Leto je perfektné. Internet je zaplavený fotkami dovolenkujúcich kamarátov, ktorí si užívajú more, grilovačky, hory, rodiny... Napriek útokom a mnohokrát neuveriteľne odstrašujúcim správam zo sveta, pri ktorých zomierajú nevinní ľudia sa vyberáme na miesta, spoznávame a veríme, že nám sa nič nestane. Jedna vec je – nedať sa zastrašiť, druhá je opatrnosť.

Pri výbere dovolenky zohľadňujeme predtým nepoznané aspekty a zo zoznamu destinácií škrtáme Egypt, juh Francúzska, pláže a európske mestá zaľudnené imigrantami... Najbezpečnejšími stále zostávajú – výlet loďou po Dunaji, oddych na ktorejkoľvek chorvátskej pláži, kde to poznáme a máme radi. A čo takto zostať doma? Na Slovensku? Veď je tu toľko nádherných miest, milých ľudí...

Veď všade dobre, doma najlepšie. Tak brázdime krajinu, kde popri cestách pribúdajú pomníky na pamiatku tragických nehôd, pri ktorých vyhasli nevinné a častokrát aj mladé životy. Úmyselne odvraciame oči, nás sa to netýka – šoférujeme, dúfam všetci, trochu opatrnejšie, aby sme šťastne došli do svojej dovolenkovej destinácie.

Aj Bratislava je v lete akási krajšia, milšia, nikdy nie ako rozpálená betónová džungla, lebo pri Dunaji je vzduch sviežejší a Staré mesto sa dá prejsť – takpovediac na „jednu cigaterktu“. Ibaže aj jeho kolorit sa mení. Jasné, pribudli aj muškáty, nové podniky s terasami, turisti s dáždnikmi, aby sa ochránili pred slnkom, pouliční umelci, ale pribudlo aj niečo iné. Pamätníky.

 

Prečítajte si

 

Ťažká cesta gayov za rodičovstvom

 

Turisti a nakoniec ani domáci sa už dávno v Bratislave nezastavujú len pri Čumilovi. Na Obchodnej ulici pribudla pamiatka na dokopaného Filipínca Henryho. Zomrel. Bol mladý, nevinný a spravodlivý. Mladé mamičky sa pri jeho pamätníku zaprisahávajú, že nepustia svoje dcéry do mesta, ani keby sa na hlavu postavili. O kúsok ďalej, pri pamätníku Nežnej revolúcie na námestí SNP už niekoľko mesiacov horia sviečky za zavraždených snúbencov Jána a Martinu. Turisti si ho fotia a domácim prebleskne hlavou myšlienka, že nemusíš ísť ani do mesta, prídu ťa zabiť domov. Stačí, že si mladý, nevinný, spravodlivý a skvele si robíš svoju prácu.

Z esempéčka je to do spleti úzkych uličiek Starého mesta na skok. Ani tam sa úplne neupokojíme, že doma je predsa len najlepšie, lebo na Hviezdoslavovom námestí, neďaleko nemeckej ambasády je ďalší, relatívne čerstvý pamätník. Chlapci sa pohádali za taxík a mladý, nevinný a spravodlivý futbalista Braňo skončil na zemi – podrezaný.

Turisti i domáci si sa sadnú na kávu, myšlienky v tom krásnom letnom dni narušené, strach sa v nás – všetkých, či chceme alebo nechceme, zakoreňuje. Svorne rozmýšľame – ako žiť podľa tých základných bezpečných pravidiel: „nehas, čo ťa nepáli“ a „nebuď v nesprávnom čase na nesprávnom mieste“. Toto je však náš čas, naše mesto, naša krajina a rozhodne by sme mali hasiť, lebo inak zhoríme a generácia našich dcér, ktoré nechceme ani za boha pustiť do mesta, nebude mať kam ísť...