Akej otázky sa najviac bojíš, že ti položím?
„(smiech) Po tom všetkom a v tomto veku sa už asi žiadnej otázky nebojím. Neviem, ale určite by som odpovedala úprimne.“
Trinásť rokov si žila vedľa silnej osobnosti, tvojho bývalého manžela, ale nie ako novinárka Lucia Nicholsonová, ale ako manželka Toma Nicholsona. Ako si to znášala?
„Samozrejme, že boli dni, keď som bola predstavovaná iba ako manželka Toma Nicholsona. Bolo mi ale jasné, že si s Tomom beriem obrovský valec, ktorý keď sa rozbehne, všetko valcuje. Občas ma ozaj štvalo, keď napísal článok a pozerala som si k nemu diskusiu, aký má úspech a všetci ho žerú. Občas sa mi podarilo napísať lepší článok o téme ilegálneho obchodu so zbraňami, ktorý sme pokrývali spolu, ale za hrdinu bol Tom. Aj ma občas štvalo, že som prívesok Nicholsona, ale na druhej strane, vedela som, akú osobnosť si beriem a veľa som sa od neho naučila.“
.jpg)
Z každého média si odišla sama. Nikto ťa nevyhodil, ani si odísť nemusela. Vždy konáš a hovoríš čo si myslíš. Znamená to, že nemáme slobodné médiá?
„Vždy som mala problém s pocitom osobnej neslobody. V STV som chvíľu mala pocit, že tam ozaj vládla politická cenzúra. Vo väčšine prípadov mi však do jednotlivých médií prišiel robiť šéfa zakomplexovaný samoľúby ješita, ktorý pre mňa nebol autoritou. A tým, že ja vyrušujem týchto ľudí, už len tým, že existujem, ani nemusím nič povedať, oni to jednoducho vycítia, že po kom sa majú začať voziť. A to zasa neznesiem ja. Raz, dvakrát a zabuchnem dvere. Nikdy som neriešila, čo bude zajtra, ale vedela som, že to neznesiem. A takto som odišla takmer z každej redakcie.“
Koľko zakomplexovaných alfa samcov je v Národnej rade Slovenskej republiky dnes?
„Veľa. Žiaľ, ústavná väčšina. Neviem čím to je, ale som zhrozená, že sa takýto zakomplexovaní muži trepú do politiky.“
To sú akí?
„Nikdy nedospeli a majú toho veľa nedoriešeného aj pri vstupe do politiky. Potom sú urážliví a ješitní, nevedia sa spájať, lebo si myslia, že prídu o svoju prestíž. Budú sa radšej hrať na svojom malom piesočku a nechápu, že v živote vždy prirodzene existuje niekto, kto hrá aj druhé husle a líder môže byť iba jeden.“
Po všetkých turbulenciách v SaS a výstupoch, ktoré nasledovali, to však vyzerá tak, že na kandidačnej listine do parlamentných volieb máte hneď prvých dvoch alfa samcov.
„(smiech) Tak, túto otázku som mala uviesť, keď si sa pýtala, ktorej otázky sa bojím. Tak dobre. Rišo Sulík bol iný, keď vstupoval do politiky a aj dnes je na ňom čo naprávať, ale ako človek, aj ako politik ušiel obrovský kus cesty! Môžem si to dovoliť povedať, lebo si myslím, že ho naozaj poznám a svojim spôsobom ho mám aj rada.
A dvojka? Ľubomír Galko?
„Podľa mňa je najdôležitejší líder.“
Richard Sulík a Lucia Nicholsonová.
Povedala si predsedovi Sulíkovi svoj názor do očí?
„Niekoľkotisíckrát a opakovane, preto máme s Rišom komplikovaný vzťah. Na politbyre v strane patrím medzi ostrých kritikov aj niektorých jeho rozhodnutí. Ale, on mi celkom načúva, aj keď ani ja nie som neomylná a viem povedať, mýlila som sa. Naučili sme sa jeden druhého počúvať a rešpektovať.“
Napriek tomu, že si jedna z najvýraznejších osobností SaS, dostala si na kandidátke číslo sedem. Nepovedala si mu toho do očí veľa?
„No, to je to, možno ide o skrotenie zlej ženy. (smiech) Kandidátka je vec, pri ktorej je vždy niekto nahnevaný. Keď to beriem z pohľadu, že v minulých voľbách som bola dvanástka, teraz som sedmička, tak je to vlastne super. A môžem to brať aj inak, ale už mám po krk toho pesimizmu. Takže som optimistická a sedmička je vraj šťastné číslo, tak uvidíme.“
Poznám ťa. Robili sme spolu v redakcii dlhé roky. Ako si sa tvárila, keď sa do SaS opäť vrátil Juraj Droba po krátkom výlete v NOVA ?
„Povedala som mu, čo si o odchode a návrate myslím. Na druhej strane, faktom je, že Ďuro bol jediný z tých všetkých, ktorý odchádzal slušne. On nikdy SaS-ku nehanil, na rozdiel od ostatných. A toto ostatným nezabudnem, akí dokázali byť prízemní.“
Povedala si niekedy do očí svoj názor premiérovi Róbertovi Ficovi?
„Nie, a ani neviem, či potom túžim. Určite by po tom nemal túžiť on /smiech/. Poznám sa, radšej by sme sa na tej chodbe nemali stretnúť. Neviem, či by som sa ovládla . Keď sme odvolávali Čisláka, môj otec bol v ťažkom stave v nemocnici na Mickiewicovej, kde nefungoval röntgen a vôbec, celá tá nemocnica je na hanbu. Keď sa Fico postavil za ten kec pult a začal hovoriť o tom, ako vláda nakopla zdravotníctvo, ako ho dala dokopy, postavila na nohy, ja som mala chuť postaviť sa a dať mu jednu medzi oči. Za to, čo hovoril ľuďom, ktorí sa denne realite pozerajú do očí. Ľuďom, ktorí sú v špitáli, alebo sú tam ich blízki a umierajú zbytočne. Pre tú špinu, čo je v nemocniciach, pre nefungujúce prístroje, pre všetky tie smerácke tunely, tie kšefty s limitmi a všetko do ide do pokladnice Smeru! Jeho „prejav“ som vnímala veľmi osobne a málo chýbalo k tomu, aby som ho udrela.“
Protest proti Váhostavu
Už si niekedy na chodbe NR SR držala niekoho pod krkom?
„Hm, nikdy som to neurobila, ale párkrát so mnou mykalo. Najviac pri Jánošovi. Ja som ho mala v ľudsko-právnom výbore. Bože, bil manželku a on tam robil podpredsedu! A chodil tam v tých svojich naškrobených drahých golieroch, v tých sakách a hodinkách za 30-tisíc na ruke, čo mal. Vždy si vytiahol rukáv, aby ich bolo vidieť. A tá arogancia čo z neho sršala, z tých jeho napomádovaných vlasov, to ako mal na háku ľudské práva, jeden uhladený kohút, ako sa tváril, tak som mala naozaj na mále. Za tú pretvárku, ktorú ja neznášam. Na mále som mala aj pri Zmajkovičovej pri tunelovaní CT-čka. Že sedí v dozornej rade tunelovanej nemocnice a na tých chodbách skapínajú pacienti. A po odvolaní z predsedníctva parlamentu tam zostane sedieť, len na opačnej strane a pretŕča sa v drahých kostýmoch. A pred letom si uverejní ešte fotografiu s holými prsiami. Toto ma fascinuje! Čo je toto za krajinu, že človek, ktorý by mal smrdieť v base, či chodiť po kanáloch, aby ho ľudia neopľúvali, si dokáže zavesiť fotku hore bez, že ako ona víta leto!! To je absurdné.“
Už sa ťa v parlamente ako ženy naozaj niekto dotkol?
„Áno. Najviac ma asi urazil Hlina. Vo faktickej poznámke povedal niečo ako, že hrozne vyzerám. Vtedy som mala naozaj ťažké obdobie, zaťal do živého, bola som po potrate vo vysokom štádiu tehotenstva. Odpísal mi niečo v zmysle, že ho to nezaujíma.“
No aj podľa diskusií na tvojom facebooku vidieť, že ženy vedia byť ešte krutejšie ako muži.
„Dokážu byť veľmi kruté. Z FB nikoho nevyhadzujem, mám tam veľa trolov, nechávam ich tam žiť, lebo aj v reálnom svete je veľa zlých a neslušných. A áno, ženy dokážu byť neuveriteľne kruté. Hlavne, ak sú frustrované z vlastného života.“
Ty sa nehanbíš za minulosť SaS, ktorá položila vládu Ivety Radičovej? Myslíš, že vám to voliči odpustia?
„Asi to ľudia stále nevedia správne pochopiť. Neodkomunikovali sme to dobre. SaS má s tým dlhodobý problém, že nevie dobre svoje kroky komunikovať. To je naozaj umenie, ktoré zvláda Fico, ale nezvládame ho my. Plne sa stotožňujem s tým, čo sme urobili. Sme zásadoví a neuhli sme, nesklamali svojich voličov. Samozrejme, ľudsky mi to je veľmi ľúto, ale zachovali sme sa správne. Faktom je, že tá vláda stála iba na papierových nohách. A najhoršie postavenie mala SaS. Boli sme chyba v programe. Vadili sme SDKÚ, Mostu, KDH, všetkým, ktorých spájala neuveriteľná minulosť. Navzájom si boli čitateľní a presne vedeli, kde si v ktorom rezorte čo dovoliť a ako. My sme im strašne prekážali.“
Ale predsedu Sulíka nakrútili na raňajkách u kontroverzného podnikateľa Kočnera. Takže aj váš volič bol určite zmätený.
„Určite, toto sú všetko veci, ktoré nám nepomohli a teraz za to pykáme Už vieme, aké je jednoduché voliča stratiť a ťažké získať. A hlavne nášho pravicového, veľmi kritického a zásadového. Ja im rozumiem. Keď Kollár so Sulíkom bojovali o miesto predsedu SaS, vedela som, že Sulík je slon v porceláne. On tam raňajkoval, lebo on si ani nevedel predstaviť, že v tom akváriu by bola kamera. On by tam totiž takú kameru nikdy nedal. Kollára si veľmi vážim, ale obávam sa, že on by nešiel do toho bytu a nejedol by tam Kočnerové raňajky, preto, že on by tušil, že tam môže byť kamera.
Mám 16-ročného syna, ktorý je tiež občas z neskúsenosti ako slon v porceláne a robí chyby. Richard Sulík občas robí chyby a vrhá sa do vecí, ktoré správne neodhadne, lebo v tom jeho svete ani neexistujú.“
Hovorí sa, nemáš chlapa, nemáš pravdy. Súhlasíš s tým?
„Aj keď som bola bez chlapa, tak ma celkom bolo počuť. Ja teda za nejaké umelé kvótovanie žien určite nie som. Nechcem, aby sme boli chápané ako nejaký ohrozený druh. Šikovná žena v tejto spoločnosti musí síce dvakrát dupať viac, ale svoje si vydupe.“
Nicholsonová skladá poslanecký sľub v roku 2012.
Majú teda ženy voliť ženy?
„Ženy majú voliť ženy, ale len také ženy, ktoré v parlamente naozaj chcú aj niečo robiť. Ja dodnes nepoznám všetky ženy v parlamente. Mnohé sú tam len do počtu, to je smutné. Sedia tam ako také krištáľové bábiky a slova nepovedia. Nie je žena ako žena.“
Sedia tam aj ženy, ktoré keď stretneš na chodbe, tak ani nevieš, že je to poslankyňa a ako sa volá?
„Úplne vážne to hovorím. Za Smer všetky mená ani neviem povedať. Je tam jedna, o ktorej som si myslela, že je asistentka, až kým nerobila spravodajkyňu. Stáva sa mi to aj u mužov, že ma niekto pozdraví, že dobrý deň kolegyňa a ja vôbec netuším, že je to poslanec.“
Vieš sa politicky odosobniť?
„Myslím si, že hej.“
Koľko ľudí, bez ohľadu na politickú príslušnosť, by si okamžite vyhodila z parlamentu na ulicu?
„Pre prešľapy a nemorálnosť okamžite asi 25. Ďalších 70 za to, že tam nič nerobia, len sedia. To je choré, aby takéto nič nehovoriace nemé tváre odnikadiaľ bez agendy rozhodovali o národe.“
Na konferencii ako štátna tajomníčka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny počas vlády Ivety Radičovej.
Pri SMER-e sa musí opozičný poslanec cítiť bezmocne. Máš pocit, že po tebe za štyri roky aj niečo ostane?
„Byť opozičná poslankyňa, to nie je žiadne terno. Ale byť v parlamente mi pomáha, keď potrebujem pomôcť v individuálnych prípadoch krívd, keď už mi nedali šancu meniť systém, pretože všetky moje návrhy zmietli zo stola. Pomáhať jednotlivcom stojí za to. Aj keď som nevedela pomôcť všetkým, hlavne v súdnych sporoch.“
Politici sú obrazom spoločnosti. Aká sme spoločnosť ?
„Sme taká spoločnosť, aký je náš parlament. Z veľkej časti zakomplexovaný, nevedomý, nescestovaný. Mnohí netušia, že sú krajiny, kde to funguje a dá sa to aj lepšie, ako to robíme my.“
Spoločnosť robí národ.
„Poviem to na príklade mojich psov. Keď som mala čivavu, ktorú som nosila vo vrecku, štekala vkuse. Ale, že vkuse. Keď som dávala babke nitroglycerín pod jazyk, tak mi prekusla ruku. Štekala, lebo bola malá, zakomplexovaná a každý bol potenciálny nepriateľ. Potom som mala obrovskú fenu aziata. Neštekala vôbec. Pretože nemusela, lebo bola veľká. A to je ten hlavný rozdiel medzi demokraciami. Je to aj o vyspelosti. Aziat je neprešľachtené plemeno, rozumné, ktoré to má v hlavne pekne poskladané. Mať menej komplexov z vlastnej malosti by nám prospelo.“
Prečítajte si aj Nataša Žembová (KDH): Potrebujem určitú slobodu rozhodovania
