|
Mala som to šťastie, že sa mi dostalo feministickej výchovy. Moja mama mi vždy prizvukovala, že mám byť silná, samostatná a sebestačná žena. Mám mať svoje vlastné bývanie, bankový účet, prácu, ktorá ma baví a živí. Som jej za to dnes vďačná, pretože sa dokážem celkom slušne o seba postarať a možno aj vďaka jej vplyvu, mám prácu, ktorú milujem a koníčka, ktorý mi dokonca slušne zarába. Dá sa povedať, že som veľmi emancipovaná žena.
Odvaha ženám niekedy nestačí
Mnohé ženy na Slovensku túto možnosť nedostali. Nebolo im to od mladosti vštepované, nemohli dostať dobré vzdelanie a tým pádom sa ich možnosti značne obmedzili. Musia žiť náročné a ťažké životy plné tvrdej driny za mizerný plat a zažívajú množstvo zbytočného utrpenia a poníženia.
Týmto ženám rozprávať o feminizme a sebestačnosti ani nemá zmysel. Aj keby v sebe našli more odvahy, nemajú prostriedky zmeniť to. Feminizmus a emancipácia, žiaľ, končí na okrajoch väčších miest. Naše regióny stále bojujú s nerovným postavením žien, ktoré často musia pracovať dvakrát toľko, aby si zaslúžili aspoň akú-takú plácu. Musia za prácou odchádzať do zahraničia, zažívať odlúčenie od svojich rodín. Je pred nami ešte veľmi dlhá cesta, kým budú mať ženy na Slovensku dôstojný život, rovnocenné postavenie a možnosti ako muži.
Prečítajte si
No chcela som otvoriť jeden problém, ktorý so ženskou silou veľmi úzko súvisí a týka sa takmer všetkých žien na svete. Je to únava. Byť silnou, veľa pracovať, snažiť sa presadiť a prebiť v mužskom svete stojí množstvo energie. Ženy málokedy dostanú niečo zadarmo. Mnohé často zažívajú zrútenie, trpia panickými záchvatmi, depresiami a úzkosťami z fyzického, ale najmä z mentálneho vyčerpania.
Právo na oddych
Práve mám za sebou dvojtýždňovú dovolenku. Napriek tomu, že patrím medzi privilegovanú vrstvu, ktorá naozaj mala to šťastie a dostala do života dobré vybavenie, pociťujem obrovskú únavu. Počas dovolenky som naozaj vypla. Mnohokrát som aj počas dňa len tak zaspala na niekoľko hodín. Posledné týždne pred ňou, som mala pocit, že mi exploduje hlava. Každá, aj jednoduchá činnosť mi zabrala viac času a znervóznila ma. Vedala som, že potrebujem reset.
Byť silnou môže byť veľmi únavné. Držať v rukách niekoľko loptičiek povinností a žonglovať nimi, je drina. Neviem si ani predstaviť, čo by som robila, ak by som túto možnosť nemala. Ak by som si nemohla dopriať ten oddych a spánok, ktorý som tak potrebovala. Prvýkrát som hneď v prvý deň vypla pracovný telefón. Nedokázala som ho už vôbec zapnúť. Pri pohľade naň som cítila, že ešte nie je čas. Ešte nie som oddýchnutá.
Preto apelujem na všetky ženy, poďme si dopriať počas roka chvíle a momenty, kedy si dovolíme byť slabé a nebudeme niesť na pleciach všetky ťarchy svojich rodín. Niekedy je OK vybrať si slabosť, povoliť, povedať NIE, mať na háku. Nemusíme zvládať, môžeme len byť. Aj keď nemáme všetky rovnaké možnosti, doprajme si tú chvíľku slabosti každý deň. Len tak pre seba. Povedzme si: “Teraz si dovoľujem byť slabá a nenesiem na pleciach všetky problémy sveta. Chcem len tak byť.”
Uľaví sa nám.
Chcete si pravidelne čítať stĺpček od Žien v meste priamo vo svojom e-maili?
