|
Do pokladničiek poctivo vhadzujú každý nájdený cent, do rôznych skrýš si schovávajú peňaženky a obálky s peňažnými darmi. Počítajú ako Scrooge v Dickensovej Vianočnej kolede. Raz za čas robia veľkú revíziu úspor, kedy na zemi v detskej izbe povystierajú bankovky a mince zoradia od najväčších po najmenšie. Majú peňaženky, mincami nabité kožené vrecúška z oravského múzea starých kočov, aj hrkotajúce keramické prasiatka.
Vedia, aké finty podniknúť, aby starí rodičia zalovili po peňaženkách, úspory rastú priamo úmerne s počtom vysvedčení a narodenín.
Po dlhodobom vytrvalom šetrení a počítaní, príde syn za mnou so 40 eurami, že nech si za ne niečo kúpim. Dcéra mi pred dňom matiek podá 30 euro, aby som si kúpila náhrdelník, ktorý sme videli na trhu umelcov. Na môj protest, že veď sú to jej peniaze mi povie, mami a na čo iné mi budú, keď nie na darček pre teba. Najmladší syn nám večer v kuchyni zvestuje jeho nápad, že na sestrine narodeniny nás všetkých pozve na palacinku z jeho úspor.
Sedemročnému synovi diktujem zoznam vecí na nákup. Keď manželovi podávam zoznam, pod banánmi a nad maslom prečítam iPhone7 a pod kilom hrozna je vpísaný počítač.
Bezstarostne strácajú čiapky, svetre, vetrovky, kružidlá a pravítka.
Počas jesenných prázdnin predávajú lístky na školskú tombolu. Najvďačnejšími kupcami a tým pádom sponzormi školskej tomboly sú starí rodičia. Mama deťom kupuje po dvadsať lístkov. “Mémé, môžeš vyhrať tablet alebo iPod”. “Čo to môžem vyhrať?”
Na bratislavskom letisku sa s veľkým záujmom zastavia pri sklenej urne s peňažnou zbierkou pre UNICEF. S najmenším musím bojovať, aby nevhodil všetky peniaze z predaja tomboly do nádoby pre UNICEF.
S rovnakou ľahkosťou a elánom berú aj dávajú.
“Mami, veď keď nebudeme mať peniaze, tak pôjdeme do banky a kúpime si ďalšie”.
Prečítajte si aj Duchom mladí
