|
Ako sa vekom mení telo? Ako spolupracuje pri fyzickej záťaži?
„Každá žena po štyridsiatke vám potvrdí, že sa cíti lepšie, akosi komfortnejšie než v dvadsiatke či tridsiatke. Žena po štyridsiatke dozreje. Všetko nepodstatné od seba odtlačí a to, čo je dôležité a zaujímavé z jej pohľadu nasleduje. Žena po štyridsiatke už vie, čo nechce. Po fyzickej stránke rozdeľujem dámy v tomto veku na dve skupiny. Tie, ktoré sa o seba celý život nestarali prostredníctvom pohybu, z rôznych dôvodov. Nemohli kvôli zdravotným komplikáciám, nemali čas, museli sa starať o iných, boli vyťažené prácou alebo nemajú k športu vzťah. Druhou skupinou sú ženy, ktoré od mlada športovali, aj počas tehotenstva, aj s malými deťmi, ktoré taktiež viedli k športu a pohybu. Vidím veľký rozdiel medzi týmito dvoma skupinami. Ženy, ktoré športovali, vyzerajú o sedem až desať rokov fyzicky mladšie, majú vnútornú energiu, čo sa dokonca prejavuje aj na pokožke a na pleti. Keďže pravidelne športujú, tak sa v súvislosti s tým aj zdravšie stravujú a telo sa im odmení. Celkovo na nich vidím, že majú viac životnej energie a vnútornej pohody.
Treba vek zohľadňovať pri cvičení?
„Určite, treba si najmä podľa hmotnosti či nadmernej váhy vybrať druh vhodného cvičenia. Napríklad obézni ľudia nesmú zaťažovať kĺby a chrbticu behom či skákaním, naopak, musia začať cvičením vo vode, chôdzou alebo bicyklovaním. Tak isto treba zohľadňovať aj vek a výkonnosť. Cieľom pravidelného cvičenia by nemali byť prvoplánovo zhodené kilá a menšie nohavice. Dlhodobo by sme sa mali zameriavať na zvýšenie telesnej kondície, spevnenie svalového tonusu a náš pocit, ktorým by mala byť radosť z cvičenia, z pohybu a vlastného zdravia.“
Sú cvičenia, ktoré ženám po štyridsiatke neodporúčate?
„Určite žiadne skoky, poskoky, zaťažujúce a ohrozujúce kĺby, cvičenia s prudkou zmenou smeru, ktoré by mohli viesť k zranenia väzov, šliach a svalov. Neodporúčam nadmerné preťažovanie organizmu či už veľkou záťažou alebo príliš vysokou pulzovou frekvenciou. Najlepšia je kombinácia kardio cvičenia dva-trikrát do týždňa, chôdza, bicykel, cvičenie na rotopede, kardio stroje simulujúce chôdzu - teda schody alebo výšľapy, teda stepery. Ženám s nadváhou odporúčam začať s aqua aerobikom. Kombinovať to s cvičením na rozvoj svalového tonusu, a raz do týždňa zdravotne zamerané cvičenie ako pilates, joga, či Zoralates, ktorý je vhodný najmä pre ľudí s bolesťami chrbtice a poškodenými platničkami.“
Ako sa prejaví pravidelné cvičenie na psychike?
„Určite sa cítite lepšie, upraví sa vám biorytmus. Ľahšie sa vám zaspáva. Postupne si sami upravíte zdravšiu stravu. Celkovo máte pocit, že ste nabitý energiou, ktorú zvládate aj rozdávať vášmu okoliu a blízkym. Jednoducho, jediný povolený doping v športe - endorfíny - fungujú naplno. Keď som prestala súťažiť a hľadala som, čo ďalej, mala som obdobie, asi štyri mesiace, že som necvičila. A cítila som sa naozaj zle, nielen fyzicky, ale hlavne psychicky. Cítila som sa unavená, znechutená, nič ma nebavilo. Boli dni, keď sa mi ani nechcelo vyzliecť z pyžama. Až som mala zo všetkého riadnu depresiu. Akonáhle som sa vrátila k rekreačnému cvičeniu, chuť a radosť zo života sa mi vrátili.“
Veľký dôraz dnes dávame na stravu, vegánstvo, bio, raw. Zvláda pri tom telo väčšiu fyzickú záťaž?
„Základ je, aby boli v jedle prítomné všetky komponenty, aby boli zastúpené bielkoviny, tuky, sacharidy, potrebné oleje, vitamíny a tak ďalej. Jednoducho, recept je kvalitné mäso, napríklad morčacie, kuracie, divina, hovädzie a ryby v kombinácii s akoukoľvek zeleninou či už čerstvou alebo zdravo tepelne upravenou. Občas trochu cukru vo forme ryže, pečených zemiakov či menšieho množstva cestovín. Prakticky treba absolútne vylúčiť najmä biely chlieb, pečivo či múku v akejkoľvek forme. Pozor na tučné syry. Taktiež nie je vhodné väčšie množstvo ovocia, a aj to konzumovať len doobeda. A veľký pozor na ovocné šťavy, to je veľké množstvo sacharózy, ktoré nespálite pri práci v kancelárii a bez cvičenia. Keď alkohol, tak biely strik, keď sladké, tak skúste oklamať jazyk pomocou stévie.“
Dnes nemáme problém nájsť si fitnescentrum, pretože je ich veľa, ale sú aj kvalitné?
„Jednoznačne, musím povedať, že úroveň fitnescentier ide hore. Týka sa to aj vzdelania a vyškolenia trénerov, aj nových druhov cvičení - veľa sa robí posilňovanie vlastným telom, cvičenie na vnútorný stabilizačný systém, čo je výborné, lebo je to vhodné aj pre širokú škálu ľudí, aj tých s vyššou nadváhou.“
Vy ste mali Zoracentrum, prečo už nefunguje?
„Ako podnikateľ cítite, kedy už projekt stagnuje. Zoracentrum fungovalo 12 rokov, a jednu dobu to bola absolútna špička v Bratislave. Mali sme na cvičení aj 50-60 ľudí, čo už bolo maximum, stáli v rade pred Zoracentrom. Mala som dni, keď som pracovala aj 16 hodín denne, všetci chceli Zoru Czoborovú. Chceli centrum otvoriť aj v Banskej Bystrici a v Košiciach, čo sa nedalo.“
Dá sa v oblasti športu úspešne podnikať?
„Áno, však preto to množstvo centier a wellness možností na Slovensku. Ja som rozbehla projekt FITNESS pobytov so Zorou Czoborovou, s ktorými som začala už v roku 2001 a to má veľký úspech. V súčasnosti mám skoro každý mesiac v niektorom wellness hoteli, v slovenských kúpeľoch alebo v zahraničí pri mori fitpobyt. Chodíme do Turecka, Thajska, Dubaja a chystáme sa aj do Ománu. Hlásia sa ženy, ale aj muži z celého Slovenska i zahraničia. Takí, čo chodia cvičiť pravidelne, aj takí, čo chcú len začať. Podstatou nie je, že vás na fitpobyte Zora Czoborová zničí, ale aby som ich naučila technicky správne cvičiť a dýchať. Dostanú základy zo zdravej výživy, pitného režimu a doplnkov výživy. Kompletné info tak, aby vedeli doma pokračovať samé. Je to aj výborná psychohygiena a oddych od pracovného vyťaženia či útek od stresu.“
Ktorú otázku novinárov po štyridsiatke nemáte rada?
„Myslím si, že veľmi neslušná otázka je, či nemám problém s tým, že nemám deti. Ja to viem vysvetliť a nebránim sa odpovedať, ale je to nepríjemné, ak sa vás to žena-novinárka spýta naživo na kameru.“
Bezdetnosť trápi veľa žien.
„Práve preto som ochotná sa o tejto téme baviť, pretože sa týka mnohých slobodných žien po 35, ktoré sú single alebo sa im rozpadol dlhodobý vzťah. Cítia na sebe tlak okolia, najmä rodiny a občas sú z toho na prášky. Cielene trávia všetok voľný čas tým, že hľadajú partnera, ktorý by bol vhodným otcom ich detí. Ale z vlastnej skúsenosti viem, že takto to nefunguje. Musíte sa upokojiť, predýchať to a neupnúť sa k myšlienke, že bez detí bude váš život nanič a nešťastný. Ak vám detičky ten hore dopraje, super, ale ak nie, váš život sa nekončí. Určite stretnete kvalitného, úžasného a najmä milujúceho človeka, pre ktorého budete vy tak dôležitá, že vás a váš spoločný život bude šťastný. Ja som ho stretla.“
Takže dá sa s tým vysporiadať?
„Áno, ale najhorší je tlak rodiny. Rodičia, najmä mamy, ak už žijú samé, urputne tlačia na dcéru, aby sa vydala a mala rodinu. Neuvedomuje si, ako v konečnom dôsledku stresuje svoje vlastné dieťa, ktoré sa preto cíti nešťastné.“
Aj vaša rodina to rieši?
„Nie, my už to máme vyriešené, moji rodičia sú úžasní. Som šťastná, že sa o nich môžem starať, hýčkať si ich a plniť im všetky želania.“
Sledovali ste teroristické útoky v Paríži?
„Ja som spala, ale môj manžel, ktorý všetko sleduje na internete a je stále online, prišiel z divadla a okamžite ma zobudil, aby mi povedal, čo sa deje. Zapli sme si CNN a veru som si aj poplakala. Bolí ma to utrpenie a bolestivé straty mnohých ľudí. Nikto nemá právo vziať život druhému človeku či iným živým tvorom.“
Máte po útokoch v Paríži strach?
„Prirodzený strach to vyvoláva u každého, najmä celá situácia v Európe s utečencami. Každý sa bojí o svojich blízkych, rodinu, deti. Každý si chce prirodzene brániť to svoje, najmä svoju krajinu. Verím, že nikto nechce, aby sme museli chodiť so strachom po uliciach, kde sme vyrástli a tešili sa so svojimi blízkymi zo života. Nechceme dovoliť, aby nás niekto mohol terorizovať, páchať násilné činy či ohrozovať na živote. To si podľa mňa neželá žiadny Slovák ani obyvateľ Európy. Na druhej strane, keď vidíte zábery zo Sýrie, všetko zničené, rozbombardované, len ruiny plné špiny a prachu, zúbožených utekajúcich ľudí, je to hrozné a prirodzene musíte cítiť smútok v srdci a žialiť, že sa niečo také vôbec deje. Mám priateľov zo Sýrie, ktorí sú na Slovensku už dlhšie. Odišli ešte na začiatku konfliktu, lebo sa báli. Prispôsobili sa našej kultúre a podmienkam spoločenského života. Zaradili sa, normálne žijú, pracujú a vychovávajú svoje deti.“
Ako vnímate debatu o utečencoch na Slovensku?
„Je mi ťažko, ale verím odhadom odborníkov, že medzi utečencami bude 10-20 percent ľudí, ktorí budú problémom pre Európu a cielene k nám boli poslaní, aby páchali zlo a teror. Vďaka Bohu, že žijem na Slovensku, nie v Nemecku alebo vo Francúzsku. Nechcem stretávať na ulici ľudí, z ktorých budem mať strach.“
Pred pár dňami sme si pripomínali 26 rokov po páde komunizmu. Poviete si niekedy, že vtedy to bolo lepšie ako dnes?
„V socializme to bolo jednoduché. Keď ste išli na vysokú školu, tak ste rozmýšľali medzi Košicami a Bratislavou, dnes majú mladí ľudia obrovské možnosti, veľa informácií, oveľa skôr dozrievajú a sú skôr zodpovední za svoj život. Vedia sa veľmi dobre zorientovať a rozhodovať. Hovoriť, že za našich čias bolo lepšie, je úplná hlúposť, lebo to hovorili aj naši rodičia. Každé obdobie a každá generácia má niečo svoje, čo je úžasné a čo je negatívne.“
Zmenili sa za ten čas slovenské ženy a ich postavenie?
„Podľa mňa áno, ženy si žiadajú väčší priestor pre seba. Nie sú preto menej starostlivejšie, milujúcejšie či láskavejšie. Len im táto doba dáva viac možností a ony ich využívajú. Dnes je bežné, keď žena zarába viac ako partner a musí tráviť v práci viac času. O to viac potrebuje pri sebe partnera, ktorý jej vytvorí zázemie a pohodu. Ktorý ju podporuje, povzbudzuje. To by malo vo vzťahu fungovať obojstranne.“
Prečítajte si aj Mária Demitrová: Konečne žijeme ako normálna rodina, syn je futbalový talent, dcéra sa dala na atletiku
