Všetci ťa poznajú ako Natáliu, aj pod značkou STV si vystupovala ako Natália. Na kandidátke KDH si však uvedená ako Nataša. Prečo?
„Keď som ešte moderovala v rádiu Express, ohlasovala som sa ako Nataša Žembová. Hlasový pedagóg Milan Laca vtedy povedal, že to pre divákov znie veľmi tvrdo. Ani mne sa meno Nataša k môjmu priezvisku nepáči. Tak sme vymysleli Natália . V predvolebnej kampani, ale už vystupujem pod občianskym menom Nataša.“
To môže byť veľká nevýhoda.
„Určite áno. Cítim to rovnako, ale rozhodla som sa. Snáď si ľudia zvyknú, lebo som to aj tak stále iba JA!“
Je pravda, že si bola na konkurze na moderátorku Superstar?
„Áno (smiech). Chcela som to počas materskej vyskúšať. Manžel sa smial, že si urobím hanbu a na konkurz pôjde sto krokov za mnou. Smiala som sa s ním. Nevybrali ma, ale Peter Šesták povedal, že z tejto baby niečo bude. Našiel mi hlasovú pedagogičku a vypracovala som sa až na pozíciu moderátorky hlavného spravodajstva.“
Vieš spievať alebo nevieš?
„Viem! A ako pekne (smiech).“
Prečo si sa mi nepriznala, že si bola aj rehoľná sestra, okrem práci sestry na psychiatrii a na detskej JIS?
„Sú témy, ktoré si nechávam pre seba. Je to časť života, ktorá bola pre mňa najdôležitejšia. V dvadsiatich rokoch som chcela byť misionárkou a starať sa o chudobné deti. Na psychiatrii som videla, že zlomená noha sa zahojí, ale zlomená duša nie. Videla som naozaj veľa významných ľudí, ktorí nezvládli životné situácie. Pre babu po škole, ktorá si myslí, že život je gombička, to bol šok. Ako slovo dokáže nielen liečiť, ale aj raniť. Vtedy mi došlo, že sa chcem obetovať iba pre chorých, slabých a detičky. A tak som nastúpila do kláštora. Tam som sa naučila vážiť si slobodu, život, ľudí a hodnotu života, ako takú. Toto obdobie je moja 13. komnata a nehovorím o nej každému.“
Keď bol pre teba kláštor taký dôležitý, prečo si ho opustila?
„No to je ťažká otázka. Som človek, ktorý potrebuje určitú slobodu rozhodovania a v kláštore bol pre mňa veľký problém poslušnosť. Neposlúchala som.“
No „neposlušná“ mníška, to je zaujímavá predstava...
„(smiech) No, napríklad som si založila stretnutia so študentmi. Predstavená mi povedala, aby som bola do dvadsiatej doma. Prišla som až okolo jedenástej v noci. Jemne naštvaná sedela v kaplnke a dobre mi vynadala. Obhajovala som sa, že sme sa s mladými dobre rozprávali, a že mi bolo ľúto to o ôsmej rozpustiť. Takéto veci som mala naozaj problém poslúchnuť.“
Inak si musela byť veľmi pekná rehoľná sestra!
„Ďakujem, veľmi pekne.“
Ako si znášala závisť kolegýň a ohováranie potom, čo si zasadla do moderátorskej stoličky?
„Ťažko. Osočovania a ohovárania bolo naozaj veľa. Donášali šéfredaktorovi a podobne. Je pravda, že nie raz som si poplakala na toalete pri bufete. Potom som si povedala, že ja som sa na tú stoličku nepýtala. Ak ma tam niekto posadil, tak preto, lebo som iná ako ostatné a začala som si ju nesmierne vážiť.“
Aj vo verejnoprávnej televízii si neposlúchala, keď si počas materskej nakrútila spot pre Aliancia za rodinu. Prišla si o miesto, ktoré sa neopúšťa.
„Všetko v našom živote má zmysel a nie je to náhoda. Ani to, že my dve tu sedíme a rozprávame sa. Náhoda je anonymný podpis Boha. Preto si nemyslím, že by som mala niečo ľutovať. Iba som zvýraznila to, čím žijem. A to hodnotou rodiny, manželstva a posvätnosti zväzku. Neurobila som nič zlé. Urobila by som to opäť, aj keby som vedela, aké to bude mať následky. Lebo to som ja. Ale priznám sa, že mi tá práca chýba. Milovala som ju práve preto, že som ju mala vydrenú.“
Si naozaj presvedčená, že dvaja ľudia rovnakého pohlavia nemôžu správne vychovávať dieťa? Bolo by mu podľa teba lepšie v detskom domove?
„Pozri. Je jasné, že aj v kompletnej rodine rodičia opúšťajú deti. Základný princíp rodiny, ktorý tu funguje tisíce rokov, by sa mal zachovať. Bola by obrovská škoda, keby sme vo vyspelom tisícročí mali bojovať o základný princíp. Pán Boh to tak zariadil, že deti plodia muž a žena. Inak to jednoducho nejde.“
Bolo by mu podľa teba lepšie v detskom domove?
„Našťastie veľa detí je už v pestúnskej starostlivosti, alebo sú už adoptované. Ak by žilo s rodičmi rovnakého pohlavia, chýbal by mu určite vzor matky, či otca. Dieťa by automaticky inklinovalo iba k jednému pohlaviu, vzoru. Opačné pohlavia sa navzájom dopĺňajú. Tak by malo vyrastať aj dieťa. Tak je to správne.“
Spot pre Alianciu za rodinu.
Radšej teda v domove počkať na kompletnú rodinu, ako na adopciu párom rovnakého pohlavia?
„Áno.“
Kampaň, v ktorej si vystupovala, bola veľmi agresívna a veľmi narušila ľudské vzťahy v krajine. A tebe na vzťahoch záleží.
„Áno. Rozhádala priateľstvá aj rodiny. To ma mrzí, ale možno, keby nebola až taká protikampaň, referendum by dopadlo úplne inak. Toľko zloby vyplávalo na povrch, že mnoho ľudí od referenda odradila. Ale 99 percent z 900 tisíc ľudí ukázalo, že naša spoločnosť je ešte stála prorodinne založená.“
Si si vedomá toho, že si pravdepodobne ako novinárka skončila a budeš mať zrejme celý život na čele stranícku nálepku KDH?
„Ja sa za nálepku KDH nehanbím. To je naozaj dobrá nálepka!“
Nemrzelo ťa, že tak známu tvár z televíznej obrazovky, ktorá urobila pre kampaň Aliancie za rodinu najviac, keď prišla o prácu, dostala od predsedníctva na kandidačnej listine až poradové číslo 100?
„Ja som chcela byť 150., ale to miesto mi vyfúkol kolega. Ale veď to je nádherné číslo. Sú tam dve nuly a ja sa za nulu občas v živote považujem. Ale mám tam aj jednotku a jednotka v mojom živote je Boh nad nami, tak ja nemám v živote čo ľutovať. A okrem iného, poslední bývajú prví! (smiech). Naozaj voľby beriem veľmi s rezervou. Ak Pán Boh chce, tak sa tam dostanem. Nepýtala som sa na stoličku moderátorky, ani za hovorkyňu KDH. Oslovili ma a som tu.“
Oslovili ťa aj iné strany?
„Jasné.“
Aké?
„Nepoviem, ale boli to aj opozičné strany.“
Čo ponúkneš voličom viac, ako sto kandidátov KDH pred tebou? Skromnosť bokom prosím, aj s nulami.
„Hm... Vraj som do KDH za rok priniesla svetlo. Že som ich naučila viac ľudskosti, viac vtipu a nadhľadu.“
Preto nemá predseda už kravatu?
„Aj preto ..... (smiech). Hej, lebo som si povedala, že máme byť ľudskí, a KDH-ci sú často považovaní za nudných. Ale oni takí vôbec nie sú.“
Ale naozaj KDH-ci pôsobia veľmi nudne a stroho. Akoby roky neprekročili svoj tieň.
„To je iba dlhodobá mienka ľudí. Snáď sa to za rok zmenilo. Aj kandidátka. V prvej dvadsiatke máme nových desať ľudí. A náš predseda, aj keď to tak nevyzerá, je veľmi vtipný človek.“
Takže, aj slovo bezpečnosť, ktorú v kampani začalo používať KDH je taký vtip, ako odozva na predvolebnú bezpečnostnú utečeneckú kampaň Smeru?
„Nie. My sme o bezpečnosti hovorili ďaleko skôr ako Smer. Ale u nás to nie je v ponímaní ako bezpečné hranice a podobne. My chceme, aby ľudia mali zabezpečenie a potom sa môžu cítiť bezpečne aj vo svojich rodinách. Že budú mať prácu, že bude postarané o ich deti, či starých rodičov. Že sa nemusia báť o budúcnosť svojich detí a vnúčat.“
KDH je tu už 25 rokov. Malo šancu to urobiť. Bolo aj vo vláde, aj v opozícii. Má čo ešte vôbec ako strana ponúknuť?
„Máme výbornú kandidátku s mnohými aj novými vzdelanými ľuďmi s jasnými predstavami. Ak ľudia teraz dajú šancu KDH, tak uvidia obrovské zmeny, obrovské. Rok som dennodenne v parlamente a som presvedčená, že KDH je napriek všetkým chybám a možnostiam, ktoré za 25 nevyužilo, dobrá strana, ktorej ide naozaj o dobro národa. Naši poslanci nie sú politici, ktorí myslia do volieb, ale štátnici, ktorí myslia na naše deti. Aj preto chcem v parlamente naozaj bojovať za rodiny, ktoré sa starajú o zdravotne znevýhodnených členov, deti invalidov a mnohopočetné rodiny na pokraji chudoby. Deťom, ktoré utekajú do zahraničia, lebo chcú kvalitné vzdelanie. Ženy na materskej dovolenke, tehotné. Ja som to zažila, ja viem, čo je to žiť pri troch deťom z 200 eur.“
Myslíš si to aj o politikoch z KDH, ktorí žiadali doživotné tresty ženy po interrupciách, či umelom oplodnení?
„Návrh zákona nebol z dielne KDH. Bolo to nešťastie, že sa pod zákon podpísal náš Jozef Mikloško. My sme ho na klube presviedčali, že koná zle, bohužiaľ, nedal si povedať. Celá trestnoprávna zodpovednosť bola jeden veľký nezmysel. Celé to bolo zle poňaté, a naozaj to išlo mimo KDH. Veľmi mi je ľúto, že toto sa vôbec v 21. storočí v demokratickom parlamente stalo.“
Aké sú podľa teba slovenské političky?
„No v prvom rade chýbajú. My konečne máme na kandidátke 25 žien. Som presvedčená, že žena patrí do politiky rovnako, ako do každého iného mužského povolania. Jednoznačne do toho vnáša iný pohľad. Aj v KDH mi povedali, že odkedy majú ženu hovorkyňu, komunikácia je iná. Len žena do toho vie dať tú ženskosť, materinskosť, ľudskosť.“
Máš politický vzor?
„Margaret Thatcherovú. Keď išla do úradu britskej premiérky povedala: „Tak, a teraz budem riadiť našu krajinu ako svoju domácnosť!“
Ty by si trúfla riadiť našu krajinu?
„Na 17. novembra som v starej Národnej rade stála na pódiu s bývalou premiérkou pani Radičovou. Kolovala z toho fotografia s názvom: Stará a nová. (smiech)... Ale ničomu sa nebránim. Výzvy mám rada, nevzdávam sa a bojujem. Po ťažkej autohavárii takto pred rokom som doslova bojovala o život tak, že som lekárom zničila ich odborné publikácie. Človek nikdy nevie čo bude.“
Ale premiérka Radičová to v politike vzdala práve kvôli mužom.
„Hej. Hovorím, že chlapská ješitnosť a egoizmus, až niekedy viditeľný narcizmus, je veľmi silná zbraň. Preto si myslím, že žena, ktorá chce byť dobrá politička, musí mať veľké srdce, veľmi veľa pochopiť a veľa odpúšťať. V politike nikto nikomu nič nedaruje. Politička by mala byť veľmi silná, tak ako volali Margaret Thatcherovú, Železná lady. Musela byť silná, ako Angela Merkelová, Žena v nohaviciach a držať obrovskú krajinu v rukách. A naša krajina nie je až tak veľká, aby sme to nezvládli. My ženy na to máme, lebo vieme robiť aj viac vecí naraz.“
Prečo majú Ženy voliť ženy?
„Mám tri deti a ľúbim ich rovnako, aj keď každé je iné. Na Slovensku ani jednu rodinu nenájdeš rovnakú, ale treba ich naozaj milovať a pomôcť im. Mama je v prvom rade dobrý manažér. Musí byť, aby rodina fungovala. Ak je mama šťastná, tak je celá rodina šťastná. A takto by to malo fungovať aj v politike. Čo je dobré pre moju rodinu, je dobré pre všetky rodiny na našom krásnom Slovensku.“
Prečítajte si aj Kvóty pre ženy potrebujeme, zmenia veci rýchlo, hovorí profesorka Malová
