Beáta Brestenská: Až v parlamente som zažila ako muži neakceptujú šikovné ženy

Za stranu Pavla Ruska ANO ste v roku 2002 prešli zo slobodnej akademickej pôdy do parlamentu. Nebol to šok?

„Do parlamentu som nastúpila s tým, že budem rovnaký partner v legislatíve ako muži. Že sú tam korektné odborné partnerské vzťahy na úrovni politických dohôd. Mala som svoje ideály. Áno, bol to šok. Musela som kolegov presviedčať, že na to mám, aj keď som o školstve a informatike vedela viac ako oni.“

Myšlienka akademickej slobody sa so straníckosťou musí automaticky vylúčiť.

„Jednoznačne. Na akademickej pôde mi nikto nehovorí ako a čo mám robiť. Stačí chcieť. V parlamente je sloboda, ale aj stranícka viazanosť. Ale zasa, na rozdiel od poslancov mužov, správnym političkám nechýba odvaha.  Ja som zažila v parlamente krízové situácie, že napriek dohode v strane, ženy mali ďaleko väčšiu odvahu a rozhodli sa slobodne. Šikovná poslankyňa dokáže aj s manipuláciou narábať tak, že ostane slobodná.“

Splnil parlament vaše očakávania?

„Ťažko povedať. Až v parlamente som si uvedomila ako bolestne muži neakceptujú šikovné ženy. Napriek mojej vysokej odbornosti som tam  narazila na fenomén, že poslanci berú kolegyne, akože sú pekné a milé, ale sú nervovo labilnejšie. Ako racionálny človek podkutý vedou som bola v šoku. Oni si totiž mysleli, že my len plačeme a robíme hysterické výstupy.“

Po roku ste patrili medzi najakceptovanejšie poslankyne.

„Vždy som sa poctivo pripravovala a používala argumenty. Žiadny plač. (smiech) Prvé verejné uznanie od mužov som dostala za zákon o médiách, či autorských právach. Samozrejme, počas predkladania stále na mňa skúšali ako ma dostať a najlepšie potopiť. Moje argumenty však boli silnejšie ako ich ego.“

Bola situácia,  keď ste argumentmi zahanbili poslanca?

„Dva také prípady som mala vo výbore pre školstvo a médiá. Pri autorskom zákone odišiel s dlhým nosom kolega, ktorý stále na mňa ako na nováčika pozeral z hora a chcel, aby ľudia z každého digitálneho nosiča a z každej  vytlačenej knihy a fotografie z tlačiarne platili ďalšiu daň do LITA. Druhá vec, keď sme potrebovali viac peňazí na projekt Infovek. V parlamente vykrikovali, ako hýrime a ako to robíme zle.  Poslancom som urobila prezentáciu faktov. Boli takí, čo prezentáciu ako takú videli prvý raz v živote.  Vtedy pán Mikloš povedal, že konečne vidím, ako sa dá urobiť kvalitné argumentačné vystúpenie v parlamente. Peniaze sme získali.“

To sú muži, ale ako na aktívnu odborníčku reagovali ženy?

„Tak to ma prekvapilo ešte viac. V tom čase nás bolo v parlamente asi 17 žien, ale akceptované sme boli asi iba tri. Eva Černá a povedzme Zuzana Martináková. Ostatné som nepoznala a už vôbec nie ich mená. Poviem to otvorene. Napríklad ženy z KDH alebo SDKÚ-DS, nemali žiadne ambície sa presadiť. Ale ich stranícki kolegovia ich, samozrejme, chválili, aké sú krásne a milé. Ale toto určite nie je pozícia ženy v politike. Akoby si vôbec neuvedomovali, aký mandát dostali a prečo sú tam.“

Ako sa tam potom takéto ženy vôbec dostanú?

„Niektoré strany sa rozhodnú ísť do kandidátok cestou kvót pre ženy. Vyberú však často poslušné, aj keď odborníčky, ale absolútne nepripravené  hovoriť za stranu. Na kandidátke má napríklad za menom právnička, ale to je asi tak všetko.“

Ako potom vnímate našu kampaň Ženy, voľte ženy?

„Ako vynikajúci nápad. Určite niekde treba začať. Robíte to naozaj dobre. Zažitý mužský pohľad na politiku treba zmeniť, že ženy sú iba pekné a milé. Veď  ideálna rodina je až kompletná rodina žena a muž. A to by malo platiť aj v parlamente, či riadiacich funkciách. Muž a žena sa navzájom dopĺňajú. Veď si musíme samé uvedomiť, aké sme múdre a šikovné. Určite by také ženy mali vyjsť zo svojej ženskej ulity. Viem, že je to ťažké, keď majú malé deti, ale tie raz vyrastú. A práve žena vo veku medzi 40 až 60 je ideálna politička. Má prežité, nadhľad, vysokú empatiu a kariére sa môže venovať naplno.  Toto všetko si však musia uvedomiť ženy. Na kandidátkach je takýchto žien určite dosť. Len ich silné ženy voličky musia aj podporiť.  Ženy si jednoducho musia dopriať a práve žena žene by mala povedať, ty si tá, ktorá naozaj na to má. Prosím ťa, choď do tej politiky. Nestačí, že ju iba doma podporuje manžel.“

Prečo podľa vás potom projekt Ženy, voľte ženy/ Muži, voľte ženy podporujú vo väčšine muži?

„Viem, že ženy majú v sebe aj tú ženskú závisť, ale celkovo by si mali uvedomiť, že ak mám vedľa seba vzácnu osobnosť, mali by si vzájomne pomáhať a nepotápať sa. A toto by malo byť naše motto v praxi, aj v živote. Naozaj, poďme si konečne na Slovensku fandiť žena žene! Ale nie tak, že tu ťa teraz pochválim a za chrbtom ťa ohovorím. A ak má nastať v niečom nejaká zmena, musíme preto aj niečo urobiť. Mala by to byť výzva pre ženy v mestách aj na dedinkách. Ženy veľa robia a prinášajú obrovskú pridanú hodnotu, ale nikdy nie sú v pozícii, kde oni samé povedia, toto sme urobili, toto som aj vymyslela. To by mal byť hlavný odkaz ženám. Nebáť sa vystúpiť zo svojho tieňa a povedať,  áno ja mám na to a chcem robiť túto pozíciu.  Nebáť sa povedať, som dobrá a chcem byť ešte lepšia.“

 Ktorej žene by ste to povedali vy?

„Na univerzite máme množstvo prorektoriek , prodekaniek, ktoré už pôsobia v riadiacich funkciách a skutočne by im mal niekto povedať veľmi nahlas, prosím ťa skús ísť do tej politiky, máš na to! Napríklad, bankárka Eva Kohútiková mala byť už dávno v politike. Ona by bola vynikajúca ministerka financií. My ženy máme empatickú stránku silnejšiu ako muži, a preto by ženy z praxe mali byť v politike. Je to veľmi dôležité.“

No možno to nechcú práve preto, že sú rozumné, rozhľadené a empatické.

„Na Univerzite Komenského máme dnes tri prorektorky.  Minimálne dve z nich už mali v politike dávno byť.“

Prečo sa do politiky nevrátite vy? Mali ste výsledky a uznanie pre vašu vysokú odbornosť.

„To je zložitá otázka. Ja som parlament zažila. Možno do politiky áno, ale skôr do exekutívy, kde by som aj s kompetenciou mohla realizovať svoje projekty a skúsenosti.“

Ministerka? 

„Možno (smiech), možno štátna tajomníčka, vedúca vzdelávacej inštitúcie, kde naozaj niečo môžem zmeniť a nie ako v parlamente často hádzať dobré nápady do koša. Áno, láka ma zmeniť princíp kvality vzdelávania, zatraktívniť učiteľské povolanie v spoločnosti, správne to nastaviť, ľudí motivovať, aby sme mali kvalitných učiteľov. Do toho by som rada v exekutíve dala ešte svoje nasadenie. Odstupom času vnímam, že parlament mi zobral veľa času kariérneho, ale na druhej strane som veľmi veľa získala . Ako učiteľka som získala legislatívny pohľad, ako vedúca našej, čisto mužskej, delegácie v Rade Európy, aj pohľad z vonku.“

Stáli ste za digitalizácou Slovenska. Nie je vám ľúto, že aj po 10 rokoch ľudia stále chodia s jedným a tým istým papierom na úrady? E- health stále v nedohľadne a iba OPIS už stál viac ako miliardu eur a napriek reklame, z pohodlia domova, nevybavíme takmer nič.

„Je mi to veľmi ľúto, lebo za desať rokov doba veľmi pokročila. Keď som bola ja v parlamente, presadili sme elektronické tajné hlasovanie. Keď som odišla, tak to zrušili a lístky spočítavajú ručne aj šesť hodín. Celé je to koncepčne zle pochopené. Nakupujeme dokola železo, s ktorým nevieme efektívne pracovať a za rok zostarne tak, že musíme kupovať nové atď. Ale niekto ho chce nakupovať. Ešte prvý splnomocnenec pre informatizáciu pán Kukučka, hovoril o potrebe hlavných registrov, ktoré odbúrajú nenormálnu byrokraciu. Vo svete všetko už dávno funguje a už to len vylepšujú.“

„Je to zodpovednosť strán a vlád, ktoré tu sú a boli. Do čoho tlačia a podmieňujú. Aspoň ten internet je už na školách a vzdelávame v technológiách učiteľov. To je zatiaľ jediná pozitívna vec, ktorú sa podarilo za tie roky dotiahnuť. Aj vďaka tomu, že vtedy tie naozaj veľké firmy chodili za nami do parlamentu a pýtali sa a radili sa. Keby sme vtedy mali dobre pripravenú koncepciu a politicky dohodnutú, tie veľké firmy by naozaj išli a realizovali by to. Samé sa nám sťažovali, že politická korupcia v najvyšších kruhoch už vtedy bola veľmi vážna a pretrváva dodnes. Silné politické tlaky a šachy vždy firmy demotivujú, alebo aj zle motivujú.“

Čo by ste poradili budúcim poslankyniam, aby neostali demotivované?

„V parlamente získa človek obrovské množstvo informácií. Keď sa naučí s nimi pracovať a triediť ich, získa oveľa väčší rozhľad.  Ako žena tam bude v menšine, vždy a  odborne musí byť veľmi dobre pripravená. Mala by si vždy držať svoju parketu a nenechať sa stiahnuť. Určite sa nenechať dohodiť do výboru iba na zaplátanie. Ja som trvala na tom, že viem robiť školstvo a informatiku. Takže presadiť si to, v čom sa naozaj odborne cítim doma a byť aktívna.“

Ako ste dokázali komunikovať s Pavlom Ruskom, ktorý bol v tom čase veľmi silná osobnosť nielen ako predseda ANO, ale aj ako muž, či podnikateľ?

„Stále je  pre mňa zaujímavý človek. Keď sme sa po prvý raz stretli, pôsobil veľmi charizmaticky. Vie sa pre veci nadchnúť a komunikovať.  Naozaj bol dráč a líder. Hneď sme si padli do noty. Samozrejme, mali sme aj ostré výmeny názorov, ale vždy na úrovni. Škoda, že sa  postupne obklopil ľuďmi, ktorí s ním začali manipulovať. Toto chlapi často nezvládnu. Paľo potreboval počuť aký je báječný, šikovný a tí, ktorí mu pochlebovali, boli jeho. A my baby sme boli včeličky, robotníčky, ktoré sa vedeli postaviť aj na zadné.  Keď sa strana rozpadla, s Evou Černou nám povedal, že vy dve ste ma nikdy nepotopili, nikdy ste od mňa nič nechceli a povedali ste mi aj ostro aj dobre.  Dodnes hovorí, že jedine my dve sme ho podržali. Kamarát má byť v dobrom aj v zlom a nielen vtedy, keď z niekoho ťaháte peniaze.“

ANO sa do histórie zapísala aj spisom GORILA. Jej čelných predstaviteľov preveruje kriminálna agentúra za korupciu. Neprekáža vám to? Boli ste súčasťou tejto strany.

„Určite by som dvakrát do tej istej rieky nevstúpila. Ja som dodnes presvedčená, že najväčšia chyba, ktorú v živote Pavol Rusko urobil bola tá, že sa rozišiel s manželkou. Viera bola veľká osobnosť. Veľmi silná žena a Paľovi dávala veľkú pridanú hodnotu. Odkedy sa od neho vzdialila, o Paľovi stále menej a menej počujeme. Som presvedčená, že silná žena a silný muž majú byť spolu. Ak má pri sebe pochlebovačov, tak je to zlé. „

Možno sa aj preto stiahol, že ho vyšetruje kriminálka pre podozrenia sprenevery peňazí v centre pre týrané ženy, či nevýhodnú privatizáciu Paroplynového cyklu ešte z čias jeho ministrovania.

„Ja vždy hovorím, keby sa dokázali silné osobnosti a odborníci spojiť. Muži aj ženy, ktorí by dokázali podporiť silné ženy a vytvorili jednu rozumnú silnú stranu, ktorá má jasne ciele a nejde len za ziskom. Tak takú stranu by som určite volila. Sama neviem, koho budem v marci voliť. Áno, určite sa pozriem na ženy, ktoré počuť a vidieť. Nie som feministka, ani nesúhlasím s kvótami. Radšej menej žien, ale veľmi kvalitných, ktoré v strane muži podporia a partnersky akceptujú.“

Prečítajte si aj Lucia Nicholsonová (SaS): Alfa samci majú v parlamente ústavnú väčšinu