|
Vaša manželka bola počas predvolebnej kampane tehotná, pred voľbami aj porodila. Mali ste proti tomu výhrady?
„Tehotenstvo nevnímam ako chorobu, kedy by sa mala žena obmedzovať vo svojich aktivitách, ak jej to stav a priebeh tehotenstva dovoľuje. Poznám matky z nášho okolia, ktoré počas tehotenstva súťažne behávali. Preto som s tým nemal vôbec problém, hlavne, keď som videl, že tieto aktivity moju manželku pozitívne nabíjali. Paradoxne najväčší stres s nami naše dieťa zažilo v období, keď nám ukradli auto. Tomu sa však nedá vyhnúť.“
V rozhovore pre náš portál nám povedala, že sa počas kampane stretávala s nesúhlasom okolia, že má malé dieťa a robí kampaň či chodí na večerné stretnutia a mítingy. Zaznamenali ste aj vy takého nesúhlasné reakcie?
„Nie. Ale viem si predstaviť, že ľudia tieto názory mohli mať. U nás na Slovensku existujú isté predstavy, ako by mali žiť tí druhí. V mojom blízkom okolí to však nebolo.“
Ako ste mali dohodnutú starostlivosť o dieťa pre prípad, že by manželku zvolili a stala sa poslankyňou?
„Pravdu povediac, pred voľbami sme o tom nerozmýšľali, ale bol som pripravený prebrať štafetu v materskej dovolenke v prípade aktívnej účasti vo vláde.“
Vedeli ste, že sa chystá do rokovacej sály s dcérkou v šatke? Ako ste sa o tom dozvedeli?
„V ten deň sme boli dohodnutí, že manželku s dcérkou vyzdvihnem po práci z parlamentu. Dozvedel som sa o tejto „kauze“ práve v čase, keď som bol na ceste.“
Ako ste to vnímali vy?
„Prekvapene, prečo je to téma dňa. A neskôr zaskočene ako tažkopádni vedia byť niektorí politici. U nás v práci sa bežne stretávame s návštevami čerstvých mamičiek a ich ratolestí. S väčšími deťmi zas chodia pyšní otcovia, pričom vždy to prinesie dobrú náladu a úsmev na tvárach.“
Aké boli reakcie vo vašom okolí na manželku a kauzu, ktorú to spustilo?
„Z blízkej rodiny a okolia sme cítili veľkú podporu.“
Hlasovali by ste za zmenu rokovacieho poriadku, ktorá by umožnila vstup s malým dieťaťom do rokovacej sály?
„Nemyslím si, že by to malo byť zapísané niekde v zákonoch. Úplne by stačila dobrá vôľa a tolerancia v pléne. Na druhej strane, ak by takýto zákon prešiel a dalo by sa na neho odvolávať, mohli by nezainteresovaní poslanci (bezdetní resp. rodičia dospelých detí) najprv myslieť na to, že ich inštitúcia má ísť národu vzorom a až potom na ostatné aspekty politiky. Trend je dnes nastavený presne naopak.“
Ako sa dnes otcovia podieľajú na starostlivosti o dieťa? Mení sa to?
„Ťažko mi hodnotiť ako je to v globále na Slovensku. Istotne budú veľké rozdiely medzi veľkými mestami a vidiekom. V mojom okolí vidím otcov ponáhľať sa domov za deťmi, respektíve do škôlky, a ich veľkú pozornosť venovanú deťom. Takže minimálne v Bratislave sa otcovia starajú o deti viac, ako to bolo v minulosti zaužívané.“
.jpg)
Čo si myslíte o diskusii o Lucii Nicholsonovej a vašej manželke, ktorá veľakrát smerovala k tomu, že mama má ostať tri roky doma s dieťaťom alebo robiť kariéru, ale nemiešať to?
„Istotne sú mamičky, ktoré stoja pred touto voľbou a musia si jedno z toho vybrať. No sú aj iné mamičky. Myslím si, že žiadna z možností sama o sebe negarantuje šťastie dieťaťa a následne rodiny. Ak sa podarí namiešať správny koktejl práce/kariéry, starostlivosti o dieťa a podpory partnera, rodina bude isto dobre fungovať aj po tých obligátnych troch rokoch. A deti budú mať šancu byť v nasledujúcich rokoch šťastné a úspešné.“
Ako si zvykáte na život manžela poslankyne?
„Profesia poslanca/poslankyne je práca ako každá iná, vyžaduje si čas, odhodlanie a tvrdú prácu. Na to som si u mojej manželky zvykol už dávnejšie. Publicita je to,čo je pre mňa veľká novinka. Zvykám si už odpovedať aj na otázky novinárov :)“
Prečítajte si aj Poslankyňu Petrík nepustili na rokovanie parlamentu, lebo mala v šatke dcéru
