PARÍŽ. Keďže francúzske deti majú oveľa viac školských prázdnin ako slovenské, občas, keď ideme cez prázdniny na Slovensko, dcéra šiestačka ide na pár dní do slovenskej školy na vyučovanie.
Okrem toho, že sa čuduje, že sa deti na Slovensku prezúvajú počas vyučovania do prezuviek, že na telesnej robí rozcvičku jeden zo žiakov, že na matematike robia príklady s jednou neznámou, že žiaci vykrikujú odpovede bez hlásenia sa, že podčiarkujú voľnou rukou bez pravítok a cez prestávky majú dovolené používať mobilné telefóny, mi závistlivo pohoršene referovala o inom probléme.
Na občianskej náuke učiteľ vyvolal jedného žiaka, ten na polovicu otázok vôbec nevedel odpovedať, len tam ticho stál a učiteľ mu dal jednotku so slovami, že ale nabudúce sa to poriadne nauč.
Body viac strhávajú ako pridávajú
Francúzske deti nepoznajú žiadne privieranie oka (ja som vďaka slovenským privretým očiam dokonca získala v Bratislave vodičský preukaz, s komentárom inštruktora, že mi ho dáva s oboma privretými očami. Možno aj preto môj vodičský preukaz má len identifikačnú úlohu, keď nemám pri sebe občiansky).
Prísnosť v hodnotení a známkovaní sa na „Collège“ (začiatok Collège zodpovedá prvému ročníku 8-ročných gymnázií na Slovensku) ešte sprísňuje, pri stupnici od 0 do 20 bodov sa učiteľ viac zaoberá strhávaním bodov, ako pridávaním.
Dcéra priniesla z telesnej z basketbalu 14 bodov. „Mami to bola ešte dobrá známka, najlepšia známka bola 16“. Reku to u vás v triede nikto nevie hrať basketbal? Vie, ale aj tak 20 alebo 19 bodov môže mať akurát tak Michael Jordan.
Zo slohu priniesla radostne 16 bodov s komentárom od pani učiteľky, že má dobré vyjadrovanie, ale že sa nemá báť vyjadrovať svoje myšlienky. A nikto nemal nad 18 bodov, pretože pani učiteľka povedala, že 20 bodov to by mal možno Victor Hugo, ale rozhodne nie žiak 6. triedy.
Z matematiky im pani učiteľka dala úlohu s piatimi príkladmi na doma a že majú možnosť získať dobrú známku. Samozrejme, rodičia všetci horlivo kontrolovali, vysvetľovali, pomáhali. Len jeden žiak z triedy mal 20 bodov, ostatní strácali body za nedetailné postupy, za nepochopenie, že jednu defíniciu si mali vyhľadať v slovníku a jednu informáciu v encyklopédii.
Majú to vedieť samé
V každej písomke je aspoň jedna otázka, obsah učiva ktorej na hodine nepreberali. Ak sa ohradia, učiteľ povie, to máte vedieť, to vo vašom veku patrí k všeobecnej kultúre, to ste mohli logicky vydedukovať.
Nemčinárka na rodičovskom združení nás rodičov veselo polofrancúzsky-polonemecky informovala, že nech nemáme obavy, že to nebudú deti zvládať, že ide o to „viel Spass haben“. Aj sa zabávajú, spolu s písomkami každý týždeň a už od piatej lekcie píšu slohy.
V triede majú dievča, ktorej matka je Američanka. Doma hovoria anglicky, čiže s predmetom angličtina problémy nemá. Jej známky z písomiek však väčšinou neprekročia 18 bodov, učiteľ jej strháva body za miešanie britskej angličtiny s americkou.
Okrem toho, že každú písomku musí rodič podpísať, známky svojich detí rodičia vidia aj cez internet, na stránke, kde sa prihlasujú heslom. Okrem známok a priemerov na každý predmet svojho dieťaťa, vidia aj primer triedy a tiež najlepší a najhorší priemer v triede.
Overujú aj učiteľov
A neporovnáva sa len v triede. Niekoľkokrát do roka bývajú „všeobecné písomky“ zo štyroch hlavných predmetov (matematika, francúžština, angličtina a dejepis-zemepis), kde všetkých sedem tried šiestakov má rovnakú písomku. Je to aj overovanie učiteľov, či nie sú s učivom pozadu, alebo či sa držia programu. A ak sú pozadu, odrazí sa to na známkach ich žiakov.
Pri známkovaní sa zďaleka nehodnotí len naučené učivo, ale aj argumentácia, vlastné názory, úprava, ako si žiaci a študenti poradia s nečakanou situáciou. Niekedy je dôležitejší komentár učiteľa napísaný na písomke, ako samotná známka. Ľahko sa môže stať, že hoci mal žiak len 12 bodov, v komentári učiteľ napíše, že má dobrú argumentáciu a vidno, že učivo má naučené a pochopené.
Už od malička sú deti vedené k analyzovaniu a kritickému pohľadu a honbou za dokonalosťou, ktorú aj tak nikto z nás nedoženie.