Ako sa stavebná inžinierka prepracuje k optike?
„Po úžasnom prevrate v 89. roku sa mi pootvárali správne dvere a riadením osudu som sa ocitla v progresívnej spoločnosti. V roku 1996 som po prvý raz vycestovala na svetový optický veľtrh. Pracovala som vo farmafirme, ktorá sa rozhodla otvoriť svoju optiku a dovážať prvotriedne okuliare na Slovensko. Na veľtrhu ma dizajn okuliarov úplne pohltil.“
Musel to byť pre vás vtedy kultúrny šok.
„Bezpochyby. To človek inak ani nemôže pomenovať po tých rokoch zatvorených hraníc. Fascinovalo ma, koľko ľudí sa problematike optiky venuje, aké sú to obrovské veľtrhy. To množstvo hál a každá zameraná na niečo iné. Za štyri dni nemáte šancu ani všetko vidieť. Každý rok ma fascinuje, s čím vedia dizajnéri prísť do Milána, Paríža a inde. Veľtrhy sú pre mňa vášňou, nie iba obchodom. Po 20-ročných skúsenostiach už dnes viem, že to všetko nebola náhoda, ale že som sa narodila s génom na okuliare. Mám dar, viem, čo ľudom pristane a trúfnem si aj na revolučnú zmenu.“
Dana Prekopová.
Mala som pocit, že Slováci dizajn nevedia oceniť a skôr idú po slávnych značkách Dior, či Channel.
„Moja hlavná myšlienka je ľudí naučiť, že okuliarový dizajn nie je fashion. Prinášam do krajiny okuliare, ktoré sa nosia v Ríme, Paríži, New Yorku, jednoducho po celom svete. Stredná generácia sa akoby ešte nenabažila fashion značiek. Stále to máme v hlavách. Žiadna Prada, Gucci, Versace isté obdobie neexistovali. Všetko bolo zakázané. Tak si mylne myslíme, že toto je TOP. Vo svete je naozaj už dávno fashion podriadený dizajnu. Dizajn je už v takzvanej rovine najvyššej, teda nezávislej. Svetoví dizajnéri robia okuliare z papiera, dreva, acetátu ,vinylových platní, alebo aj s použitých skateboartov, kde drevo opracoval tok vzduchu. Zákazníkom neponúkam niečo, čomu neverím. V okuliaroch musí byť pravda o materiály, dizajne a komforte.“
Čo vás veľtrhy naučili ?
„Pravdu o dizajnových okuliaroch. Sú to životné príbehy vyrábané iba v stovkách kusoch. To nie sú tisíce kusov, ale limitované edície. Niekedy je to iba do 200 kusov a nikdy viac. Aj preto sa svetové veľtrhy organizujú naprieč celou zemeguľou. Nikdy nie sú naraz. Od New Yorku až po Tokio, aby sa s týmito jedinečnými kusmi stihli stretnúť všetci dizajnom nadšení. Pravý okuliarový dizajn ide cez dušu, má srdce a vášeň. S niektorými dizajnérmi mám dlhoročnú spoluprácu a viac ako len pracovný vzťah. A som rada, že sa mi na výstavách stále stáva, že mám z čoho padnúť „na zadok“ a potom už len rozmýšľam ako zakomponujem toho nového dizajnéra do konceptu optiky, lebo ho šialene chcem ( smiech)“
Ako presvedčíte zákazníčku, že je „OUT“, ak vyberá okuliare módnych domov a „IN“ je dizajn?
„Dodnes máme akoby výčitky svedomia, ak chceme investovať do okuliarov. Vôbec si neuvedomujeme, že sú náš charakteristický prvok pri prvom kontakte. Po podaní rúk, príde pohľad do očí. Zvláštne je, že dokážeme mať skriňu preplnenú kabelkami, ale máloktorá žena má preplnenú skriňu okuliarmi. Fascinuje ma, ak občas spoznám ženu, ktorá má doma v skrini miesto aj na okuliare. Pre mňa je to žena, ktorá o seba naozaj dbá, a myslí na to, že večer do divadla k spoločenským šatám nepôjde v okuliaroch, ktoré nosí na prechádzku so psom alebo na šport. Pre Francúzku je samozrejmé, mať aspoň troje dioptrických okuliarov. Na voľno, do práce či na večer. Snažím sa aj Slovenky primäť k rozhodnutiu, aby keď už inak nie, tak aspoň , aby staré okuliare ostali rezervnými a rozhodli sa pre tie spoločenské a pracovné.“
Dajú si naše ženy poradiť?
„Nikdy nikoho do ničoho nenútim. Ani ja nikdy nebudem nosiť minisukne. Naši klienti vedia, čo ich u nás čaká. Často chodia na odporúčanie iných, keď vidia ich okuliare. Povedia, WOW, ty máš krásne okuliare!“
Príkladom je pani Zuzana Krónerová, z ktorej vaše červené okuliare urobili úplne novú ženu.
„Áno, Zuzka Krónerová je moje dielko. Chodil k nám jej manžel. Milanko vždy hovoril, juj, tá Zuzka k tebe musí prísť! Keď som už vedela, že príde, tak som si to premyslela a jednoducho sa na stretnutie pripravila, tak ako vždy, keď poznám tvár, s ktorou budem „pracovať“. Bolo to už v období, kedy som spolupracovala s mojimi najobľúbenejšími dizajnérmi z Francúzska a pre Zuzku som si jej prvé červené okuliare vybrala a dúfala, že keď si ich dá na nos, tak sa ich „nezľakne“, ale práve v nich uvidí tvár, ktorú vidím ja. A to sa aj stalo. Aj ona spontánne reagovala s manželom, že WOW! Asi vďaka nej sa ľudia na Slovensku začali nad dizajnérskymi okuliarmi inak zamýšľať. Práve na jej tvári si uvedomujú, ako to dokáže zmeniť človeka.“
Existujú v dizajnových okuliaroch trendy?
„Trendy patria do módy, ale dizajn je o štýle! A štýl je najdôležitejší, lebo trendy prichádzajú a odchádzajú, ale štýl zostane. Okuliare udávajú váš charakter. Tí starší si spomenú na českú speváčku Naďu Urbánkovu ako si na veľkých okuliaroch postavila celú hudobnú kariéru. Aktuálne doba okuliarom nesmierne praje, je jedno, či je rám výrazný až provokatívny alebo jemnejší a menej nápadný. Jednoducho, sú ako šperk.“
Ak by som chcela byť ideálna žena, musím okuliare zladiť s oblečením?
„Mali by byt v harmónii s oblečením. Obvykle siahneme po farbe, ktorú v zásade máme radi a určite je aj v našom šatníku. Určite by však nemali chýbať čierne spoločenské a aj extravagantné. Tie, čo sú „extra“, ale odporúčam nenosiť stále, lebo jedného dňa s nimi začnete tak trošku liezť na nervy. Nie sebe, lebo sa na seba nepozeráte, ale okoliu. Musíme nechať ľudí od nich aj oddýchnuť, aby ich to vždy očarilo, keď si na nos dáte interesantný odvážny rám. Fascinuje ma, že ani nie tak stredná generácia, ktorá má už niečo odžité a odpracované uprednostňuje okuliarový dizajn, ale mladí scestovaní ľudia.“
.jpg)
Zaujímavé, pretože asi nejde o lacnú záležitosť.
„Dizajnový rám stojí často menej ako ten komerčný, kde platíte za značku. Pri dizajne však za hand made a srdce a dušu. Je to v neinformovanosti, že za strop považujeme „módny brand“, kým stropom je dizajn. Toto sa snažím sprostredkovať verejnosti. Ja sama spoznávam okuliarový dizajn cez svetové veľtrhy a preto som si dovolila pozvať tri slávne dizajnové produkcie na Slovensko. Dnes (30. apríla) sa predstavia anglickí dizajnéri, ktorí pracujú s materiálom acrylic. Vyzerá ako sklo. V máji k nám príde významná francúzska produkcia dizajnu so 140-ročnou históriou. Predstavia svoj moderný, ale tradičný kov s platinovými a pozlátenými prvkami a v októbri 2016 príde slávny manželský pár opäť z Francúzska, ktorý pracuje s „bavlneným acetatom“. Na prednáškach spolupracujem aj so Slovenskou národnou galériou a oslovila som aj Vysokú školou výtvarných umení, katedru dizajnu Ferdinanda Chrenku.“
Akú najčastejšiu chybu robíme pri výbere rámu?
„Som prekvapená, ako ženy dobrovoľne obchádzajú pravidlá. Platí zásada, že okuliare veľmi svetlých pastelových odtieňov vždy pristanú tmavšej pleti. Ak nasilu chcú aj tak svetlý rám, tak potom ho treba obohatiť o zaujímavo zafarbené sklo, či prvok. Je to naozaj veľká alchýmia. Pokožka dáva rámu farbu. Preto každé okuliare vyzerajú na každom inak. Citlivo musíme narábať aj s čiernou. Ak má dáma vyšší vek, úplne čierny rám je riziko. Ale, akonáhle je tam nejaký kovový prvok, alebo z vnútornej strany svetlé podfarbenie, čiernu zjemní tak, že už nepôsobí tak brutálne tvrdo.“
Ak si chcem vybrať správne a aj pekné okuliare, koľko na to potrebujem času?
„Nepoznám nič horšie, ako si vyberať okuliare v chvate. Výber okuliarov potrebuje svoj čas. Aspoň hodinu a pol. Ako veľakrát strávime aj u kaderníka. Ani tam nevbehnete, že rýchlo šmyk-šmyk a utekám. Aj keď veľa času venujeme výberu rámu, v optike je akoby až na druhom mieste. V prvom rade si vyberáme nové oči. Optika je fyzikálna vedná disciplína, o ktorej sa málo píše, lebo je zložitá a vyžaduje si pravého profesionála. Je mimoriadne dôležité, aby ste mu povedali o svojich návykoch všetko, lebo až vtedy to bude presne to, čo od okuliarov očakávate. Často počujem, veď ja to mám IBA na čítanie, veď ja to mám IBA na šoférovanie. Nikdy predsa nemôžte mať z čítania zážitok, keď idete na to IBA. Tak teda čítajme bez nich. S IBA to proste nejde, niečo nebude fungovať, najmä bude zlá kvalita skiel."
Prečítajte si aj V hlavnom meste parfumov sa vlastná vôňa dedí
