|
Keď sa začnú veci kaziť, tak to ide jedno za druhým. Poznáte to. Prvú polovicu roka nám naši susedia hlásili, čo všetko sa im v byte pokazilo: raz to bola mikrovlnka, potom umývačka riadu a podobne. Keď sa im v lete pokazila práčka, chodili k nám s veľkými taškami oprať si veci – veď susedská pomoc je super vec a medzi nami to funguje veľmi dobre. Ešte mi prešlo na um, že ako dobre, že sa im to stalo v lete, predsa je jednoduchšie vybrať mokré veci z našej práčky a rovno ich vyvesiť v záhrade. A to som netušila, že to isté sa stane nám, ale v novembri. My sme za prvý polrok zaznamenali len opravu televízora. Potom v najväčších horúčavách prišla na rad chladnička s mrazákom. Lebo spotrebiče sa vedia kaziť. A väčšinou jeden po druhom. Zákon schválnosti? Alebo špeciálne firemné „zabezpečenia“, aby konkrétny výrobok vydržal len niekoľko rokov? Aby si zákazník kúpil nový tovar.
Tak to bolo v prípade našich susedov. Postupne, keď zisťovali, že sa daný spotrebič nedá opraviť, respektíve dá, ale oprava stoji takmer toľko, čo kúpa nového, investovali. V tom zvláštnom súboji vyhrávali oni a postupne ich domácnosť získavala nové spotrebiče.
Ale jeseň priniesla zmenu a do zvláštneho „súboja“ sme sa zapojili my a to s väčšou „snahou“. Napríklad prasknuté predné sklo na aute! Náhradné sklo sme vybavovali pár týždňov, lebo niečo v objednávke nesedelo, potom boli nejaké problémy s platbou do zahraničia a podobne.
Vrchol nastal, keď sa kuriérovi objednané sklo podarilo rozbiť niekoľko kilometrov od nášho domu. Paráda, že? Teraz je na rade naša práčka. Aká irónia osudu, že? Našťastie dobrá susedská výpomoc funguje a teraz my perieme vo vedľajšom dome. Manžel práčku objednal pred takmer mesiacom. Oneskorene, ale konečne dorazila minulý piatok. Koľko šťastia! Ale keď sme ju rozbalili zistili sme, že je poškodená. A kolotoč okolo práčky sa môže začať znova.
Hádam každý z nás by mohol uviesť podobne príklady zo života, ktoré vedia narušiť každodenný chod domácnosti a urobiť ho komplikovanejším. Avšak hmotné veci sa dajú opraviť, alebo nahradiť – sú to len veci. Keď si to uvedomíme, aká banálna sa nám zdá naša nadudranosť a nervozita.
Keď odíde zo života človek, nenahradíte ho nikým iným. Minulý týždeň sme na poslednú cestu odprevadili susedovho otca. Tu nefunguje žiadna garancia, nikdy nevieme, na koľko rokov sme Niekoho dostali ako dar. Mali by sme si to uvedomovať každý deň a strážiť si svoje emócie, aby sme nemíňali energiu na malichernosti. Malichernosti, ktoré nás vedia obrať o radosť z prítomnosti milovanej osoby.
Prečítajte si aj V štyridsiatke - babkou
