Dana má dvoch dospievajúcich synov, dlhy, rakovinu a gélové nechty.
Keď prišla zúfalá na úrad práce s prosbou, či nemá nárok na nejaký príspevok, lebo z príjmu 400 eur už nedokáže zabezpečiť základné potreby ani pre chlapcov ani pre seba, pani povedala, že sa asi nemá až tak zle, keďže má gélové nechty.
Lenže Danka naozaj ledva vyžije. Poznám ju. V kuchyni má neraz len jeden jogurt, ktorý si navzájom so synmi z lásky ponúkajú. Ale má kamarátku manikérku, ktorá jej raz za čas dopraje darček. Ako žena žene.
Katka má nové auto. Kombi. Suseda to nevie stráviť. Vraj má chorú dcéru a auto si kupujú!
Lenže Katkina dcéra naozaj už desať rokov bojuje s rakovinou, jedna noha jej ochrnula. Celý život cestuje po nemocniciach a sú pripravení aj na vozík. Príspevok zo sociálky našťastie dostali, na spoluúčasť si museli požičať. Splácať možno nebude z čoho.
A ešte trochu inam. Keď som raz dala príspevok na internet s fotkou môjho mobilu, kde som ukázala peknú SMS od chorej pani, prvá reakcia pod fotkou bola: "Som rád, že v charite používate také lacné mobily." Ten mobil bol vtedy môj súkromný, pracovný mám lepší. (Riadime chod naozaj veľkej organizácie. Spájame 160 000 ľudí, 3000 rodín, 1400 lekárov. )
Posudzovať ľudí podľa toho, čo majú a vlastnia, je lákavé, ale môže byť veľmi zradné.
Rovnako ako je zradné očakávať, že nás budú posudzovať rozumní ľudia podľa toho, aký majetok máme my.
Prečítajte si ja Holenie nôh je peklo