|
Ľudia sa vedia v prostredí zdanlivej anonymity internetu príliš ľahko otvoriť a zveriť sa so svojimi názormi, či skrytými túžbami, v záujme nájsť spoločnú reč a zaujať spriaznenú dušu. To môžu zoznamovacie a iné aplikácie použiť, využiť aj zneužiť. Overila si to pred rokom na vlastnej koži istá novinárka, keď si od prevádzkovateľov najznámejšej zoznamovacej aplikácie Tinder vyžiadala dáta, ktoré o nej nazhromaždili a stále uchovávajú. Na jej prekvapenie obdržala osemsto strán, husto potlačených súkromnou korešpondenciou a intímnosťami, ktoré si vymieňala s potenciálnymi partnermi v rámci „on-line“ zoznamovania a randenia. Počas celého obdobia, kedy bola v tejto zoznamke aktívna, program aplikácie každý detail jej komunikácie ukladal. A všetkých ďalších päťdesiat miliónov užívateľov a užívateliek, samozrejme, tiež.
Dáta nemožno cítiť, nevieme si ich obsah a objem zhmotniť. Namýšľame si, že všetko, čo o sebe naťukáme do klávesnice, sa časom kamsi vytratí, a že toho vlastne vôbec nie je tak veľa. Sama si s mamkou a so svojimi sestrami posielam týždenne stovky správ a desiatky fotiek cez Messenger, hoci tuším, že to nie je ten najlepší kanál na rodinnú komunikáciu. Až keď sa všetky tie nazbierané informácie o vás zrazu objavia vo vytlačenej podobe pred vami, zabliká červená kontrolka. A pokúsime sa viac si strážiť svoje súkromie.
Niektorí začíname pociťovať príznaky závislosti na živote vo virtuálnom prostredí, mnohí si to nevedia priznať. Pripojenie na internet cez dáta a všadeprítomnú „wi-fi“ nás láka takmer nepretržite kontrolovať stav svojich účtov a vybavovať e-maily či (často nepodstatné) správy takmer okamžite. Hoci iba smajlíkom. Lebo čo ak sa ktosi na druhej strane nahnevá, že sme nezareagovali obratom... Intenzita moderných vzťahov je akoby meraná časom medzi prečítanou správou a odoslanou odpoveďou (to je jedno, či na WhatsApp-e, Messenger-i, Viber-i či iMessage-i).
Namiesto osobnej komunikácie z očí do očí sa utiekame k hraniu počítačových hier, či sledovaniu videí „influencerov“ na internete, poprípade k četovaniu so známymi (i neznámymi) na sociálnych sieťach. Sme zahltení informáciami, ktoré nestíhame triediť. Denne rozdáme desiatky až stovky lajkov pod fotkami takzvaných priateľov a svoj život potrebujeme pravidelne dokumentovať práve na Instagrame či Facebooku. No reálne ho zabúdame žiť a prežívať.
Prečítajte si
Bez mobilu už nevieme spraviť ani krok, výlet bez postu na sociálnu sieť akoby sa ani neuskutočnil... Niektoré youtuberky a youtuberi pri analýze poklesu sledovanosti svojich videí s odrastajúcimi deťmi uvažujú o ďalších potomkoch – v záujme vyššej sledovanosti svojich komunikačných kanálov. Predsa len novorodeniatka sú tak fotogenické a roztomilé..
Mimochodom, deti! Vedeli ste, že vo Veľkej Británii strávia denne deti viac hodín pred televíznymi obrazovkami alebo displejmi tabletov ako spánkom? Zarážajúca informácia, s ktorou treba niečo rýchlo robiť.
Bolo by fajn, keby sme sa naučili svoj čas, strávený online aktivitami správne manažovať a udržať v rozumnej miere – čas pripojenia na sieť obmedziť a venovať sa namiesto toho iným, viac zmysluplným činnostiam v offline priestore. Cvičenie jogy, čítanie kníh, dobrovoľníctvo v komunite, zanietený rozhovor s blízkymi alebo spoločný obed v kruhu rodiny by nemali ostať v rovine výnimočnosti, ale skôr pravidelnosti. Príprava na „odvykačku“ od života, non-stop zapojeného do siete, môže byť ťažká. Ale skúsiť to treba. Zlepšenie si fyzickej kondície a dbanie o duševné zdravie (o zdravých medziľudských vzťahoch ani nehovoriac) sú azda dostatočnými motiváciami.
