|
Čakám na deti pred školou. Dcérina kamarátka prestupuje nešťastne pred bránou školy a po chvíli sa odváži prísť ku mne s prosbou, či môžme mojim mobilom zavolať jej mame a spýtať sa jej prečo mešká. 11-ročné dievča mobil nemá a sama mi vysvetľuje, že aspoň jej nepípajú stále smsky, nemusí na ne odpovedať a že vlastne všetky kamarátky vidí každý deň v škole.
V Paríži sa mobily deťom dostávajú do rúk väčšinou v „Collège“, čo je ekvivalent 6. triedy, vek, kedy deti začínajú robiť prvé presuny medzi školou a domovom alebo školou a mimoškolskými aktivitami bez rodičov. Ak 11-14 ročné dieťa mobil má, počas celého vyučovania ho nemá právo vytiahnuť z tašky, ani cez prestávku.
Pred niekoľkými rokmi boli deti v lete na tenisovej stáži v Piešťanoch. Dcéra mi prekvapene referovala, že takmer všetky deti, aj 6-7 ročné majú mobily a akonáhle ich tréner napomenie, alebo sú unavené, je im veľmi teplo, nemajú drobné na zmrzlinu, tak idú na kraj tenisového kurtu a volajú rodičom. A tréner nemôže oponovať dieťaťu, aby nevolalo rodičom, že mu je teplo, že sa potí, alebo, že kamarátka zo včera sa s ním nechce hrať.
V pokynoch k školským výletom základnej školy je vždy napísané, že odporúčajú, aby si dieťa mobil nebralo so sebou, pretože je to oveľa stresujúcejšie aj pre dieťa aj pre rodičov a v konečnom dôsledku aj pre učiteľov a dozor počas výletu. Rodič vyvoláva, esemeskuje a keď nemá odpoveď do desiatich minút, tak je celý bez seba. Dieťa esemeskuje o každom zjedenom keksíku a za chvíľu má baterku vybitú a potom, keď odrazu prestane esemeskovať, rodičia si robia scenáre rôznych katastrof a začnú od strachu vyvolávať celému učiteľskému zboru.
Učitelia aj riaditeľka, alebo riaditeľ školy hovoria, že najlepšie riešenie je, keď rodičia sa informujú cez školu o priebehu výletu. Keď dôverujú, že v prípade problému im pani učiteľka zavolá a keď pekne trpezlivo čakajú, čo im dieťa porozpráva po návrate z výletu. Ak ide o viacdňový výlet, cez telefónne číslo s kódom si rodičia môžu pravidelne vypočuť odkazy o priebehu výletu.
Šiestaci išli na výlet do Nemecka, pani učiteľka odporúčala, aby si deti mobily nebrali, pretože zo zahraničia sú aj telefonáty aj esemesky drahšie, nie každý má rovnaký paušál, deti sa v tom nevyznajú, aby si navzájom nezávideli, že jeden telefonuje a druhý nemôže a tiež, aby mobil nestratili.
Ani v 21. storočí nepôsobí nemoderne, ani neprirodzene, ak rodičia deti ráno vybozkávajú na stanici, zveria ich štyrom pani učiteľkám a večer ich podľa plánu vyzdvihnú opäť pri hlavnom vchode vlakovej stanice. A deti to zvládli aj bez mobilov, rodičia očividne tiež. Vyzdvihli si večer deti po dni strávenom v Nemecku, s nemčinárkami, s wurštíkmi, s dvojhodinovým rozchodom, kedy si so svojimi 25 eurami urobili čo chceli a minuli ich na rôzne hlúposti.
Dokonca dieťa zvládlo aj pol hodinové pohádanie s kamarátkou, aj sa samo rozhodlo medzi šálkou a šiltovkou, aj si zrátalo koľko mu má predavač vydať za horúcu čokoládu a praclík, aj bez problémov zinkasovalo pokarhanie pani učiteľky, keď sa po rozchode vrátilo s päťminútovým meškaním. Jednému dievčaťu sa rozpadli topánky, ostatné deti sa jej poskladali, aby si na výlete mohla kúpiť nové.
Prečítajte si aj Sviatok Troch kráľov je vo Francúzsku dlhší ako Vianoce
