Ženy počas menštruácie každý rok vyprodukujú 200-tisíc ton odpadu. Linda Moroczová (25) sa snaží upozorňovať na to, že by to tak nemuselo byť, keby sme používali ekologickejšie menštruačné pomôcky. No ako hovorí, táto téma je u nás stále tabu.
Menštruačné vložky a tampóny obsahujú okrem iného aj plasty, parfumy, rôzne gély, bielidlá a ďalšie chemikálie. Sú len na jedno použitie a nedajú sa recyklovať. Končia teda na skládkach, kde sa rozkladajú stovky rokov. Jedna žena pritom za svoj život spotrebuje 11- až 14-tisíc kusov menštruačných vložiek a tampónov. To už je celkom slušná kopa odpadu.
Linda Moróczová preto pred vyše dvoma rokmi začala hľadať alternatívu. Od kamarátky sa dozvedela o menštruačnom kalíšku, začala ho používať a spolu s tým vymyslela projekt Mesačnica, ktorý upozorňuje na zdravšie a ekologickejšie menštruačné pomôcky. Projekt zaujal aj odborníkov a minulý rok získal cenu poroty Social Impact Award, čo je medzinárodný vzdelávací a inkubačný program pre mladých ľudí, ktorí majú nápad, ako riešiť spoločenské problémy vo svojom okolí.
Menštruačný kalíšok je stále tabu
„Všetko sa to začalo cez moju osobnú skúsenosť. Mala som 23 rokov, keď som sa dozvedela, že existuje menštruačný kalíšok, ktorý je alternatívou k jednorazovým hygienickým vložkám a tampónom. Začala som ho aj s kamarátkami používať. Keďže sme boli s kalíškom spokojné, chceli sme našu osobnú skúsenosť posunúť ďalej.
Cieľom projektu Mesačnica je najmä šírenie osvety o tejto téme a upozorňovanie na to, že sú aj iné pomôcky, ako tie bežne dostupné v drogériách, ktoré sú šetrnejšie k prírode. Chceli sme otvoriť dialóg, lebo sme si uvedomili, že téma menštruácie je stále tabuizovaná. Dokonca keď sme sa chceli o tom rozprávať s najbližšími kamarátkami, niektoré sa ohradili, že prečo sa chceme pri káve baviť o takejto téme. Je to normálna vec, ktorú zažívame všetky, a predsa o nej nechceme hovoriť otvorene. To sme chceli zmeniť,“ hovorí Linda, ktorá síce vyštudovala etnológiu, ale v súčasnosti sa venuje podnikaniu a vzdelávaniu v ekologickej sfére.
Menštruačný kalíšok a Mesačnica získali ocenenie
Linda vraví, že výhra Social Impact Award im pomohla naplno rozbehnúť projekt. V letnom inkubátore dostali spätnú väzbu od odborníkov a profesionálne rady, ako ďalej rozvíjať hlavnú myšlienku Mesačnice. Taktiež v rámci ceny vyhrali finančnú podporu, ktorá im pomohla dostať projekt do povedomia žien. Obohatením bola aj účasť na medzinárodnom stretnutí všetkých víťazov SIA z viac ako 20 krajín sveta, ktoré sa konalo v hlavnom meste Gruzínska, v Tbilisi.
Chcete vyskúšať menštruačné nohavičky? Tu je recenzia
„Vytvorili sme webovú stránku, kde sa snažíme šíriť osvetu o dopadoch menštruácie na životné prostredie a o používaní menštruačného kalíšku. Zároveň sme sa už zúčastnili rôznych podujatí a konferencií, na ktorých sme sa rozprávali so ženami v našom informačného stánku. Mnohé prednášky a stretnutia so ženami sme mali v zero waste obchodíkoch na celom Slovensku a dúfame, že sa nám podarí dostať s našimi informáciami aj do škôl, či firiem,“ vysvetľuje Linda. S projektom jej pomáha najmä kamarátka Martina Dybová, ktorá stojí za jeho vizuálnou identitou. Informácie o menštruačnom kalíšku totiž podávajú aj prostredníctvom jej autorských ilustrácií.
Okrem toho po čase nadviazali spoluprácu s dánskou firmou, ktorá menštruačné kalíšky vyrába a začali ich u nás predávať. A teraz sa snažia projekt Mesačnica rozšíriť, takže uvažujú aj o doplnkovom sortimente k menštruačným kalíškom, predovšetkým o textilných vložkách, ktoré by sa vyrábali priamo na Slovensku.
Foto - Martina Dyková
Zero waste a menštruácia
Menštruácia je podľa Lindy u nás stále tabuizovaná a venuje sa jej málo pozornosti. Hoci v rámci filozofie zero waste a vďaka rôznym ekologickým projektom sa už viac hovorí o jej dopade na životné prostredie, a do povedomia žien sa už dostávajú aj menštruačné kalíšky či textilné prateľné vložky, ale... „Keď sa ženy snažia ekologickejšie fungovať aj v rámci svojej rodiny, toto je posledná vec, ktorú riešia. Akoby mali obavy začať používať iné pomôcky ako tie z drogérie. Jednoduchšie je pre ne obmedziť igelitové tašky či plastové fľašky, než vymeniť hygienické vložky za textilné alebo za menštruačný kalíšok,“ hovorí Linda.
Dodáva, že na Slovensku sa o túto hygienickú pomôcku najviac zaujímajú mladé ženy vo veku 25 – 35 rokov. Mnohé si ho zaobstarajú krátko po tom, ako porodia dieťa. „Zrejme je to tým, že keď uvažujú o záťaži jednorazových plienok na životné prostredie, automaticky sa zamyslia aj nad jednorazovými vložkami.“
Menštruačný kalíšok - vynález feministiek
Podľa Lindiných slov výhodou menštruačného kalíšku je najmä to, že vydrží 5 až 10 rokov, jeho záťaž na životné prostredie je preto neporovnateľná s inými menštruačnými hygienickými potrebami. Keďže sa vyrába zo stopercentného lekárskeho silikónu, tiež neškodí zdraviu. Najviac ho obľubujú ženy v severských krajinách, kde téma ochrany životného prostredia rezonuje viac ako u nás, a vo Veľkej Británii, kde sa kalíšok začal vyrábať v roku 2006.
Foto - Martina Dyková
„Táto hygienická pomôcka je pomerne mladá, no zaujímavé je, že prvé prototypy vznikli už v roku 1937. Z tohto obdobia sa našli nákresy kalíškov, ktoré boli takmer identické s tým dnešnými. K ich výrobe a používaniu však vtedy nedošlo. Predpokladá sa, že to bolo aj preto, lebo v tom čase bolo pre ekonomiku výhodnejšie, keď ženy používali jednorazové pomôcky.
Navyše kalíšok vraj vymysleli ženy v rámci feministických kruhov, a tak veľa ľudí bolo proti nemu. Samozrejme, v tom čase ešte ľudia nepoznali lekársky silikón, tak by ho museli vyrábať z niečoho iného, čiže určite by nebol taký kvalitný ako dnes,“ vysvetľuje Linda.
Menštruačný kalíšok - šetrenie, či hazard so zdravím?
Mesačnica sa snaží ženy informovať aj tom, že tak, ako vo všetkých výrobných oblastiach, aj tu si treba dať pozor na nekvalitné výrobky. „Upozorňujeme ženy najmä na to, aby si nekupovali lacné a neoverené napodobeniny kalíškov z ázijských e-shopov. Mohli by byť zdraviu škodlivé, pretože ich výrobcovia nepoužívajú kvalitný lekársky silikón, ale napríklad potravinársky, ktorý dobre poznáme z foriem na pečenie,“ zdôrazňuje Linda.
Podľa jej slov, viaceré ženy sa im počas prednášok priznali, že si kúpili napodobeniny a neboli s nimi spokojné. Kým kvalitné certifikované hypoalergénne výrobky stoja v priemere od 20 do 30 eur, tie menej kvalitné sa predávajú do 10 eur.
Ilustrácia - Martina Dybová
Ekológia a menštruačný kalíšok
Ako hovorí Linda, keď vymysleli Mesačnicu, najdôležitejšie pre ne bolo otvoriť vôbec dialóg a primäť ženy k tomu, aby sa začali o menštruácii otvorene rozprávať a premýšľali aj o jej dopadoch na životné prostredie. Diskusie so ženami sú stále jej hlavnou pracovnou náplňou. Mnohé oceňujú, že sa môžu otvorene spýtať na všetko, čo ich zaujíma. A Linda sa nehanbí hovoriť o vlastných skúsenostiach s používaním menštruačného kalíšku.
„V zahraničí sú ženy možno o niečo otvorenejšie a nehanbia sa rozprávať o tejto téme. Tiež celkovo ľahšie prijímajú takéto novinky. Nám keď sa podarí nadviazať dialóg, ženy sa nás väčšinou pýtajú na samotnú manipuláciu s kalíškom, ako ho správne vkladať aj vyberať a najviac ich zaujímajú tipy a triky pri používaní na verejných toaletách.“
A ako to teda riešia ženy, ktoré sa vzdali jednorazových vložiek a tampónov, na verejných toaletách? „Kalíšok vždy treba opláchnuť čistou vodou a dá sa použiť znovu. V škandinávskych krajinách je z mojej skúsenosti výhodou to, že takmer v každej WC kabínke máte zároveň aj umývadlo. U nás ho nájdete len na toaletách pre invalidov. Ženy to preto riešia tak, že si nosia so sebou fľašku s vodou, ktorou kalíšok opláchnu alebo sa dajú použiť aj utierky na intímnu hygienu bez parfumácie. Okrem toho vždy prízvukujeme, že kalíšok má trikrát väčšiu kapacitu ako tampón alebo vložka, takže vydrží do 12 hodín a potom ho už treba vyprázdniť. Veľa žien si to vie naplánovať tak, že ho vyprázdnia pred odchodom z domu a potom až po príchode domov z práce, či zo školy. Z vlastnej skúsenosti tiež môžem povedať, že nie je problém používať ho aj pri športe. Ja napríklad aktívne bicyklujem a je to v pohode, iné dievčatá ho používajú pri plávaní či cvičení vo fitnes.“