|
Keď od svojho 20-ročného syna dostala sms, že je s frajerkou a že sa mladí chcú s ňou porozprávať, najprv to odignorovala – veď stihnú prehodiť reč, keď sa vráti domov. Práve parkovala v obchodnom centre. Načo jej tu teraz vypisujú? Synovu frajerku nemá veľmi v láske. O čom sa už ony dve budú rozprávať! Išla nakupovať. Keď si v predajni skúšala topánky zrazu jej to došlo. Chytila také nervy, že vybehla z obchodu v topánkach, ktoré práve skúšala, svoje nechala uprostred predajne. Až keď ju „nové“ topánky začali tlačiť vrátila sa v nich do predajne. Potom v garáži nevedela nájsť auto. Všetko z tých nervov. Ona to tušila. Ona to vedela.
Niečo podobné zažili Beáta a Martin, keď boli mladí. Teraz pozorovali svojho 17-ročného syna, aký je smutný, iný ako obvykle. Niečo pred nimi skrýval. „Musíme sa porozprávať,“ povedal rodičom a im sa podlomili kolená.
„Vďaka Bohu!“ bola prvá reakcia Martina, keď si vypočul, o čo ide. Syn bol dosť prekvapený, že otcovi a mame sa uľavilo, keď sa od neho dozvedeli, čo vyviedol - že spolu s kamarátom nechali uprostred poľa strýkove pokazené auto. Ešte vysvetľoval, že si ho požičali tajne, že kolesami zapadli do blata.
„Vytiahneme ho, nič sa nestalo,“ upokojoval ho otec a len mu vyčítal, prečo ho syn nepožiadal o pomoc už skôr. Veľmi ho prekvapili rodičia – toľko pochopenia, toľko radosti, toľko šťastia. Pubertiak ani netušil, čoho sa jeho rodičia najviac obávali.
Keď boli mladí Beáta a Martin, prežívali, ako povedať rodičom, že čakajú dieťa. Mali skoro 20 a nevedeli, ako to dopadne. Vedeli, že sa majú veľmi radi a že chcú všetko spolu prežívať. Sledovali ako sa ich rovesníci zabávajú, ako cestujú, vzdelávajú sa, ako si užívajú svoj bezstarostný život... S dieťaťom to bolo predsa iné. Ale zvládli to. Teraz chceli pre potomkov len to najlepšie.
„Nemyslela som si, že by to zvládli,“ vysvetľuje svoje obavy Beáta. Nedôveruje synovej frajerke a myslí si, že pre syna to nie je vhodná partnerka. Po chvíli však priznáva: „Nie som pripravená byť babkou, to je priskoro, mám ešte dve menšie deti.“
Babka? Dedko? Ako to znie? Veď pod pojmom babka a dedko si od detstva predstavujeme starcov, ktorí sa pomaly presúvajú z miesta na miesto. Múdrych, ale pokrčených. Čarovných, ale nie moderných.
Aké to je zmieriť sa s novou úlohou vie Eva, ktorá sa babkou stala ešte pred štyridsiatkou. Paulínka je po štyridsiatke už šesťnásobná babička, lebo každá z jej dcér – dvojičiek má po tri deti. Aj Eva, aj Paulínka sú pekné, moderné ženy. Žijú si svoje životy, plnia si sny, chcú pre seba viac, aby boli šťastné. Ich šťastie doplňujú aj vnúčatá, ale nie sú ich výlučným obsahom. Obe mali deti v osemnástich. A zvládli to. Zvládnu to aj ich dcéry, ktoré naučili žiť a plniť si svoje sny. A keď sa nejaký čas s novou úlohou nevedeli zmieriť, hovorili známym, že nie sú babky, ale manželky dedkov.
Prečítajte si aj Nežná vôňa perníčkov a... slobody
