do interiérov a bude tak dostupné celoročne aj v chladnejších oblastiach,“ dodáva Hrnčiarová.

 

Foto - archví ZVM