Jej dedo pochádzal zo severnej Moravy, ale na Slovensku v Podkarpatskej Rusi robil žandára. „Bol to poet, miloval básnikov a zvlášť P.O. Hviezdoslava. Moja maminka dostala meno po Hviezdoslavovi a ja som ho zdedila,“ opisuje vitálna česká podnikateľka Hvězdoslava Szabó svoje česko-slovenské korene.

 

Foto - Lucia Žofčíková Photography

 

Narodila som ako prvé dieťa veľmi mladým rodičom po druhej svetovej vojne, v revolučnom roku 1948. „Mali 18 a 19 rokov, žiadne zabezpečenie a tak ostal môj otec na vojne, aby nás uživil. Najprv ho preložili do Trenčína a desať rokov sme potom boli vo Zvolene, kde som vyrástla a kde som bola naozaj šťastná,“ hovorí s úsmevom a spomína ako pekne hovorila po slovensky.  

Vo Zvolene chodila do školy, robila športovú gymnastiku i atletiku, prijali ju na drevársku priemyslovku. „,Bola som veľmi pyšná, že ma prijali, mne drevo voňalo. Chcela som byť návrhárkou nábytku,“ hovorí. Potom však prišiel rozkaz a rodina sa musela do týždňa presťahovať do Brna. „V 15 rokoch sa mi zrútil celý svet. Prvýkrát,“ hovorí. V Brne začala Hviezdoslava Szabó pracovať, ale zo vzdoru ešte dva roky hovorila iba po slovensky. „V textilnej fabrike som začínala ako tkáčka a tri roky som pracovala na tri zmeny. To sa ešte pracovalo aj v sobotu. Nás vychovali tak, že sa musíme postarať sami o seba,“ spomína.

 

Foto - Lucia Žofčíková Photography, Makeup: Stayunique Ambassador Adela Kubečková

 

Začala pracovať, ale bola rozhodnutá, že si urobí maturitu. „Za socializmu to bol obrovský problém. Vtedy to musel schváliť zamestnávateľ a dať vám úľavy na štúdium, ale oni nechceli dávať úľavy popri prevádzke na tri zmeny. Tak som si našla školu tajne – bola to stredná popri zamestnaní, niečo ako vo filme Marečku, podajte mi pero,“ hovorí. Obišla skoro všetky fabriky v Brne, až našla jednu, kde jej povolili nočné a ranné zmeny. Tri roky chodila poobede do školy tak, že o tom v práci nevedeli.

 

Pozrite si video z premeny v Stayunique:

 

Pracovala v ťažkej lisovni veľkých plechov a pri sústruhu, keď zamestnávateľ zistil, že je pred maturitou. „Našťastie ma podporili a dali mi prácu v kancelárii, aby som sa mohla pripravovať,“ hovorí.

Písal sa rok 1968 a Hviezdoslava Szabó patrila k mladým, ktorí boli nadšení z Alexandra Dubčeka. „Všetci sme s ním chceli budovať socializmus s ľudskou tvárou. Do komunistickej strany nás prijali 20. augusta 1968. Do rána sa tá obrovská eufória zmenila na strach z tankov. Žili sme v obrovskom strachu, že bude vojna, pre mladé dievča ako ja to bola veľká trauma. Ostala som v strane, hoci stúpencov Dubčeka povyhadzovali, ale ja som mala vtedy 19 rokov,“ hovorí.

 

Foto - Lucia Žofčíková Photography

 

Po maturite si znova postavila hlavu a šla na vysokú. „Vybrala som si psychológiu. Študovala som externe, popri tom som sa vydala a mala dieťa, a keď som robila doktorát, už som ich mala dve. Vôbec neviem, ako som to  zvládla,“ hovorí.

Pracovala na personálnom a kádrovom oddelení, keď prišla nežná revolúcia.  „Patrila som k skupine ľudí, ktorú označili za staré štruktúry. Mala som 40 rokov, bola som bez práce a rozpadalo sa mi manželstvo. Padla som úplne na dno. Zase,“ vraví. Absolvovala desiatky pohovorov, ale pre jej minulosť ju nikde nevzali. Robila na pošte, rok upratovala v materskej škôlke. „Užila som si opovrhovanie a zistila som, akí vedia byť ľudia zlí. Ale povedala som si, že to nemôže byť koniec, že sa ešte niekde musím uplatniť,“ hovorí.

 

Foto - Lucia Žofčíková Photography

 

Nakoniec si našla prácu v ústave pre nevidomých. Riaditeľ tam zháňal nových ľudí. Chcel psychológa, ale nevedel presne, ako by mal fungovať. „Začala som zháňať literatúru, ale nič som nenašla, tak som deň pred pohovorom použila sedliacky rozum a napísala, čo by asi pacienti potrebovali – niekoho, kto bude s ich problémami žiť, kto ich vytiahne z izieb. Narýchlo som napísala projekt a riaditeľ bol nadšený,“ opisuje Hviezdoslava.

 

Foto - Lucia Žofčíková Photography

 

Mala skoro 50 rokov a začínala úplne nový život. „Vždy má práca a život bavili. S nadšením sme za tri roky vybudovali celkom nový systém práce s týmito ľuďmi. Pán riaditeľ sa volal Szabó a dnes je to môj manžel. Obaja sme vtedy boli rozvedení a mali za sebou stroskotané manželstvá a tak sme sa popri práci dali dokopy. Aby z toho v práci nemal problémy, odišla som,“ vysvetľuje ako opäť o prácu prišla.

Vyskúšala mnohé ponuky na podnikanie. „Po revolúcii to bol však divoký západ, vôbec sme tomu nerozumeli a na všetko sme naleteli. Naša generácia nebola na novú dobu vôbec pripravená, tak sme zakaždým ostali s dlhmi,“ dodáva.

 

Foto - Lucia Žofčíková Photography

 

Cez lekára zo Slovenska začala podnikať pre americkú nadnárodnú firmu, ktorá sa zaoberá zdravým životným štýlom. „Dnes je to 18 rokov, čo to robím. Za päť rokov sa mi podarilo vybudovať v Česku najväčšiu obchodnú skupinu, až 80 percent obratu firmy je v mojej skupine, na čom som veľmi pyšná,“ hovorí Hviezdoslava Szabó, ktorá si v živote zažila niekoľko vzostupov a pádov.

„Keď sa dostanete do problému, musíte si to odžiť, ale vždy je z toho cesta von. Keď bola najhoršie, tak som si to odtrpela, ale potom mi neostalo nič iné ako si urobiť sama so sebou poradu, prejsť si tú situáciu a povedať si, čo mám k dispozícii a nájsť z toho cestu von. Vždy sa mi to nakoniec podarilo,“ hovorí.

 

Foto - Lucia Žofčíková Photography

 

Keď vraví, že nikdy nie je neskoro začať, myslí to naozaj. „Ako 50-ročná som začala hrať tenis a hrám ho stále dvakrát i trikrát týždenne. Ako 60-ročná som sa vydala a pred sedemdesiatkou som robila modelku pre jeden bratislavský módny salón. Som presvedčená, že stojí za to zabojovať za dobrý život,“ hovorí žena, ktorá vás prevalcuje optimizmom, hoci je medzi vami niekoľko generácií.

 

Styling:

Make up & Hairstyling:

Adela Kubečková – StayUnique Ambassador