|
Na Valentína ste spustili projekt Bez Modrín, cez ktorý sa snažíte upozorňovať na domáce násilie. Ovplyvňuje tento deň nejak správanie tyranov? Mení sa vzorec ich správania v súvislosti s týmto sviatkom?
“Ak ženy zažívajú násilie, deje sa tak aj na Valentína. Valentín nezmení násilného partnera na milujúceho. Na tento problém sme chceli prostredníctvom kampane upozorniť. Je dôležité komunikovať smerom k verejnosti, že násilie na ženách je neakceptovateľné, že ide o vážny celospoločenský, život ohrozujúci problém, ktorý je potrebné systémovo riešiť.
Ak ho necháme bez povšimnutia, dávame priestor na posilňovanie stereotypov a utvrdzovanie mýtov typu, že násilie medzi partnermi je iba konflikt, ktorý si majú vyriešiť medzi sebou. Pri domácom násilí, násilí páchanom na ženách ide o zneužitie moci, o porušovanie základných ľudských práv a slobôd. Zároveň cieľom kampane je informovať ženy zažívajúce násilie, že cesta z násilného vzťahu existuje, i keď je náročná.”
Ako na všadeprítomné oslavy lásky reagujú ženy v násilných vzťahoch?
“Môže to mať viacero účinkov. Na jednej strane ich to môže utvrdiť v tom, že oni sú tie vinné a zodpovedné a môžu dokonca o sebe začať viac pochybovať. Ale na druhej strane ich to aj môže motivovať k uvedomeniu, že chcú žiť inak a naštartovať zmeny v ich živote. Pokiaľ majú pri sebe osobu alebo ľudí, ktorí im dokážu pomôcť, podporiť ich v tejto zmene, môže to byť prospešné. Ale môže to byť aj tak, že ženy zažívajúce násilie nereagujú nijak, že dávno potlačili emócie spojené s týmto dňom.”
Čo ak si od partnerky násilník práve na tento sviatok nárokuje sex? Stáva sa to obetiam domáceho násilia často?
“V tomto prípade je úplne jedno, či ide o Valentína alebo nie. Ženy zažívajúce násilie v intímnych vzťahoch sú často znásilňované, využívané pri rôznych sexuálnych praktikách násilných partnerov a sú im po „vôli“, aj keď to nechcú, len aby ich nebili, ešte viac neponižovali, niekoľkokrát za noc nebudili či neubližovali deťom. Zo skúseností môžem potvrdiť, že väčšina žien, s ktorými som sa stretla v poradni a bezpečnom ženskom dome potvrdila sexuálne násilie. Ťažko sa im o tejto skúsenosti hovorí a niekedy táto téma zostáva tabu navždy.”
Kampaň Bez modrín. Foto - Slniečko
Vaša kampaň realisticky vizualizuje násilie. V Bratislave, Trnave a Nitre môžu ľudia vidieť modriny na billboardoch. Keď uvidia obete vašu kampaň, v ktorej zreteľne zobrazujete stopy násilia na telách, nezareagujú skôr negatívne? Nebudú sa hanbiť za to, že práve ony sú tie, ktoré také modriny majú?
“Kampaň Bez modrín je zameraná trochu inak. Vizuály ku kampani realisticky odrážajú násilie a jeho následky, ktoré tisíce žien denne zažívajú. Väčšina to tají, lebo sa hanbia, majú strach. Dôvodom, prečo vidieť na vizuáloch našej kampane modriny je, aby sme si vedeli predstaviť, čo sa za násilím skrýva. Ide o ponižovanie ľudskej dôstojnosti a následky sú mimoriadne vážne. A ak ich uvidia aj ženy zažívajúce násilie, skôr môžu zažiť skúsenosť, že sa o násilí verejne hovorí a nie je to tabu. Chceme, aby vedeli, že existuje svetlo na konci tunela aj keď ide mnohým ženám častokrát o život.”
Myslíte, že vďaka podobnej kampani si aj široká verejnosť prestane pred týmto problém zatvárať oči a začne si dávať väčší pozor na možné domáce násilie v okolí?
“Účelom kampane je aj to, aby sme ako spoločnosť zcitliveli. Niekedy potrebujeme dostať tú pomyselnú facku, aby sme sa téme začali hlbšie venovať. Z mojich skúseností je to ale až vtedy, ak sa stane nejaký fatálny prípad. Až vtedy sa začína diskutovať, kde sa stala chyba a čo treba urobiť inak. To je už pre mnohé obete neskoro. Pokúšame sa nasmerovať verejnosť, že násilie nie je výmysel. Často sa stretávam s tým, že problematika násilia sa bagatelizuje. A to nielen v súvislosti s násilím na ženách, ale aj s násilím páchaným na deťoch. Akoby sme pred ním zatvárali oči. Neviem, či ho nechceme alebo nevieme riešiť. Ak sa ním nebudeme zaoberať nezmizne, naopak dávame mu priestor, aby fungovalo ďalej a narastalo.”
Ako problém domáceho násilia ovplyvnila pandémia nového koronavírusu? Niektoré dáta napovedajú, že počet obetí vzrástol až o polovicu.
“Pandémia koronavírusu spojená s viacerými opatreniami nás uzatvorila do priestorov bytov, domov, izoluje nás všetkých a obete domáceho násilia ešte viac. Počas pandémie sa zvýšil niekoľkonásobne záujem obetí o pomoc. V Centre Slniečko sme zvýšenie zaznamenali až po uvoľnení opatrení. Myslím si, že mnoho obetí domáceho násilia, žien zažívajúcich násilie malo a má obmedzené šance ako sa dovolať pomoci z dôvodu permanentnej kontroly, stálej prítomnosti násilného partnera v byte a trpia až panickým strachom, že by sa partner mohol dozvedieť, že požiadali niekoho o pomoc. Pred pandémiou mali obete násilia aspoň chvíľu času na regeneráciu síl, tým, že chodil za kamarátmi, do práce, za športom. V súčasnosti ich izolovali s násilnou osobou pandemické opatrenia. Mám obavy, s čím všetkým sa budeme stretávať po opadnutí pandémie.
Zvýšený záujem o pomoc sme zaznamenali aj v prípadoch, v ktorých ženy zažívajúce násilie pred pandémiou neboli rozhodnuté, že chcú násilný vzťah ukončiť. V historickom kontexte vždy práve kríza ukáže, akí sme silní a kde máme nedostatky. A práve pandémia koronakrízy otvorila pomyselnú Pandorinu skrinku v téme domáceho násilia, násilia páchaného na ženách.”
Prezidentka Zuzana Čaputová vás pozvala do prezidentského paláca, aby ste diskutovali o prebiehajucom domácom násilí. Pomohlo vaše stretnutie zviditeľniť túto tému?
“Pomohlo a veľmi. A nielen zviditeľniť. Vďaka viacerým stretnutiam priamo s ňou, s jej tímom a zástupcami MS SR , MV SR a KMC (Koordinačno metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie) sa podarilo zakomponovať do návrhu novely zákona 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov spoluprácu poradenských centier s policajným zborom prostredníctvom tzv. Intervenčných centier a Inštitútu vykázania. Ide o významnú systémovú zmenu, ktorá dlhé roky chýbala. I keď sme ju začali realizovať prostredníctvom zmluvnej spolupráce ako pilotný projekt s KPZ v Nitre, je dôležité, aby bola deklarovaná v zákone a aj finančne zastabilizovaná. A ako by to malo fungovať? V súčasnosti môže policajt, ak zasahuje v domácnosti, kde je podozrenie na domáce násilie, násilnú osobu zadržať alebo na 10 dní vykázať. Počas 10-tich dní sa môže obeť rozhodnúť, čo chce ďalej urobiť, ale tým, že nemá niekoho, kto by sa aktívne zaujímal o jej prípad, kto by jej poradil, často sa násilná osoba vráti po 10 dňoch do domácnosti a násilie eskaluje. Ak však policajt, ktorý násilnú osobu vykázal, informuje neodkladne Intervenčné centrum, to do 72 hodín je povinné kontaktovať obeť a ponúknuť jej právnu, sociálnu a psychologickú pomoc a podporu, tak je vyššia šanca, že sa dokáže z násilia vymaniť.”
Kampaň Bez modrín. Foto - Slniečko
Napadá mi, že by prevencia mohla napomôcť k odstráneniu tohto problému. Odmietli sme Istanbulský dohovor a panuje pocit, že pre prevenciu násilia robíme dosť. Čo si o tom myslíte vy?
“Ja nemám pocit, a dokazujú to aj čísla z výskumov, že by sme pre prevenciu domáceho násilia robili dosť. Možno, keď sčítame všetky aktivity, tak to môže vyzerať ako dostačujúce, ale nie je to systémové. Mali by sme sa zamerať už na deti v predškolskom veku, edukovať ich o existencii tohto javu, sústrediť sa na prevenciu násilia medzi nimi samotnými a medzi ľuďmi všeobecne. Prevencii násilia nepomôže roztrúsený sled prednášok alebo diskusií. Systematická a zmysluplne nastavená prevencia sa začína rovnoprávnym postavením žien a mužov v spoločnosti.”
Stáva sa, že sa ženy ocitnú v násilných vzťahoch opakovane?
“Áno. Stáva sa to napríklad vtedy, keď sa k násilníkom ženy vracajú. Ide o situácie, kedy im násilník sľúbi, že sa podobné správanie už nebude opakovať. Ženy sa k nim teda z rôznych dôvodov vrátia, ale samozrejme násilné správanie nezmizne. Alebo sú prípady, keď si ženy nájdu podobného partnera, ktorý na nich začne tiež páchať násilie. Tieto vzorce správania môžu prameniť z detstva.”
Ako funguje násilie v homosexuálnych vzťahoch? Mária Víteková z Národnej linky pre ženy zažívajúce násilie povedala, že im volajú aj ženy, ktoré sú ohrozované svojou partnerkou. Stretli ste sa s partnerským násilím u lesbických párov?
“Takúto skúsenosť z poradenstva u nás nemám. Stretla som sa s konkrétnym prípadom, keď som bola pred viac ako sedemnástimi rokmi v USA, kde som mala možnosť byť v pojednávacej miestnosti, pričom predmetom pojednávania bolo domáce násilie v lesbickom páre. Myslím si, že to existuje, ale ku nám, ako do poradenského centra, sa tieto prípady už neprepracujú.”
Kampaň Bez modrín. Foto - Slniečko
Násilník chce osoby izolovať a čo najviac ich odstrihnúť od všetkých kontaktov. Čo sú ďalšie signály, ktorým by sme sa mali u násilných mužov vyvarovať? Dá sa v ich správaní nájsť vzorec, ktorý postupne vyeskaluje do násilností?
“Určite by som najskôr v každom jednom mužovi hľadala tie jeho pekné stránky, ako vie variť, prať upratovať a žehliť... Nie to nie, iba žartujem. Ale s tými dobrými stránkami to platí. Či ma dokáže počúvať, či je láskavý, obetavý, či dokáže robiť kompromisy, či sa na neho viem spoľahnúť a tak podobne.
No a na čo by som si dávala už na začiatku vzťahu pozor? Aj keď láska dáva ružové okuliare, určité veci by sme nemali prehliadať. Napríklad ak je potenciálny partner príliš manipulatívny, aj keď to nám ženám môže najskôr lichotiť, ani nezbadáme a nemôžeme ísť bez jeho súhlasu k rodičom, známym, s priateľkami na kávu či do kina, lebo si to neželá. Pre neho je to dôkaz lásky, pre ženu obmedzovanie. Je dôležité dbať na vlastné pocity. Ak má partner napríklad nevhodné poznámky, ktoré hraničia s ponižovaním, ak má žena strach niečo urobiť, len aby nenahnevala partnera, to sú už signály, že nejde o rovnocenný vzťah. “
Ako by si mali domáce násilie všímať ľudia, ktorí sa v podobných vzťahoch nenachádzajú? Vieme spozorovať, že naša kamarátka potrebuje našu pomoc?
“Poviem vám svoju osobnú skúsenosť, ktorú som zažila ešte v mojich začiatkoch. Bola som u kamarátky na káve, deti sa pri nás hrali a všetko vyzeralo normálne. Keď ale prišla tretia hodina poobede, deti zrazu začali intenzívne upratovať a moja kamarátka začala byť nervózna. Tak som sa jej spýtala, či sa niečo deje a odvetila, že nič vážne, iba že muž príde z práce a musí byť doma všetko perfektné. Vtedy som pochopila, že ten vzťah nebude v poriadku. A bolo to tak, kamarátka zažívala dlhodobo psychické násilie. Niekedy, ak vidíte, že s vami priateľka prestala komunikovať, možno stačí zdvihnúť telefón, zájsť za ňou a spýtať sa či je v poriadku. Prípadne sa spýtať či nepotrebuje pomoc. Obeť násilia sa často rozhovorí alebo aspoň vie, že ak sa rozhodne s násilím niečo urobiť, má sa na koho obrátiť.”
Nesúvisí jav domáceho násilia s rodovými stereotypmi? Ako ste aj spomínali, násilníci izolujú ženy doma pod podmienkou, aby sa ako správne ženy starali o domáce práce, boli doma a nemali by chcieť byť toľko v kontakte s kamarátkami či kolegami.
“Čiastočne áno. Mnohí si napríklad neuvedomujú aká nemiestna je otázka smerujúca na týranú osobu typu: Prečo ste teda od neho neodišli?. Často nemajú ženy silu, sú na násilnej osobe psychicky alebo ekonomicky závislé. K tomu sa ešte pridá aj to, že ich partner izoluje od ostatných ľudí, takže vlastne ani nemajú kam odísť.
V poslednom období zaznamenávame nové normy násilia spojené s novými technológiami. Sledovanie žien od ich partnerov sa dostáva úplne na novú úroveň. Sledujú ich polohu prostredníctvom svojho telefónu, sledujú kam idú keď opustia dom, koľko benzínu minuli a podobne.”
Ako z takého vzťahu von? Aká bola najdlhšia doba, ktorú ste zažili počas svojho profesionálneho pôsobenia, keď týraná žena ostávala v násilnom vzťahu?
“Často to trvá veľmi dlho. Pokojne aj dvadsať, ale mali sme aj klientku, u ktorej to trvalo takmer päťdesiat rokov. Sprvu v podobných vzťahoch ostávajú kvôli deťom, neskôr nemajú kam ísť a keď už sú staré, tak kvôli veku. Stále sa to odďaľuje. O pomoc žiadajú najčastejšie po akútnom ataku alebo keď vidia, že trpia ich deti - vyvíjajú sa u nich zdravotné problémy, poruchy správania alebo problémy s alkoholom či drogami. Vtedy žena pochopí, že musí odísť.”
Dá sa od násilníka odísť zo dňa na deň?
“Dá sa to. Existujú ale rôzne premenné súvisiace s odchodom. Záleží na tom, ako dlho vzťah trvá, či je žena na násilníkovi závislá, či má kam odísť alebo či má nejaké ekonomické zázemie. Deti sú takisto dôležitým faktorom pri týchto odchodoch a často bývajú príčinou prečo sa ženy vracajú späť k násilnej osobe. Ak ich žena nemá zverené, je dôležité podať neodkladné opatrenie na súd.
Obeť domáceho násilia je k tomuto všetkému neustále atakovaná obrovským strachom. Partner sa jej často vyhráža smrťou alebo jej hovorí, že ju pripraví o všetko a aj o deti. To sú tie najbolestnejšie vyhrážky a bohužiaľ, ak systém nefunguje, mnohokrát sa aj naplnia. Preto je dôležité, aby boli služby pre obete domáceho násilia dostupné, bezplatné a aby subjekty vstupujúce do riešenia boli vzájomne aj legislatívne prepojené. Vždy sa máte na koho obrátiť a na tomto linku môžete nájsť dostupné kontakty.”
