|
Konečne nastal čas ukončiť prácu za hranicami krajiny a na 3 týždne sa nepretržite zase stretnúť, ale hlavne žiť, spolu s rodinou. Posledné hodiny už ubiehali pomaly, ale už usadenie za volant auta človeka napĺňal pocitom, že je "skoro doma", hoci ešte chýbalo 2000 km autom a 700 km lodným trajektom.
Z masmédií (aj nórskych) nás kŕmili informáciami o gréckej kríze, o nedostatku financií (hotovosti) v gréckych bankách, prázdnych regáloch v obchodoch, plačúcich ľuďoch pred bankami v beznádejnej situácii, prázdnych tankovacích pištoliach na čerpacích staniciach....
Ešte deň pred odchodom na vytúženú a hlavne zaslúženú dovolenku ma bombardovali telefonátmi najbližší príbuzní a zbytočne "španovali" moje poslabšie nervy v snahe odhovoriť nás od úmyslu oddychovať v "krízovom" Grécku.
Na poslednú chvíľu som nenaložil do auta kanister s naftou, ale radšej dve detské kolobežky a kolieskové korčule. Pozrel som si mapu a usúdil, že ak už naozaj v Grécku nebude nafta, odbehnem si natankovať v najhoršom prípade 260 km do Bulharska, alebo 225 km do Macedónska.
Ale do auta sme radšej vzali nejaké potraviny (ryža, konzervy, cereálie....), ak by informácie boli pravdivé.
Vždy som túžil ísť na letnú dovolenku na nejaký adrenalínový dobrodružný pobyt (doslovne vypláchnuť hlavu od starostí pre moje duševné zdravie), nielen plávať v mori a spať v piesku na pláži (čiže dopriať potomstvu s alergiami liečebný klimatický prímorský pobyt potrebný pre ich telesné zdravie) - tento rok to už vyzeralo nádejne, že oba pobyty splynú v jeden dobrodružný.
Nič sa však nekonalo....
Okrem pokojného asi 5 minútového čakania na maďarsko-srbských a srbsko- macedónskych hraniciach bola celá cesta výborná (až na kvalitu povrchu macedónskej hlavnej diaľnice s hrdým názvom "Diaľnica Alexandra Macedónskeho" - je žiaľ v stave akoby ju ešte on staval) a pokojná. Vlani "bez krízového stavu" nás každá hranica a každá diaľničná mýtnica stála hodinu navyše, tento rok bolo najväčšie zdržanie pred vstupom do Grécka v dĺžke 7 min - pred nami bolo len jedno auto s nemeckou značkou, ale vodič mal výrazné ázijské črty a cestoval sám, tak zjavne gréckeho colníka niečo zaujímalo, keď sa ho toľko vypytoval.....
Na nás sa len usmial, čistou angličtinou nás privítal v Grécku a zaželala nám peknú dovolenku.
V cieľovej destinácii na poloostrove Chalkidiki bolo všetko rovnaké ako vlani....
Žiadni plačúci ľudia pred bankami, "vyrabované" obchody s prázdnymi regálmi, obchodníci odmietajúci bezhotovostné platby kartou, žiadne prázdne čerpacie stanice .....
Naopak - stále plné reštaurácie fantastického jedla, rovnaké labužnícke zákusky v cukrárni kamaráta Christosa, otvorené všetky stánky s "plážovým tovarom"...
Ceny za služby aj potraviny boli úplne rovnaké ako vlani ( na Slovensku mám skôr dojem, že každých 6 týždňov, čo prídem na "krátku návštevu" domov je všetko zakaždým drahšie, hoci nórske ceny mi môj pohľad ešte výrazne "zlacňujú"......)
Akurát na pláži už neponúkali šišky traja- štyria predajcovia ako vlani, ale aspoň 30-40, vrátane Batmana a Supermana!
(škoda, že Batman si ten svoj odev nedal do práčky každý deň; boli dni, keď sa človek musel "prezieravo" pri jeho príchode postaviť k nemu 'po vetre', inak človeku až oči slzili, tak smrdel.....pokojne mohol na skrátený úväzok mladých tchorov učiť smrdieť, zarobil by viac ako na predaji šišiek.....)
Ale predsa - jeden prejav krízy sme našli - z troch bankomatov v dedine počas 18 dní jeden nevydával peniaze počas troch dní - zrejme bol prázdny....
Oveľa väčšia "nehoráznosť" bola, že banka si za hotovostný výber z automatu stiahla poplatok vo výške 10% - za výber 700€ zaplatiť poplatok 70€ je už podľa mňa úžera, hlavne keď vieme ako "jednoducho" sa bežnému slovenskému človekovi zarába taká suma!!
Zrejme nenažraní a až nehorázne skvele zaplatení topmanageri ( ako ja to slovo nenávidím!!!) už nevedia, aký poplatok by ešte z ľudí zodrali......
Takže s odstupom času ďakujem všetkým ľuďom, ktorí sa zľakli (novinármi?) nafúknutej gréckej krízy, lebo v letovisku bolo o cca 30 percent menej ľudí, neboli prepchaté cesty, nečakali sme na hraniciach v kolónach áut....
Takú jednoduchú cestu do Grécka, som ešte nezažil, takých spokojných gréckych ľudí som dlho nevidel. Situácia v Grécku je rovnaká ako po iné roky....
P.S. Najnepríjemnejší zážitok z dovolenky bol rozhodne pohľad na stovky až tisícky migrantov po prechode macedónskych alebo srbských hraníc z juhu, ktorí si na chrbte niesli v ruksačiku celý svoj majetok....
Únava, smútok, strach, beznádej v tvárach. Kam to svet vďaka niekoľkým mocensky a ideologicky "vymeteným hlavám" speje????
Asi nás v Európe v najbližšej dobe nič pokojné ani príjemné nečaká....
Prečítajte si aj O ľudskosti v nás
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
