|
Keď som pred dávnou dobou žila v Nemecku, vždy som sa tešila na návrat domov. Cestovali sme s manželom väčšinou na noc. Nad ránom sme prešli hranicu a nadýchli sa Slovenska.
Do očí nám ako prvé udrelo to, čo na ceste vlastne takmer vôbec nebolo: stredové a krajnicové čiary. Slabé značenie a úbohé cesty v kontraste s nemeckými a rakúskymi, do toho šoféri blázni - vedeli sme, že sme doma. Ignorovali sme tento neduh a ťahali to ďalších takmer päť hodín krajinou, ktorú sme tak milovali. A ktorá sa nám páči.
Slovensko je krásne. Neviem koľkokrát máte tú možnosť ho brázdiť z východu na západ, ale ja pravidelne. A vždy sa rozplývam - popri Váhu, popri Hrone, popod kopce, pomedzi hrady. Toľká krása. Zeleň, lúky, drevené osamelé chalúpky, skalnaté bralá, mocné hory.
A do toho zasiahol človek - idiot. Malebná krajinka sprznená čoraz odpudivejšími billboardami, ktorých neetickosť a agresia už dávno nemá žiadne hranice. Vodka Familia, zdvihnutá päsť VZDORu, reklamy na verejné domy a najnovšie čiernobiely hnus politickej strany TIP. Keď idem s deťmi, vždy sa hanbím. Napadne mi, či im nemám zakryť oči. Hanbím sa aj pred každým cudzincom. A hanbím sa aj pred tými našimi kopcami a poliami.
Čo sme to dopustili, keď na očí všetkých je už možné vylepiť naozaj všetko. Vulgárne, nevkusné a primitívne. Slovensko, prepáč. Ešte sme nedozreli užívať si tvoju krásu naplno.
Ostáva mi len dúfať, že nikto nedá svoj hlas politickej strane, ktorá sa niečoho takého dopustí na krajine, ktorú by chcela ovládať.
Na takej skutočne peknej krajine.
Prečítajete si aj Cirkev v cirkvi
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
