|
Mám rada Slovensko a mám rada Bratislavu. Veď je to mesto, v ktorom som sa narodila a žijem tu. Odísť do zahraničia, hoci len na pár dní a vrátiť sa, znamená uvidieť svoje mesto v širšej perspektíve. Máte možnosť porovnávať, uvidieť rozdiely a tie sa vám nemusia páčiť. Mám rada Bratislavu, ale nemám rada to, ako sa v nej žije.
Moja dovolenka bola tento rok v susednom Rakúsku. A hoci nepatrím do skupiny cuky-luky žien tvrdiacich, že v Rakúsku je všetko lepšie a slovenské rožky sú smrrrrrrrť, musím uznať, že niečo na tomto tvrdení je. Dni som trávila na rakúskom Semmeringu a prejsť sa lesom je oproti Slovensku veľký rozdiel. Nenachádzate totiž odpadky. Nikde ani jediný papierik. Nikde ani jediný špak. Proste nič. Len čistá príroda, ľudia na prechádzke so psom, či turisti s paličkami na nordic walking. Listy kvetov naleštené od dažďa ako zrkadlá.
Potom som prišla do Viedne. Prešla som sa centrom. Navštívila som štvrť, kde sú galérie, dizajnérske obchody a žijú tam umelci. Nikde žiadne preplnené koše, z ktorých sa odpadky vysýpajú na zem. Nikde žiadne dočmárané steny. Nikde žiadne postŕhané plagáty. Nikde billboardy. Všetko čisté. Toalety v reštauráciách, cesty, chodníky. Nikde odpadky. Ľudia chodiaci po uliciach majú štýl. Obliekajú sa tak, že na nich vidno, že žijú vo Viedni. Usmievajú sa, sú prívetiví. Nikoho nepočuť zvyšovať hlas. Nikto sa nechová arogantne.
Nastúpim do vlaku na viedenskej Hauptbahnhof. Všade čisto, pekne, nikde jediný papier na vyleštenej podlahe. Vystúpim na Hlavnej stanici a privíta ma smrad. Bratislava smrdí. Všade je odpad, všetko špinavé. Celé okolie stanice cítiť močom. Nastúpim do autobusu. Zápach. Autobus nemá klimatizáciu a ľudia sa potia. Vyzerajú naštvane a aj vo mne sa stupňuje frustrácia. Všade okolo zápach ľahostajnosti. Steny, zábradlia, chodníky, všetko zničené, ošúchané a špinavé.
Je to ľuďmi. Je to našou mentalitou. Naučili sme sa kvôli vlastnej pohodlnosti žiť v špine. Nechce sa nám po sebe upratať. Nechce sa nám veci opravovať, natierať, čistiť. Naša lenivosť sa prenáša všade. Na štátnych úradníkov, či ľudí na magistráte. Na starostov, na cestárov, na robotníkov. Zvykli sme si, žiť takto a nevadí nám to. Jediné, na čo nám stále zostalo dosť energie, je nadávať na druhých a kritizovať.
Dnes som od rána upratovala, aby som si rakúsku čistotu vniesla aspoň k sebe domov. Lebo muškáty v oknách môže mať každý, bez ohľadu na svoje okolie. Najlepším prostriedkom ako uvidieť slovenskú realitu, je zaskočiť na pár hodín do Viedne a možno sa nechať inšpirovať. My Slováci nie sme zlí ľudia, nie sme možno o nič horší ako Rakúšania, iba sme strašne leniví a ľahostajní. A je to vidno.
Prečítajte si aj Byť čerstvou mamou po štyridsiatke
