|
Prečo už v marcových parlamentných voľbách nekandidujete?
„Desať rokov som strávila v parlamente, z toho osem v opozícii. A v akej opozícii! Proti Mečiarovi, Slotovi a Ficovi. Všetci títo traja muži majú tých istých voličov alebo lepšie povedané, voličky. Bohužiaľ, sú to muži veľmi zakomplexovaní, nepevní, bez vedomosti a predstáv v oblasti zahraničnej politiky a kultúry, teda v oblastiach, ktorým sa ja prednostne venujem. Takí obyčajní škrečkovia, postkomunistickí pohlavári. Ale podarilo sa mi niektoré ich škodlivé projekty zastaviť.“
Čo napríklad?
„Napríklad v spolupráci s množstvom iných ľudí sme zachránili bratislavský 700-ročný archív. Ale nedá sa povedať, že by som v opozícii mohla niečo aj presadiť.“
Znamená to, že sa vzdávate? Ustupujete, nech iní robia, čo chcú?
„Nie, to v žiadnom prípade. Vraciam sa do mimovládnej sféry. Od roku 1993 do 2000 som bola riaditeľkou v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Mám pocit, že nasledujúce štyri roky budem môcť viacej presadiť z mimovládnej scény ako z parlamentu. A budem sa naďalej venovať ženám. Som predsedníčkou Živeny – najstaršej 146-ročnej ženskej organizácie, s reputáciou a históriou.“
A čo hovoríte na portál Ženy v meste?
„Sledujem všetky ženské iniciatívy, čítam váš portál a budem sa hlásiť o spoluprácu so Ženami v meste. Chcem však poukázať na to, aby sme si uvedomovali, že pred nami boli ženy, ktoré pracovali v oveľa horších podmienkach a možno urobili oveľa viacej ako my, pretože spolupracovali.“
Myslíte si, že hlas žien počuť?
„Podľa toho kedy a ktorých. Máme „mačovskú“ vládu. Tu nejde o to, žeby v parlamente nesedeli ženy. Sedia. Niektoré z nich sú ochotné zahlasovať za akúkoľvek špinavosť. Je to len dôkaz toho, že Smer je firma, ktorej generálnym riaditeľom je Fico a majiteľmi sú Mečiarovi privatizéri. Oni robia kšefty so štátom. To je ich hlavná úloha. A na to tam potrebujú ľudí, ktorých si dosadia. Ak niekto o tom pochyboval a myslel si, že Robert Fico už nie je generálnym riaditeľom Smeru, ale jedným z jeho majiteľov, tak kauza Váhostav ho určite z tohto omylu vyviedla. Hoci to v skutočnosti Smer poškodilo, generálny riaditeľ musel poslúchnuť majiteľa.“
Smer volia hlavne ženy. Prečo?
„Lebo sa zamilujú. A niekedy sa zamilujú aj do politikov, ktorí vôbec na ženy nie sú.“
Ako v šoubiznise?
„Áno. Lebo oni berú politiku ako šoubiznis, čo ma veľmi bolí. Správa vecí verejných nie je šoubiznis.“
Niečo sa voľbami v marci zmení?
„Ja som už staršia osoba, ale taká striga ešte nie som, aby som to vedela predpovedať. V súčasnosti sedí v parlamente 83 fešákov zo Smeru, ktorí sú ochotní urobiť čokoľvek. Im je úplne jedno, aký to bude mať pre Slovensko, či Európu dopad. To sú priemerní ľudkovia, ktorým ide výlučne o seba, ich kariéru a rodiny. Ostatné ich nezaujíma.“
Výsledky volieb veľa hovoria o spoločnosti, ktorá si svojich zástupcov volí sama.
„Preto si kladiem otázku, či moja generácia neurobila niekde chybu tým, že si nevychovala nástupcov, s ktorými by sme boli spokojní. Na Slovensku sa stále rodí veľa šikovných ľudí, ale idú preč. Táto krajina pod vedením Smeru, voličov SNS a HZDS sa pre nich stala neatraktívnou a neambicióznou. Tu rozhodujú starí ľudia, ktorí sa cítia ukrivdení a ľudia, ktorí chcú len zadarmo niečo dostať. Vôbec si neuvedomujú, že to niekto bude musieť raz splatiť.“
Keď ste hovorili o ženách v parlamente, chcete naznačiť, že s väčšinou z nich manipulujú muži?
„Veľká časť žien je naučená mužom ustupovať. Necháme sa dokonca otĺkať, pracujeme na dve zmeny a ešte nám aj diktujú, koho máme voliť atď. Keď sa také ženy dostanú do politiky, ako tie z HZDS alebo dnešné smeráčky, sú ochotné urobiť čokoľvek, len aby si ich šéf všimol. Aby sa ten Alfa Samec na nich pozrel. Aj mnoho novinárok je takých. Na počudovanie. Ja som si to dostatočne užila ako primátorská a prezidentská kandidátka. Bolo smutné, že som sa nemohla o novinárky oprieť.“
Čiže solidarita medzi ženami neexistuje?
„Existuje solidarita, keď máte choré dieťa a potrebujete pomôcť. Nechcem úplne vylúčiť ženskú solidaritu, ale dosť často je to tak, že v momente, keď žena dosiahne nejakú pozíciu, nedá sa už od nej pomoc čakať. Ženy, ktoré prerazili sklený strop, sa veľmi často správajú ako „včelie kráľovné“ čo znamená: ja som sa prebila, ostatné ma nezaujímajú. Dobre im tiež padne, že sú obklopené mužmi. Sú rady stredobodom ich pozornosti a o tú pozornosť sa nechcú s inými ženami deliť. Ale bez solidarity toho veľa nedosiahneme. Mám veľmi rada nášho pána prezidenta, som šťastná, že ho máme, ale vidíte tam okolo nejakú ženu?“
Ani jeho vlastnú nevidíme.
„A jeho vlastná manželka dokonca vyhlásila, že sa bude venovať len deťom. No tak, moja milá, to je úder pre ženy – matky, ktoré musia chodiť do práce.“
Prečo?
„Manželka pána prezidenta mohla povedať: som žena, ktorá má ambície venovať sa rodine, deťom, ako to voľakedy ženy robili, lebo si to môžem dovoliť. Ale chcem podporovať tie, ktoré majú ambície a potrebu venovať sa svojmu povolaniu.“
Vám chýba, že sa prvá dáma na verejnosti neobjavuje?
„Nie. Lepšie je to nerobiť, ako keby mala hrať, že len tak stojí vedľa muža. Samozrejme, na západe by politik, ktorého žena pri ňom nestojí, kariéru robiť nemohol. Hlavne v Amerike je žena obrazom muža - vidíte na nej to, čo od neho môžete očakávať. V prípade prezidenta - čo od neho môže očakávať 52 percent obyvateľstva, čiže žien v našej spoločnosti?“
Chýbajú ženy v politike?
„Žien je v politike veľmi veľa. Myslím tým napríklad starostky rôznych malých obcí. Často ani nemajú pocit, že političkami sú. Neuvedomujú si, že tým, že spravujú verejný priestor, nie sú úradníčkami, ale političkami, volenými osobami. Väčšinou sú to stovky statočných žien, ktoré sú v našej spoločnosti ako robotnice v úli. Potom je veľmi veľa žien okolo mužov v politických stranách, ktoré zabezpečujú catering, pozvánky, sekretárske služby, ale na voliteľných miestach ich nevidíte.“
Myslíte, že ženy nemajú na to, aby v parlamente rozhodovali?
„Samozrejme, že majú, ale potrebovali by priaznivejšiu atmosféru.“
V čom?
„Aby vedeli, čo ich v politike čaká. Našťastie už tu nie je taká atmosféra, ako keď som ako prvá žena kandidovala na prezidentku.“
Aké to bolo?
„Ženy na mňa kričali, aby som išla do kuchyne, k hrncom, aby som sa starala o plačúce deti. Najviac na mňa kričali ženy, nie muži! Muži nanajvýš povedali, že „toto mi má vládnuť?“. Tým si dodávali sebavedomie. Ale na druhej stráne si uvedomme, akú cestu už sme prešli. Živeniarky začali pracovať v roku 1869. Zakladali školy, začali s vyučovaním žien. Prvá maturantka v Lučenci v roku 1921 robila maturitu v kuchyni, lebo ju do školy ani nepustili. Volebné práva sme dostali v roku 1919! Veď to stále ešte nie je ani sto rokov. My sme obrovskou silou v spoločnosti. Bez nás nefunguje zdravotníctvo, školstvo, obchod, služby, úradnícka sféra. Nie náhodou, a je to aj časť našej viny, že sú tieto oblasti, ktoré som vymenovala, najhoršie platené.“
Čo by ste teda ženám odporúčali, ako si majú vybojovať viac? Štrajkami?
„Učiteliek je, tuším, 82 percent a opäť na ich čele počas štrajku stojí muž!“
Možno preto, že keby vystupovala len žena, vyčítali by jej, že je hysterka? Stretávali ste sa aj Vy s takým argumentom?
„Doteraz sa s tým stretávam. Minister vnútra si nechá kamošmi odhlasovať 2500 nových policajtov. A keď sa ohlási chudera žena, že ju prenasleduje chlap, tak sa jej vysmejú, že je hysterka! A pošlú ju domov, aby ju nasledujúci deň zastrelil.“
Bojovali ste za to, aby bolo viac policajtiek. Podarí sa to?
„Uvidíme, kto bude po voľbách ministrom vnútra. Všimli ste si, že sme krajina, ktorá ma najviac policajtov na hlavu v Európskej únii? My sme zrejme v predstavách Smeru najkriminálnejší národ.“
Alebo najviac ohrozený utečencami.
„Ale veď tu žiadni nie sú! Ale staré ženy a muži sú vhodný objekt na strašenie.“
Náš portál odštartoval kampaň Ženy, voľte ženy. Čo myslíte, rozprúdime tým väčší záujem o ženy v politike?
„Ak bude viac žien v politike, nemusí to znamenať, že politika bude slušnejšia. Ale, samozrejme, ak chceme byť demokratickým štátom, tak má byť žien v politike viac. Nie je možné, aby bolo tak slabo zastúpených 52 percent obyvateľstva. To, čo odlišuje ženy od mužov, bez ohľadu na to, či prišli z Marsu alebo z Venuše je, že my máme iný životný príbeh. Máme iný dotyk s mladou generáciou, máme iný dotyk s našími starými rodičmi. Keď porodíme dieťa, tak vieme, že 20 rokov to bude priorita nášho života. Máme iný životný príbeh a nesieme inú zodpovednosť za spoločnosť ako muži. Preto nie je možné, aby tento náš príbeh nebol v demokratickom štáte reprezentovaný.“
Ako to dosiahnuť? Kvótami?
„Nordické ženy kvótami veľa dosiahli. Ale ja by som nechcela byť kvótovou ženou. Kvóty otvárajú dvierka kritikom, ktorí aj tej najschopnejšej žene môžu vyčítať, že je len kvóta, hrdinovia! Ale zrejme v niektorých oblastiach tie kvóty budú musieť byť.“
V ktorých?
„Možno v správnych radách. Možno na volebných listinách. Aspoň 30 percent. Ale nie na tých miestach, ktoré sú nezvoliteľné.“
Čo bude s SDKÚ?
„Ja som z SDKÚ odišla pred dvomi rokmi a to je niečo, čo ma prestalo zaujímať.“
Dostanú sa do parlamentu?
„Nemám sklenenú guľu.“
Koho má voliť pravicový volič?
„Kto je pravicový volič? Keď nám veľmi dobrá sociologička Táňa Rosová robievala výskumy, zarazilo ma, že jedna tretina voličov SDKÚ by ako druhú stranu zvolila Smer. Pochopila som, že SDKÚ je mimoriadne ohrozená strana, pretože tretina jej voličov vôbec nechápe, aký priepastný je rozdiel medzi SDKÚ a Smerom.“
Čiže voliči SDKÚ budú voliť Smer?
„Jedna tretina voličov odišla už v roku 2006 a Smer podporila! My sme možno mali ovplyvniť aspoň 10 percent ich voličov, ktorí možno dodnes netušia, že Slovensko ťahali do príslovečnej „čiernej diery“. Fico zdedil voličov HZDS a SNS, a preto sa aj musí správať ako Mečiar, tomu rozumiem. Hoci si myslím, že až taký idiot nie je. Ale aby udržal svoje davy, musí strašiť, klamať, vymýšľať si a bojovať s neexistujúcimi moslimami a teroristami. Skrátka, nevie riešiť zdravotníctvo a školstvo, tak čo má robiť?!“
Ťahá Slovensko do čiernej diery?
„Dnes už nemôžeme spadnúť do čiernej diery, sme v NATO a EÚ. Ale stredná Európa sa stáva periférnym a prekérnym regiónom EÚ.“
Čo tým myslíte?
„Napríklad, pred nedávnom som bola v Lodži diskutovať o Ukrajine. Mala som zimomriavky, keď som si vypočula mladého nacionalistického predstaviteľa strany Kukiz‘15 v Poľsku, ktorý konštatoval, že oni - mladá generácia musia vytmaviť mladým Ukrajincom, že mladí Poliaci nikdy nezabudnú na krivdy, ktoré im Ukrajinci spôsobili. Mimochodom Kukiz je primitívny rockový spevák, teraz poslanec Sejmu.“
Bojíte sa takej rétoriky?
„To viete, že sa bojím. Najmä, keď to počujem z úst mladej generácie.“
A čo nacionalisti na Slovensku?
„Poznám niekoľko ľudí, ktorí volili a viem, že naďalej budú voliť Kotlebu. A to nie sú nejaké babky na dedine, ktoré nosili obrázok Mečiara spolu s panenkou Máriou. To sú inžinieri! A tie ich rasistické, otrasné reči! A Maďarsko? Kam môj bývalý priateľ, liberálne antikomunisticky nastavený Viktor Orbán, doviedol Maďarsko? To Maďarsko, ktoré v roku 1989 malo zo všetkých našich krajín najlepší štart. Dnes je izolovanou krajinou. A jedinou osobou, od ktorej si požičiava peniaze, je Putin.“
Maďarsko je vzorom pre súčasnú vládu v Poľsku. Ako to vnímate?
„Bola som v septembri na ekonomickom fóre v Krynici, kde som videla naživo Jaroslawa Kaczynského a jeho ľudí ako okolo neho cupitali ako chvost kométy. A to nezdravé odhodlanie v ich očiach a zbožšťovanie pána Jaroslawa. Vtedy som pochopila, že je to veľmi zlé. Lebo viete, žiaden človek nie je taký silný, aby nepodľahol takému zbožňovaniu. V Maďarsku sa podarilo uvariť žabu tým, že Orbán pomaly zohrieval v hrnci vodu, ale v Poľsku to ide rýchlejšie a razantnejšie, v noci – to už poznáme. Poliaci si tak uvedomujú, že ich varia a snažia sa z hrnca vyskočiť.“
Podarí sa im to?
„Poľsko už raz podobnú vládu malo a tá pretrvala len dva roky. Nie som v tomto veľmi optimistická a neverím tomu, že ľudia pri moci zmenia svoj názor. Pokiaľ máte pohodlnú väčšinu, schopnosť ponaučiť sa je nulová.
Prežije Európska únia?
Verím, že áno a obdivujem Angelu Merkelovú, pretože v nej cítim Európanku so stredoeurópskou skúsenosťou. My - stredná Európa s pobaltskými štátmi sme snívali, že budeme ďalším motorom EÚ. Balti sa snažia, ale my sme sa zabarikádovali. Zrejme chceme umožniť niektorým našim politikom zbohatnúť na 15 generácií.“
Prečítajte si aj Juraj Droba: Nemusíte voliť Sulíka, ale môžete voliť SaS
