|
Vo februári sa veľa vecí zmenilo. Väčšina z nás nežila v ilúzii, že sa tu nekradne. Vedeli sme aj to, že zákony sú často len zdrapom papiera. A predsa nás prekvapilo, ako veľmi je špina zažratá. Mnohých to prekvapilo až tak, že to úplne popierajú, vytesňujú, považujú za zlý sen, z ktorého sa zobudia. Ako keď sa pacient dozvie, že má rakovinu a zostáva mu len pár mesiacov života. Tú správu najskôr zneguje, potom je agresívny, cíti pocit krivdy a hnev, vybíja si zlosť na okolí. A potom príde vyjednávanie so životom. Nakoniec depresia a zmierenie so situáciou.
Kedy sa zmieria tí, ktorých sa to týka, s faktom, že niečo strašne zorali? A že na konci cinkania bubákov na účet nie sú len drahé fára, rezidencie, firmy a firmičky, ale aj smrť dvoch nevinných ľudí? A jedna svadba, ktorá už nikdy nebude...
Včera sa pôvodne mala konať rozlúčka so slobodou. Namiesto toho sa zase volalo po slobode slova. Niektorí televízni a rozhlasoví novinári to, zdá sa, zase raz (koľký raz už v našej histórii?) trošku schytali. Ale kto by to neschytal, keď si otvára hubu proti vlastnému zamestnávateľovi, že? Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj – to sú tie múdra, čo si predávame z generácie na generáciu.
Prečítajte si
Škoda, že si neuvedomujeme, že sloboda slova nie je len o tom, čo píšu tí pisálkovia do novín a čo nám ktosi povie z obrazovky. Sloboda slova je aj o tom, že si nemusíme vtipy o verchuške šepkať, aby ich nedajbože nezachytili naše deti a netreskli pred susedom či v škole. Ale na to sme už asi zabudli. Či vytesňujeme?
Ale pozor, je tu aj jedna pozitívna správa! Krátko pred rozlúčkou so slobodou (ktorá sa nikdy nekonala a konať nebude) sa objavili chýry, že kamery zachytili vo Veľkej Mači možného páchateľa. Len mu nie je vidno do tváre a nemožno ho identifikovať. Ale možno s určitosťou povedať, že tam nebol prvý raz. Na základe čoho, keď mu do tváre nevidno a nedá sa identifikovať? Hm, borci, čo na tom pracujú, si s týmto isto hravo poradia. Ja len, že to znie trošku ako horoskop v novinách. Počkajme si, čo z neho sa naplní.
