|
Príbeh Valkýry je o o mužovi, ktorý chce zmeniť svoj život, ísť za svojím snom a tak sa vydáva na púť do Mohavskej púšte. Chce tam nájsť svojho strážneho anjela a dosiahnuť hlboké poznanie. V pondelok sme vám priniesly prvý úryvok, dnes v príbehu pokračujeme a zajtra vás čaká tretia časť.
Strážnik, ktorý raňajkoval pri vedľajšom stole, sa k nim obrátil. „Už nikdy nechoďte večer do púšte,“ povedal.
‚Je to naozaj malé mesto,‘ pomyslela si Chris.
‚Vedia o všetkom.‘
„Večer je tam najnebezpečnejšie,“ pokračoval strážnik. „Vyliezajú kojoty a hady. Neznášajú denné horúčavy a vychádzajú na lov po západe slnka.“
„Dívali sme sa na svojich anjelov,“ odvetil Paulo.
Strážnik si pomyslel, že ten chlapík nevie dobre po anglicky. Tá veta predsa nedávala zmysel: „Anjeli“!
Možno chcel povedať niečo iné.
Obaja sa rýchlo naraňajkovali. „Kontakt“ sa s nimi dohodol na včasnú hodinu.
Keď Chris po prvý raz videla Tooka, prekvapilo ju, že je to mladý, sotva dvadsaťročný chlapec. Žil v prívese zaparkovanom uprostred púšte, niekoľko kilometrov od Borrego Springs.
„Majster ‚Konšpirácie‘?“ pošepkala Paulovi, keď chlapec zašiel po ľadový čaj.
Vrátil sa však, prv ako Paulo stihol odpovedať. Sadli si pod plachtu rozprestretú na boku vozidla, čo slúžila ako „veranda“.
Rozprávali sa o templárskych rituáloch, reinkarnácii, mágii sufi aj o cestách katolíckej cirkvi v Latinskej Amerike. Chlapec mal očividne veľký prehľad a bolo zábavné sledovať jeho rozhovor s Paulom – vyzerali ako dvaja fanúšikovia debatujúci o mimoriadne obľúbenom športe, čo obhajujú isté taktiky a zatracujú iné.
Rozprávali sa o všetkom – okrem anjelov.
Slnko začínalo pripekať, oni si dali ďalší ľadový čaj a stále usmiaty Took im rozprával o úžasnom živote na púšti. Upozornil ich však, že začiatočníci by nikdy nemali vychádzať v noci (strážnik mal pravdu). Mali by sa vyvarovať aj najteplejších hodín počas dňa.
„Do púšte treba chodiť len ráno a podvečer,“ povedal.
„Inak je to nebezpečné.“
Chris ich dlho počúvala. Vstávala však veľmi zavčasu, a keďže slnko čoraz väčšmi pražilo, rozhodla sa na chvíľu zatvoriť oči a zdriemnuť si.
Keď sa prebrala, hlasy už prichádzali odinakiaľ. Muži sa presunuli za príves.
Počula, ako sa Took tichučko pýta: „Prečo si prišiel so ženou?“
„Lebo som šiel do púšte,“ odvetil Paulo tiež šeptom.
Took sa rozosmial. „Prichádzaš o to najlepšie z púšte.
O samotu.“
(‚Ten chalan je dosť bezočivý,‘ pomyslela si Chris.)
„Porozprávaj mi o nich,“ povedal Paulo.
„Pomôžu ti vidieť tvojho anjela,“ pokračoval Američan.
(Iné ženy! Vždy je to tak, iné ženy!)
„Valkýry ma učili. Sú však tvrdé a žiarlivé. Usilujú sa riadiť zákonmi anjelov – a ako vieš, v kráľovstve anjelov neexistuje dobro ani zlo.“
„Nie tak, ako ich chápeme my.“
To bol Paulov hlas. Chris nevedela, kto sú Valkýry. Matne si spomínala, že to slovo počula v názve piesne.
„Bolo ťažké zbadať svojho anjela?“
„Skôr by som povedal, že trýznivé. Prišlo to odrazu, v čase, keď tadiaľto prechádzali Valkýry.
Rozhodol som sa osvojiť si ten postup, len aby som sa rozptýlil, lebo vtedy som ešte nerozumel jazyku púšte a strašne som sa nudil. Môj anjel sa zjavil na tej tretej hore. Na nič som nemyslel, len som tam počúval hudbu z volkmena. V tom čase som dokonale ovládal druhú myseľ. Teraz sa sústredím ťažšie.“
(Čo je, dočerta, „druhá myseľ?“)
„Naučil ťa niečo otec?“
„Nie. A keď som sa ho opýtal, prečo mi nehovoril o anjeloch, odvetil, že isté veci sú také dôležité, že človek ich musí objaviť sám.“
Na chvíľu stíchli.
„Ak sa s nimi stretneš, je tu niečo, čo ti uľahčí kontakt,“ povedal chlapec.
„Čo?“
Took sa schuti zasmial. „To zistíš. Bolo by však oveľa lepšie, keby si prišiel bez ženy.“
„Tvoj anjel mal krídla?“ opýtal sa Paulo.
Prv ako Took stihol odpovedať, Chris vstala z hliníkovej stoličky, obišla príves a postavila sa pred nich.
„Prečo stále tvrdí, že by si tu mal byť sám?“ opýtala sa po portugalsky. „Chceš, aby som odišla?“
Took pokračoval v rozhovore s Paulom a vôbec nevenoval pozornosť jej slovám. Čakala, či jej Paulo odpovie – akoby však bola neviditeľná.
„Daj mi kľúče od auta,“ povedala, keď stratila trpezlivosť.
„Čo chce tvoja žena?“ opýtal sa napokon Took.
„Chce vedieť, čo je ‚druhá myseľ‘.“
(Dofrasa! Deväť rokov spoločného života, a on už vie o mne všetko!)
Mladík vstal. „Volám sa Took (po anglicky zobral),“ povedal a díval sa na ňu. „Nie Gave (dal). No ty si pekná žena.“
Poklona ihneď zabrala. Zdalo sa, že chlapec to napriek svojmu mladému veku so ženami vie.
„Sadni si, zatvor oči a ukážem ti to,“ povedal.
„Neprišla som sem, aby som sa učila mágiu či rozprávala s anjelmi,“ povedala Chris. „Som tu s manželom.“
„Sadni si,“ so smiechom trval na svojom Took.
Na zlomok sekundy pozrela na Paula, ale nezistila, čo si myslí o Tookovom návrhu.
‚Rešpektujem ich svet, ale ja doň nepatrím,‘ pomyslela si. Hoci všetci jej priatelia boli presvedčení, že podľahla manželovmu životnému štýlu, v skutočnosti sa o týchto záležitostiach takmer nerozprávali.
Chodila s ním na určité miesta, na jednom obrade niesla jeho meč, poznala Cestu svätého Jakuba a pod tlakom okolností sa naučila čosi zo sexuálnej mágie. Ale to bolo všetko.
J. jej nikdy nenavrhol, že ju niečo naučí.
„Čo mám robiť?“ opýtala sa Paula.
„Rozhodni sa sama,“ odvetil.
‚Ľúbim ho,‘ pomyslela si. Keď sa naučí niečo o jeho svete, určite ich to zblíži. Vykročila k hliníkovej stoličke, usadila sa a zatvorila oči.
„Na čo myslíš?“ opýtal sa Took.
„Na to, o čom ste sa rozprávali. Na to, že Paulo by mal cestovať sám. Na druhú myseľ. Na to, či má tvoj anjel krídla. A prečo ma to tak zaujíma. Vlastne mám pocit, že som sa ešte nikdy nerozprávala o anjeloch.“
„Nie, nie. Chcem vedieť, či sa v tvojej mysli deje aj niečo iné. Niečo, čo neovládaš.“
Pocítila jeho ruky na sluchách.
„Uvoľni sa, len sa uvoľni,“ jeho hlas bol mäkší.
„Na čo myslíš?“
Počula zvuky. A hlasy. Až teraz si uvedomila, na čo myslí, hoci to mala v hlave takmer celý deň.
„Na pieseň,“ odvetila. „Stále si ju spievam, odkedy som ju včera cestou sem počula v rádiu.“
Áno, bez prestania si tú pieseň spievala, začínala sa a končila, končila sa a znovu začínala. Nevedela ju dostať z hlavy.
Took ju požiadal, aby znovu otvorila oči.
„To je druhá myseľ,“ povedal. „Tá, ktorá spieva tú pieseň. Mohla by to byť nejaká starosť. Alebo keby si bola zaľúbená, mohla by si tam vnútri mať človeka, s ktorým chceš byť, alebo toho, na ktorého by si rada zabudla. Druhá myseľ je komplikovaná: pracuje nezávisle od tvojej vôle.“
Obrátil sa k Paulovi a zasmial sa. „Pesnička! Je ako my, tiež máme v druhej mysli kopu pesničiek! Ženy by mali byť stále zaľúbené, a nie mať hlavu plnú pesničiek!
Nikdy ti v ‚druhej mysli‘ neuviazli lásky?“
Obaja sa rozosmiali.
„To sú najhoršie lásky, príšerné!“ pokračoval Took a nedokázal potlačiť smiech. „Cestuješ, pokúšaš sa zabudnúť, no druhá myseľ ti stále hovorí: ‚To by sa mu páčilo!‘ ‚Ach, keby tu tak bol so mnou!‘“
Obaja sa zachádzali od smiechu. Chris si ich vtipkovanie nevšímala. Bola prekvapená, nikdy sa nad tým nezamyslela. Má dve mysle. A fungujú zároveň.
Took sa prestal smiať a pristúpil k nej. „Znovu zatvor oči,“ povedal. „A spomeň si na obzor, ktorý si videla.“
Pokúsila sa predstaviť si ho. Uvedomila si však, že ho nevidí. „Nejde to,“ odvetila so zatvorenými očami. „Asi som si ho dobre nevšimla. Viem, čo je okolo, ale obzor si nepamätám.“
„Otvor oči a poobzeraj sa.“ Chris sa poobzerala.
Boli tam hory, skaly, kamene, roztrúsené popínavé rastlinstvo. Slnko čoraz viac pripekalo, akoby jej prechádzalo cez slnečné okuliare a spaľovalo oči. „Si tu,“ povedal Took vážnym hlasom. „Usiluj sa pochopiť, že si tu a tvoje okolie ťa mení, tak ako ho meníš ty.“
Chris sa uprene dívala na púšť.
„Ak chceš preniknúť do neviditeľného sveta a rozvíjať svoje schopnosti, musíš žiť v súčasnosti, tu a teraz. Ak chceš žiť v súčasnosti, musíš ovládať svoju druhú myseľ. A sledovať obzor.“
Chlapec ju požiadal, aby sa sústredila na pieseň, ktorú si nevedomky spievala (bolo to When I fall in love. Nepoznala všetky slová, niekedy si vymýšľala alebo dopĺňala ti-da-di-da-dá).
Chris sa sústredila. O chvíľu sa pieseň vytratila.
Teraz bola celkom bdelá a pozorne vnímala Tookove slová.
Took však už očividne nemal čo povedať. „Potrebujem byť chvíľu sám,“ vyhlásil. „Vráťte sa o dva dni.“
Viac o knihe Paula Coelha Valkýry.
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
.jpg)
