Sú dezinformácie novodobým fenoménom? Ako ďaleko siaha ich história?
“Dezinformácie, teda nepravdivé alebo zavádzajúce informácie šírené s cieľom manipulovať ľudí, tu boli od nepamäti. Šírili ich panovníci, rôzne náboženské či etnické skupiny s cieľom démonizovať svojich protivníkov, či štátni predstavitelia ako nástroj propagandy počas vojen. Masovo sa však začali využívať až s príchodom médií dostupných pre všetkých, teda novín, rádia, televízie a dnes internetu.”
Ktoré konšpiračné teórie mali v minulosti najväčší úspech a ako sa šírili v období bez sociálnych sietí?
“Jedným z príkladov konšpiračnej teórie, ktorou sa podarilo ovplyvniť myslenie veľkého množstva ľudí, bola tzv. Operácia INFEKTION, ktorú iniciovalo KGB v Sovietskom zväze s cieľom diskreditovať Spojené štáty vo svete. Vymysleli, že Američania zámerne vytvorili AIDS. Informácie sa v tom čase šírili omnoho pomalšie ako dnes, takže želaný efekt trval roky a nie dni či týždne, ako dnes. Správu najskôr vložili do malých novín a trvalo 2 až 3 roky, kým sa dostala do televízií v rámci krajín pod sovietskym vplyvom. Použili tiež metódu pseudo-odborného článku, ktorý spochybňoval prirodzenosť vírusu, ktorá je populárna aj dnes na spochybňovanie napríklad klimatických zmien. Silný vplyv mala teória v rozvojových krajinách, ktoré mali zmluvy so sovietskymi tlačovými a kde sa vírus HIV šíril rýchlo. Konšpirácia sa aj vplyvom internetu rokmi spopularizovala všade a dnes jej verí mnoho ľudí po celom svete.”
Prečo ľudia dávajú do obehu nepravdivé informácie? Čo je ich motiváciou? Naozaj im veria, alebo tí čo ich šíria, v skutočnosti vedia že sú nepravdivé, ale robia tak z rôznych pohnútok, či už zlomyseľnosť, snaha pobaviť, zaujať, spôsobiť chaos, zviditeľniť sa...?
“Všetky tieto motivácie môžu stáť za šírením dezinformácií. Na jednej strane sú tu bežní ľudia, ktorí takéto informácie môžu šíriť s cieľom zaujať, vyniknúť, patriť do výnimočnej skupiny, ktorá pozná „naozajstnú“ pravdu a podobne. Mnohokrát sú to ľudia, ktorí sa cítia osamelí alebo nezačlenení do spoločnosti a šírenie informácií na Facebooku sa stane ich náplňou života. Títo ľudia však nepravdivé informácie často šíria s presvedčením, že môžu byť pravdivé, pretože vpadli do kolosu dezinformačných stránok, ktoré im tieto informácie podsúvajú na dennej báze. Práve stránky, ktoré dezinformácie púšťajú do obehu systematicky s celospoločenským dosahom, sú nebezpečné. Tie môžu mať finančné motivácie, pretože zarábajú na reklamách či predajoch „zázračných“ produktov, ktoré „vyliečia“ každú chorobu; ale aj politické alebo ideologické motivácie s cieľom rozdeliť spoločnosť, podkopávať dôveru v kľúčové procesy či inštitúcie.”
Dokáže dezinformácia otriasť základmi demokratickej spoločnosti a spochybniť ju?
“Dokáže. Práve tým, že sa dnes dezinformácie dokážu šíriť masovo, rýchlo a zasiahnuť pritom špecifickú skupinu ľudí, môžu dezinformácie výrazne zatriasť spoločnosťou. Základom mnohých dezinformácií je podkopávanie dôvery – v štátne inštitúcie, v demokratické procesy, v médiá či v medziľudské vzťahy. Práve dôvera je kľúčovým prvkom zdravej demokratickej spoločnosti a keď sa systematicky naštrbáva, môže spôsobiť významné problémy a viesť k rozkladu. Takéto podkopávanie dôvery dnes môžeme sledovať v demokraciách po celom svete. Dôležitým príkladom sú prezidentské voľby v Spojených štátoch, kde mnohí republikáni šírili dezinformáciu o zmanipulovaní volieb. Takéto obvinenia sú veľmi nebezpečné, keďže ľuďom dávate signál, že im bolo vzaté ich základné demokratické právo ovplyvňovať dianie v krajine. Dezinformácia kulminovala až útokom na budovu kongresu a smrťou niekoľkých ľudí. Najviac ohrozenou sa spoločnosť stáva vtedy, keď dezinformácie preberú významní politici.”
Analytička Dominika Hajdu. Foto - Martina Juríčková
Ako veľmi dokážu dezinformácie meniť bežný život ľudí?
“Pandémia a hystéria okolo opatrení, testovania a očkovania je výborným príkladom toho, ako vedia dezinformácie ovplyvniť celý chod a aj zdravie spoločnosti. V krajinách, kde dlhodobo meriame väčšiu mieru viery v konšpiračné teórie, ako je Slovensko, Bulharsko či Balkán, je dnes napríklad U nás sú dnes, žiaľ, hlavnými šíriteľmi niektorí politici. Aj keď často nie sú ich pôvodcami, dostávajú priestor v masových médiách a tým pomáhajú šíriť hlúposti medzi ľudí.”
Osobne poznám viacerých ľudí vo svojom okolí, ktorí zdieľajú množstvo hoaxov a hlúpostí. Všetko sú to vzdelaní ľudia, s vysokou školou, dobrou prácou. Akýkoľvek pokus vyvrátiť ich názor je však viac menej nemožné, vždy to končí hádkou. Moja osobná skúsenosť, že títo ľudia nie sú vôbec ochotní pripustiť iný názor. Je vôbec možné ľudí šíriacich dezinformácie presvedčiť, že nemajú pravdu?
“Do hádok so zarytými konšpirátormi by som sa nepúšťala. Myslím, že v každej krajine je isté percento ľudí, ktoré vyznáva úplne iné hodnoty a vo svojej podstate je proti demokratickému zriadeniu a teda aj diskusii v ňom. Existuje však mnoho ľudí, ktorí sa vplyvom sociálnych sietí zacyklili v zdrojoch s problematickým obsahom a vo svojom okolí nemajú dôveryhodné osoby z iného názorového spektra, ktoré by to čiastočne kompenzovali. S tými diskusia zmysel určite má, len k nej nemôžeme pristupovať poučovaním a vyvyšovaním sa, pretože sa druhá strana rýchlo stiahne do defenzívy. Tieto debaty sú ťažké, pretože racionálne argumenty mnohokrát vôbec nefungujú. Najskôr je ľudí dobré počúvať, hľadať spoločné témy a až cez ne sa dostať k tým, ktoré nás rozdeľujú a empaticky sa o nich rozprávať.”
Šíria ich rovnako muži alebo aj ženy, existujú nejaké štatistiky?
“Neviem o tom, že by na Slovensku boli štatistiky šírenia dezinformácií podľa pohlavia, iné výskumy z Veľkej Británie ši Spojených štátov ukazujú, že väčšiu pravdepodobnosť zdieľania hoaxov majú starší ľudia. Sú to často ľudia na dôchodku, ktorí majú len základnú digitálnu gramotnosť a tiež viac času, ktorý môžu tráviť na sociálnych sieťach. Čo sa týka viery v konšpiračné teórie, tak na Slovensku medzi mužmi a ženami nie je veľký rozdiel.”
K šíreniu dezinformácii najviac prispievajú sociálne siete, pravdepodobne najmä tlačidlo „zdieľať“. Môžeme za to viniť Facebook, Google...? Robia dostatočné opatrenia preto, aby šíreniu dezinformácií ak nie zabránili, tak aspoň ich minimalizovali?
“Za rozmach dezinformácií, a podľa môjho názoru aj mnohých javov, ako je odmietanie očkovania, či už spomínaný útok na americký Kongres, určite môžeme viniť sociálne siete ako Facebook a YouTube. Tieto siete nielenže nerobia dostatočné kroky na to, aby sa dezinformácie šírili, ich algoritmy dezinformácie často poháňajú vpred. Najmä menšie trhy s unikátnymi jazykmi, ako je Slovensko, nie sú pre platformy prioritou. Na Slovensku používa Facebook vyše 2,5 milióna ľudí, pričom nám nie je známe, či Facebook vôbec disponuje zamestnancami, ktorí by hovorili naším jazykom a pomáhali by moderovať nebezpečný obsah. Tzv. fact-checkera, ktorý sa koncentruje špeciálne na dezinformácie na Facebooku, máme oficiálne jedného.”
Všetci odborníci na túto tému sa zhodujú, že kľúčové je zvyšovanie mediálnej gramotnosti ľudí? Ako ju vieme docieliť? S mládežou sa určite pracovať dá v rámci školy, ale čo s dospelou populáciou?
“Mediálna gramotnosť je určite dôležitá, ale je len kúskom skladačky. V prvom rade by sme mali pracovať na tom, aby ľudia prestávali tráviť na sociálnych sieťach hodiny, podporovať medziľudskú diskusiu a kultúrny a spoločenský život. Mnohí šíritelia dezinformácií sú často osamelí a bez záujmov, ktoré by im vyplnili čas. Podporou komunitného života, spolkov a klubov, kde by mohli vytvárať nové spoločenské väzby a obohatili svoj život o nové perspektívy, vieme pomôcť aj tomu, aby trávili menej času na sociálnych sieťach. Reforma výuky na školách s cieľom učiť mladých kriticky myslieť však do budúcnosti ostáva kľúčová.”
Na Slovensku dominuje na celej konšpiračnej scéne téma očkovania a Covidu-19. Je to slovenský, európsky alebo aj celosvetový trend?
“Vznik konšpiračných teórií okolo nového fenoménu, ktorý ľudia nepoznajú a prináša so sebou obavy a možné riziká, je pomerne bežný – rovnako to funguje v prípade klimatickej krízy alebo migrácie a rovnako to fungovalo v minulosti pri iných epidémiách. Konšpiračné teórie okolo pandémie sú určite celosvetovým fenoménom, ale nie v každej krajine sa k nim spoločnosť stavia rovnako.”
Ako vnímate reakcie ľudí na očkovanie na Slovensku a v Európe? V čom sú podobné a v čom sa líšia?
“Protesty proti očkovaniu či opatreniam sú bežné po celej Európe. Jedným z dôležitých rozdielov medzi nami a krajinami, kde je miera zaočkovanosti vyššia, je silný politický konsenzus ohľadom nutnosti očkovania a silnejšia dôvera v inštitúcie. V krajinách, kde významná časť politickej scény kapitalizuje na strachu a neistote v spoločnosti šírením neprávd o očkovaní, je ochota ľudí očkovať sa nižšia. Tak je to aj u nás.”
Prečítajte si
Napadnú vám nejaké špecifické hoaxy alebo konšpiračné teórie o ženách?
“Keďže sme v Európe stáročia žili v patriarchálnej spoločnosti, ženy, ktoré boli silné, múdre alebo inak vynikali, boli často terčom dezinformačných kampaní, ktoré ich mali zdiskreditovať alebo potlačiť. Jedným z najbrutálnejších príkladov démonizovania žien a ženstva na základe neprávd je stredoveké upaľovanie čarodejníc. Vzhľadom na pretrvávajúce patriarchálne vplyvy v našej spoločnosti dnes mnohí ľudia stále vytvárajú o ženách obraz, ktorý zodpovedá ich vnímaniu fungovania spoločnosti, aj napriek tomu, že nemusí byť pravdivý. Týmto spôsobom sa bagatelizujú témy znásilnenia či obťažovania, spochybňujú sa reprodukčné práva žien, a podobne.”
Na zabránenie šíreniu dezinformácií vznikli v poslednej dobe viaceré užitočné platformy, webové stránky, iniciatívy. Aký typ projektu môže najlepšie zafungovať?
“Jedným z dôležitých prostriedkov boja proti dezinformáciám je obmedzenie ich zisku a dosahu na minimum. Iniciatívy ako konspiratori.sk, kde nájdete zoznam stránok šíriacich konšpiračný obsah, sú v tomto ohľade veľmi užitočné. Na jednej strane pomáhajú bežným ľuďom orientovať sa v informačnom priestore, na druhej strane sa jednoducho stiahnuteľnou databázou s návodom pre Google Ads snažia motivovať firmy, aby na týchto stránkach neinzerovali. Dezinformačné stránky sa proti takýmto databázam prirodzene búria a konspiratori.sk bojujú s nejednou žalobou, takže určitá miera ich inštitucionalizácie, napríklad na európskej úrovni, by pomohla.”
Je možné nejako potrestať najväčších šíriteľov hoaxov a dezinformácií?
“Dôležité je obmedziť ich dosah na bežných ľudí, ktorý by v offline svete či v tradičných médiách nikdy neboli schopní dosiahnuť. Sociálne siete by mali takéto typy ľudí a stránok vyradiť z algoritmov, ktoré ľuďom odporúčajú obsah a tiež by mali výrazne limitovať ich možnosti vytvárať platené príspevky. V prípade, že šíria poplašné správy alebo podnecujú k násiliu, sú trestne stíhateľní.”
Analytička Dominika Hajdu na konferencii GLOBSEC. Foto - Globsec
Ste vedeckou pracovníčkou a programovou manažérkou strategického komunikačného programu v GLOBSEC, ktorý sa zameriava na obranu demokracie pred podvratným úsilím. Pôsobili ste vo Výbore regiónov EÚ a pracovali ste pre agentúru pre verejné otázky v Bruseli. Ako vnímate zastúpenie žien v profesnom živote na Slovensku a v Európe? Sú ženy hlavne na výkonných pozíciách alebo majú posty, z ktorých vedia veci ovplyvňovať a meniť?
“Aj na Slovensku, aj v Belgicku, som na výkonných pozíciách pozorovala menej žien ako mužov a so sexizmom na pracovisku som sa stretla v oboch krajinách. Na Slovensku sú však rozdiely citeľnejšie, najmä v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, kde sa pohybujem. Zo svojich skúseností mám však pocit, že sa v posledných rokoch situácia uberá správnym smerom a poznám veľké množstvo mladých a šikovných žien, ktoré na riadiacich pozíciách už sú, prípadne sa na ne dostanú.”
Nedávno ste organizovali v Bratislave diskusiu: Ako zmenila pandémie médiá a dokážeme ešte vôbec čeliť dezinformáciám? Diskutovali tam štyria muži. Nemáme ženy, ktoré by sa vedeli k téme vyjadriť?
“Ale určite áno. V tíme, ktorý vediem, sme hneď tri (smiech). V tomto prípade išlo o formát diskusie, ktorý sme nechceli porušiť – moderátora sme mali dohodnutého vopred a na diskusiu sme pozvali dvoch šéfredaktorov a šéfredaktorku najvplyvnejších mienkotvorných denníkov na Slovensku. Šéfredaktorka žiaľ nemohla, poslala svojho zástupcu a keďže nám záležalo na zastúpení práve týchto médií, diskusia ostala čisto mužská. Boli prípady, keď sa nám vyskladala, naopak, diskusia z čisto ženského osadenstva. Spravidla sa však snažíme o balans aj čo sa týka pohlavia, aj veku.”
Prečítajte si
Ste v našom vyhľadávači žien expertiek Ženyinak a vo vyhľadávači CEE Her. Potrebujeme takéto databázy na zviditeľnenie ženských expertiek?
“Určite, z niekoľkých dôvodov. Mnohí organizátori podujatí či novinári sa nie vždy pohybujú v expertných kruhoch vo všetkých témach, ktoré pokrývajú. Databáza im na jednej strane uľahčí hodiny hľadania, na strane druhej im pomôže priniesť diverzitu a dynamiku do diskusie či rozhovoru. Druhým dôvodom je práve tá platforma na zviditeľnenie žien – expertiek. Teraz prehnane generalizujem, ale vo svojich expertných kruhoch na sociálnych sieťach pozorujem viac mužov než žien, ktorí venujú čas a energiu svojmu osobnému marketingu, čo im zaručuje väčší výtlak a viditeľnosť. Tretí dôvod má stredoeurópsky rozmer – v regióne je množstvo kvalitných expertiek, ku ktorým sa západoeurópske organizácie či inštitúcie ťažšie dostanú a následne organizujú debaty či expertné fóra bez zastúpenia tohto regiónu. CEE HER to môže pomôcť zmeniť.”
