|
Mala dvadsať, keď sa rozhodla emigrovať. Bol rok 1979 a Československo zažívalo ďalšiu vlnu emigrácie sklamaných ľudí, ktorí neverili, že sa v socialistickej krajine niečo zmení. „Ako mladý človek ste si vtedy plat prepočítali na počet riflí, ktoré by ste si mohli kúpiť. Lenže život nie je iba o rifliach. Generácia mladých ľudí na konci 70-tych rokov mala iné očakávania od života a to spôsobilo túto druhú vlnu emigrácie vďaka otvoreným hraniciam do bývalej Juhoslávie počas leta 1979,“ vysvetľuje Nelly Kolárová.
Odišla do Švajčiarska a dostala politický azyl. „Veľmi rýchlo sa tam zo mňa stala dospelá osoba, ktorá musela racionálne uvažovať, byť zodpovedná sama za seba,“ hovorí Nelly.
V cudzine žila 20 rokov. "V cudzine ostanete cudzincom a v bývalej domovine sa stanete cudzincom, sedíte na dvoch stoličkách a nemáte nikde domov. Švajčiari sú iní a nie je jednoduché sa stať inou národnosťou aj vnútorne,“ hovorí.
Vydala sa za Slováka a mali spolu dve deti. „Vo Švajčiarsku trvá platená materská dovolenka 16 týždňov. Systém je nastavený tak, že muži veľmi dobre zarábajú a ženy sa starajú o deti a domácnosť. V mnohých smeroch je to ako návrat do 50. rokov minulého storočia,“ hovorí Nelly. Život mamy na materskej bol pre ňu náročný aj preto, že tam nemala žiadnu rodinu a poradiť si s malými deťmi musela vždy sama.
Keď sa po 20 rokoch aj s rodinou vrátili na Slovensku rozdiel medzi ženami na materskej vo Švajčiarsku a na Slovensku ju zarazil najviac. „Slovenské ženy sú veľmi aktívne, čo popri deťoch všetko zvládajú,“ smeje sa Nelly.
Vrátili sa v roku 1999 a návrat nebol o nič ľahší ako odchod do cudzej krajiny. „Máte na rodnú krajinu tie najkrajšie spomienky, ale realita je vždy trochu tvrdšia,“ hovorí Nelly a opisuje, že jej trvalo roky, než si našla svoje miesto s spôsob realizácie.
V roku 2002 založili v Dúbravke Rodinné centrum Macko, jedno z prvých na Slovensku. Nelly sa k nim pridala o šesť rokov neskôr. "Chcela som pokračovať v angličtine a v miestnych novinách bol inzerát, že Rodinné centrum Macko ponúka angličtinu pre ženy na rodičovskej dovolenke. Pomaly som spoznávala zákulisie tejto malej dokonale organizovanej spoločnosti obyčajných žien zo sídliska. Úplne ma odrovnali svojím oduševnením, pracovitosťou, nápaditosťou, vytrvalosťou akou dokázali postaviť na nohy toto centrum. Bez akejkoľvek pomoci štátu, len svojou húževnatosťou a všestrannosťou. Celým vnútrom som cítila, že pomáhať im je to, čo ma napĺňa pocitom spokojnosti, dodáva silu, energiu. Zistila som, že môžem v mnohých oblastiach pomôcť a tak som sa zo mňa stala dobrovoľníčka celým srdcom. Preto som stále jednou z nich napriek generačnému vekovému rozdielu."
.jpg)
Pre Nelly to bola veľká škola. „Verejnosť vidí iba prevádzku tzv. "herní pre verejnosť", ale za tým všetkým je prenájom a čistoty priestorov, zabezpečenie bezpečnosti, nákup potrebných vecí, vedenie účtovníctva, komunikácia s úradmi, starostlivosť o záhradu, tvorba programu, webovej stránky, organizovanie aktivít pre deti a maminy, komunikácia s lektormi, rekonštrukcia zdevastovaných 40-ročných priestorov z grantov - čiže získavanie grantov, zastrešovanie rekonštrukcií, organizácia pravidelných sanitárnych dní, organizovanie akcií. Tým chcem povedať, že všetky tieto neznáme ženy z obyčajného bratislavského sídliska vykonávajú zmysluplnú činnosť a je veľmi smutné, že nie sme podporované a docenené štátom. Naučila som sa dať zo seba aj to, o čom som ani netušila, že viem. “ spomína spokojne.
Nelly to naštartovala a začala sa popri centre venovať aj alternatívnej medicíny. Od januára plánuje venovať sa riadenej a kontrolovanej detoxikácii organizmu. Absolvovala tri roky vzdelávania v danej oblasti „Vo Švajčiarsku moje deti do desiatich rokov nepoznali antibiotiká, pretože som si vystačila s homeopatiou. Žijem v komunite žien s malými deťmi a aj touto cestou by som rada pomáhala všetkým maminám,“ hovorí Nelly.
Pozrite si premenu aj na videu Jany Maťkovej:
Prečítajte si aj Zmenili sme ženu, ktorá porodila dievčatko v pokročilom štádiu rakoviny
