|
Nemali TO nikomu hovoriť a predsa povedali. A hovorí ich o TOM stále viac a viac. Prestávajú mlčať.
„Vieš, ako asi 12-ročná som zažila niečo strašné - kňaz ma obchytkával,“ priznáva sa mi moja kamarátka. Spozorniem a čakám, či bude rozprávať ďalej. Hovorí.
Obťažoval ju kňaz
Dosť skoro začala dozrievať a mala väčšie prsia ako ostatné jej rovesníčky. Chlapi po nej pozerali. Pozeral po nej aj kňaz. A nielen pozeral, ale sa k nej približoval, obtieral. Potom to už bolo horšie, lebo sa jej aj dotýkal a pokúšal bozkávať. „Zakaždým, keď som mala ísť na vyučovanie náboženstva, som si dávala dvoje, troje nohavičiek - pre istotu, keby mi ich chcel dať dolu, lebo stále sa snažil o to, aby sme boli niekde sami a aby sa ma mohol dotýkať,“ spomína si Agáta. Vidím, že pre ňu nie je jednoduché hovoriť na túto tému. Spomína na to, že keď už to nezvládala, povedala o tom svojej mame. Tá kňazovi zavolala a opýtala sa, či je to pravda. Kňaz všetko poprel, matka dcére neuverila. „Bola som na to celkom sama a utiekla som z domu,“ rozpráva mi kamarátka, ktorá vyrastala v malom mestečku v Poľsku, kde kňaz bol obrovskou autoritou. Veď bol zástupcom Boha!
Potom sa jej naskytla príležitosť tancovať v ľudovom súbore, ktorý veľa cestoval aj do zahraničia a tak sa doma už neriešila otázka, prečo dcéra prestala chodiť do kostola. „Dodnes mám odpor a vôbec ma to tam neťahá,“ vysvetľuje.
V jej prípade to bolo „len“ obchytkávanie a ako dnes konštatuje, zanechalo to na nej veľké následky. Od detstva využívala príležitosti, aby bola čo najďalej od rodného mestečka a preto býva na opačnom konci Poľska. „Asi preto mi to ani vo vzťahoch s mužmi neklape. Vždy mám problém s intímnym zblížením,“ myslí si. Je to hrozné, že sa to s ňou ťahá už toľko rokov, veď má vyše 50! Že sa to nedá len tak vymazať z pamäti. Že to ovplyvní život do takej miery!
Pedofília v katolíckej cirkvi
Poznáme sa asi 20 rokov a nikdy mi o tom nehovorila. Teraz je na to čas. V Poľsku sa o tom začalo hovoriť. Najväčším „spúšťačom“ tejto témy bol v minulom roku film Wojciecha Smarzowskiego Kler. Teraz - dokumentárny film bratov Sekielskich s názvom Len to nikomu nehovor. Premiéru na YouTube mal v sobotu a za 4 dni ho videlo vyše 11 miliónov divákov. Film hovorí o pedofílii v katolíckej cirkvi a ukazuje niekoľko stretnutí nasnímaných skrytou kamerou obetí - dnes už dospelých ľudí s páchateľmi - kňazmi na dôchodku. Je to kruté! Aj reakcie kňazov, ale predovšetkým to, čo rozprávajú obete. Dopodrobna. Napríklad spomienky dospelej ženy, ktorá kňazovi pripomína, ako si ju „zvolil“, keď mala 7 rokov. Ako ju bozkával. „Dodnes neznášam vôňu mlieka, pretože ho pil veľa a potom ma bozkával, už asi navždy sa mi tá vôňa a chuť budú spájať s ním,” konštatuje. Počas stretnutia mu žena pripomína aj to, k čomu ju - vtedy 7-ročnú nútil, čo musela robiť s jeho penisom. Vlastne, ani mu to nemusí pripomínať - on si to pamätá, len je teraz po rokoch zmätený, že s tým za nim prišla. On sa bojí o seba, čo s ním teraz bude.
Obetí a páchateľov v 2-hodinovom filme vidíme viac. Dozvedáme sa veľa podrobností a vidíme, aký väčšinou bol mechanizmus, ako páchatelia svoje obete „chytali“. A v tom všetkom znela kľúčová veta: „Len to nikomu nehovor“. Máloktorá z obetí sa TO v detstve odvážila povedať. A aj keď povedala a zverila sa najbližším, nestretla sa s pochopením - podobne, ako moja kamarátka.
Prečítajte si
Obetiam neverili ani najbližší
Jeden z mužov vo filme hovorí o tom, že mu matka neuverila. Odmietal byť miništrantom po tom všetkom, čo zažíval, ale matka ho k miništrantovaniu nútila naďalej, lebo to bol jej sen, aby syn slúžil v cirkvi. Chlapec sa s tým nedokázal vyrovnať. Prestal jesť. Stal sa anorektikom. Tak sa u neho prejavili katastrofálne následky psychickej traumy. Jeho organizmus bol tak zničený, že mu život museli zachraňovať v nemocnici. Iný hovorí o tom, že nevedel psychicky niesť to, čo s ním robil kňaz a pokúšal sa spáchať samovraždu. Ešte iný, keď kategoricky odmietal spávať s kňazom, bol ním vydieraný: „Povedal mi, že si zoberie môjho mladšieho brata,“ hovorí obeť. Rodičom nemohol nič povedať - veď: nehovor to nikomu. Navyše vedel, že by mu neuverili. Kňaz bol v ich dome vítaný, považovaný, priam uctievaný. Vždy, keď zazvonil a chlapca si vypýtal, rodičia mu, samozrejme, dovolili s kňazom cestovať.
Brutálne? Hrozné? Neuveriteľné? Nemám slov. Koľko zničených ľudských životov! A to nie je koniec. Ako vraví autor filmu, už počas realizácii dokumentu, ale hlavne teraz po premiére, sa mu hlásia ďalší a ďalší. V Poľsku je prístupná mapa krajiny, ktorá ukazuje množstvo obetí, ktoré sa hlásia. Každým dňom sa tá mapa zaplňuje.
Je to ako vlna, ktorá sa nebezpečne rozlieva. Možno už dosiahla rozmery cunami. Ktovie, aké budú jej následky. Obete sa konečne postavili svojim páchateľom, ktorí im o TOM zakazovali hovoriť.
