|
Bola som tam niekoľkokrát ešte ako stredoškoláčka. To sa ešte legendárny Luník IX. podobal na iné sídliská a hoci tam žilo veľa Rómov, ktorých stiahli z okolitých osád, aby ich naučili žiť tak ako žijú bieli, stále tam bývali aj nerómske rodiny. Pravidlá na tomto sídlisku, čo si ja pamätám, nikdy extra nefungovali, Rómovia demolovali paneláky a Nerómovia vyplakávali, že sa nevedia odsťahovať, pretože ich byt nikto nechce kúpiť.
Keď som sa odsťahovala, v Bratislave som o Luníku IX. čítala v novinách, keď tam niečo vyhorelo, plienilo sa, alebo tam prišla zahraničná návšteva, brodila sa haldami smetí a hľadala riešenie neriešeného. Najčastejšie som o Rómoch z Luníka čítala v čase, keď sa Košice tešili z titulu Kultúrne mesto Európy a zahraničné médiá ospevovali nekultúrne sídlisko.
Tento týždeň som šla na Luník IX. osobne, písať reportáž. Vlastným autom som sa ísť neodvážila, taxikárom sa tam vraj príliš nechce, a tak som sa nechala odviezť iným autom, ktoré tam neostalo parkovať. Prvý pocit vás zaskočí, nech ste akokoľvek odvážny. Skupinky Rómov každého veku sa potulujú po uliciach, hneď registrujú každého, kto tam nepatrí a sledujú ho pohľadom. Rozmýšľate, či si vôbec vybrať mobil a snažíte sa veľmi rýchlo nájsť to, čo hľadáte.
A potom uprostred strachu a predsudkov nájdete presný opak toho, čo od Luníka IX. očakávate.
Miestni zametali ulice od siedmej rána v rámci aktivačných prác, takže legendárne haldy odpadkov som nevidela, pár dospelých ma pozdravilo a ukázalo mi cestu, deti na mňa kričali dobré ráno. Na úrade som našla starostu, ktorý študuje vysokú školu a prehovára rodičov, aby dali svoje deti študovať tak ako to urobil on so svojimi. A neďaleko úradu stojí škôlka, ktorá vás ohromí svojím príbehom. Deti si tam maľovaním obrazov samé zarábajú na školné a škôlka popri deťoch učí novému životu aj ich rodičov. Riaditeľka škôlky vám dve hodiny rozpráva, čo všetko sa dá vybaviť, ako vymysleli aktivačné práce, ak posiela rómske asistentky študovať pedagogiku, ako vybavila sponzora, keď učiteľka do svojho paneláku zaniesla ploštice a inej vybavila doškodné za kožnú chorobu, ktorú jej spôsobili blchy.
Uprostred Luníka IX. vám riaditeľka škôlky hovorí, ako sa dá vyriešiť každý problém, hoci z iných škôlok a škôl poznáte presne opačnú vetu.
Z obávaného Luníka IX. som odišla pešo, v ruke s obrazom, ktorí namaľovali rómski škôlkari a s adrenalínový pocitom, že aj na Luníku IX. sa veci môžu meniť k lepšiemu.
Predsudky sú hrozne nudná záležitosť.
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
.jpg)
