BRATISLAVA. Fenoménom dnešnej doby sú mobilné telefóny. Denne s nimi voláme blízkym, riešime prácu či posúvame rande. Používame ich ako fotoaparáty, navigáciu či sledovanie diania na sociálnych sieťach. Máme v nich celé diáre, pripomienky či dokumenty.
Pamätáte si ešte časy bez mobilu? Dovolať sa dalo len cez pevnú linku, presunúť dohodnuté stretnutie na poslednú chvíľu bolo nemožné. Na zapisovanie sme mali diáre...
Vyskúšať si, aký je život bez mobilu, môžete napríklad dnes – je Svetový deň bez mobilu. Prvýkrát sa tento deň oslavoval v roku 2001. Založil ho francúzsky spisovateľ Phil Marsoa, ktorý o mobile napísal knihu.
Našich čitateliek sme sa opýtali, či sa dnes vypnú a čo si myslia o používaní mobilov.
Eva z Bratislavy
„Mám rada dni bez mobilu. Na dovolenkách ho vypínam úplne. Myslím, že je toho v súčasnosti už moc. Telefonujem skôr občas a krátko. Uprednostňujem osobné stretnutie a telefón využívam len na ich dohodnutie. Hovory korigujem aj z finančného hľadiska.“
Alica z Modry
„Mobil používam len na telefonovanie a esemeskovanie. Na to ho aj potrebujem. Sú dni, keď mám za deň len jeden hovor alebo dva. No bez mobilu si to neviem predstaviť. Čiže určite ho ani v sobotu nevypnem. Hoci ľudia to s telefónmi často preháňajú. Niektorí ho ani neodkážu pustiť z ruky, stále v ňom listujú, sledujú správy či predpoveď počasia. No ani žiť úplne bez mobilu sa v súčasnosti nedá. Pevné linky nahradil mobil, lebo je dostupný takmer všade. Mobil nás oberá o slobodu, lebo dakedy, keď bol človek mimo domu či práce, mal pokoj.“
Zuzana z Bratislavy
„Mobil používam naozaj iba minimálne. Takže na deň bez mobilov, by to znamenalo nepoužiť ho vôbec. Telefonujem totiž len, ak potrebujem niečo vybaviť – zavolať na úrad, doktorovi či do škôlky. Esemesky neposielam vôbec. S najbližšími sa stretávam osobne, alebo píšem cez rôzne aplikácie ako facebook či telegram. V súčasnosti to ľudia s mobilmi naozaj preháňajú. Patrím ešte ku generácii, čo v električke či autobuse čítala knihu, časopis či počúvala diskman alebo len jednoducho pozerala von oknom. Veľmi ma hnevá, keď idem s drobcom na ihrisko a vidím ako mamičky namiesto toho, aby strážili svoje deti, čumia na facebook. A potom sa čudujú, keď im dieťa spadne z preliezačky. Vnímam to však ako súčasť doby. No doteraz patrím k tým, čo si do čakárne k lekárovi vezmú knihu a nie mobil. Myslím si, že bez mobilu sa dá žiť, hoci komplikovanejšie. Osobne vnímam mobil skôr negatívne, lebo ak ho nedajbože nezdvihnem, tak sa na mňa zosunie sŕška zloby, kde som a na čo ten mobil mám. Kedysi sa nikto nemohol sťažovať, že prečo si mi nezdvihla. Volalo sa buď večer na pevnú linku alebo do práce.“
Zdroj: Prieskum Google 2015
Alena z Bratislavy
„O tomto dni som nevedela, možno to vyskúšam. Mobil totiž využívam minimálne. Skôr volajú mne ako ja volám niekomu. Všetko vybavím online a v telefóne internet nemám, takže moja voľba je jasná. Okrem toho, telefonovať pri šoférovaní dobrý nápad nie je. A keď som niekde vonku sa radšej porozprávam s ľuďmi akoby som kontrolovala mobil.“
Jana z Bratislavy
„Mala som obdobie, keď som sa od mobilu nevedela odtrhnúť. Nové správy, udalosti či facebok som kontrolovala hádam neustále. Zatrhla som si to, po tom, čo som sa pristihla ako na chalupe namiesto vychutnávania prírody a rodiny, čumím do mobilu. Dni bez mobilu si síce nedávam, keďže je to v podstate aj môj pracovný nástroj, ale už nemám potrebu pozerať doňho nonstop.“
Janka z Bratislavy
„Na deň bez mobilu si aspoň vypnem WiFi na telefóne. Na internete totiž trávim najviac času, volám len raz-dva krát denne. SMS správ pošlem tiež len zopár za týždeň, aj to väčšinou mužovi, čo má kúpiť po ceste domov z práce. Myslím, že bez mobilu by sa dnes už žilo ťažko. Pevné linky sú skôr rarita. Mobil majú už od detí až po dôchodcov skoro všetci. Chcela by som však, aby moje deti mali svoj mobil, čím neskôr, ak to nebude nevyhnutné. No už teraz vidím na našej dvojročnej dcére, že si vie veľmi rýchlo vie navyknúť na pozeranie rozprávok v mobile. Musím ho pred ňou vyslovene skrývať, lebo keď ho vidí hneď žobroní včielku Maju.“
Anna zo Šurian
„Deň bez mobilu by možno bol fajn, no nemyslím,že ho vypnem. Takmer každý deň volám s rodičmi. Boli aj dni,keď som si až večer spomenula, že neviem, kde ho mám. Občas rozmýšľam, ako to bolo, keď mobily neboli. Spomínam si, že keď som mala okolo desať rokov, mobilné telefóny ešte neboli. Dokonca ani pevnú linku nemali všetci. Dedko bol učiteľ a mal pevnú linku, stávala so, že volávali aj neznámi ľudia a prosili,či by nemohli odkázať tomu, alebo tomu, že sa niečo stalo. A žili sme úplne v pohode. Dnes by to dokázal asi málokto. Verím však, že sú aj takí ľudia – napríklad moja mama. A či to ľudia s mobilmi preháňajú? Samozrejme! Môj manžel mal už viackrát prevolaných skoro 1500 minút mesačne. Síce to bolo väčšinou pracovne, no bolo to mimo prácu. No je to strašne veľa času. A to nehovorím o ľuďoch,ktorí svojim trojročným deťom kúpili mobil.“
To, že Svetový deň bez mobilu sa na Slovensku veľmi neudomácnil, potvrdila aj hovorkyňa Orangu Alexandra Piskunová. „Počas dňa bez mobilu nezaznamenávame pokles prevádzky v našej mobilnej sieti oproti iným dňom,“ hovorí. Počas týždňa podľa nej zákazníci volajú najmenej v nedeľu dopoludnia. Najslabším dňom v roku je prvý sviatok vianočný, dodáva.
Zákazníci volajú najviac na Silvestra okolo polnoci, nasleduje začiatok a koniec školského roka, dopĺňa. Silná prevádzka je aj v čase výnimočných udalostí. Najviac esemesiek a ememesiek býva na Štedrý deň. Na Valentína stúpa približne pätinu posielanie MMS, dodáva.
Dátové služby využívajú zákazníci hlavne večer od ôsmej do deviatej, vysvetľuje Piskunová. Svoju úlohu zohráva aj počasie. „Na jar, keď sa oteplí, ľudia dátujú menej, keď sa počasie zhorší, viac,“ hovorí.
Najvyťaženejším dňom roku je aj v Slovak Telekome Štedrý deň, potvrdil hovorca operátora Martin Vidan. Počas roka bývajú víkendy v porovnaní s bežným pracovným dňom podľa neho slabšie asi o tretinu. „Očakávame, že inak tomu nebude ani najbližšiu sobotu,“ hovorí.
Prečítajte si aj Deň nenakupovania alebo Čierny piatok, ktorý si vyberiete?
