|
1. Kríza dôvery
Pred desiatimi rokmi hovorili Nemci o Angele Merkelovej ako o dievčatku bývalého kancelára a šéfa kresťanských demokratov (CDU) Helmuta Kohla. Pochybovali o jej schopnostiach a brali ju len ako dočasné riešenie. Dnes si podľa inštitútu Allensbach 56 percent Nemcov myslí, že Angela Merkelová je silná kancelárka. Až 82 percent Nemcov o nej hovorí, že je inteligentná, 62 percent, že je líderka a osobnosť, 55 percent oceňuje jej odvahu a 54 percent znalosť veci. Viac ako doma oceňovali Merkelovú vo svete. V rokoch 2006 a 2009 a v roku 2011 sa Angela Merkelová umiestnila v rebríčku najmocnejších žien sveta časopisu Forbes na prvom mieste. V roku 2012 skončila druhá, v roku 2013 bola na 5. mieste za pápežom Františkom, najmocnejšou ženou sveta sa stala aj minulý rok.
2. Kríza v preferenciách strany
Kandidátkou na kancelárku sa v parlamentných voľbách stala s druhým najhorším výsledkom jej strany CDU. V septembri 1998 volilo kresťanských a sociálnych demokratov (CDU/CSU) len 35,2 percenta. V septembri 2013 už získala rekordných 41,1 percenta. „Od 90. rokov sme nezažili, aby kandidát strany na kancelára tak zdvihol strane preferencie, ako sa to podarilo Merkelovej,“ povedal po voľbách na tlačovej konferencii Matthias Jung z inštitútu Forschungsgruppe Wahlen.
3. Eurokríza a Grécko
Z desiatich rokov v úrade strávila Angela Merkelová najviac času s krachujúcim Gréckom a krízou eura. Takmer päť rokov intenzívne riešila krízu v eurozóne, bojovala za silnú európsku menu, viedla desiatky krízových summitov v Bruseli. Odmieta vystúpenie Grécka z eurozóny, ktoré by viedla k vystúpeniu z EÚ a oslabeniu celej Únie. Stála za schválením troch záchranných balíčkov pre Grécko, zaviedla v Únii tvrdé úsporné opatrenia, čo viedlo v európskych krajinách k protinemeckým náladám.
4. Rusko-ukrajinská kríza
Za „najdôležitejšiu osobu“ krízy medzi Ukrajinou a Ruskom označila Angelu Merkelovú Christiane Amanpour zo CNN. Nielen novinári, ale aj politici a politológovia hovorili o nemeckej kancelárke ako o jedinej osobe, s ktorou je ruský prezident Vladimir Putin ochotný rokovať. Britský denník The Times zvolil kancelárku za osobnosť roka 2014.Titul získala hlave za to, že sa stala sprostredkovateľom medzi Západom a Ruskom a mala najväčší vplyv na prezidenta Vladimira Putina. „Je to žena, ktorú potrebujeme vo svete nebezpečných mužov,“ napísal vtedy denník The Times. „Pomohla Západu koncentrovať sa na jeho najdôležitejšie hodnoty."
5. Utečenecká kríza
V auguste 2015 označila utečeneckú krízu ako zásadnú výzvu pre Nemecko. Kancelárka, ktorá vyrastala v komunistickom východnom Nemecku a zažila Berlínsky múr, utečencov v Nemecku vítala. „Zvládneme to,“ bol jej slávny výrok, za ktorý ju mnohí obdivovali a mnohí kritizovali. Tento rok čakajú v Nemecku 800-tisíc utečencov a popularita kancelárky klesla o 16 percent. „V čase eurokrízy predviedla dobrý krízový manažment, ale neudávala akcenty. V utečeneckej kríze však postupuje razantne a udáva tón aj napriek odporu z vlastných radov. Táto téma bude určovať jej éru kancelárky,“ povedala pre nemecké médiá politologička Sabine von Oppeln z Slobodnej univerzity v Berlíne.
Prečítajte si aj Merkelová je najmocnejšou ženou sveta. Budúci rok už byť nemusí
