Blíži sa víkend. Kanceláriou sa ozýva otázka, čo budete robiť? Dajte tip, ja sa zase budem nudiť!
V hlave gúľam očami a predstavím si, čo všetko musím stihnúť. A nemusela by som, pokojne môžem vybehnúť na výlet, zatvoriť za všetkým dvere a ísť, no niekedy sa to nedá. Asi to mám v hlave zakorenené. Sviatok, voľno, všetko jedno.
Záhradu musíme dať dokopy. Terasa vyzerá po zime ako po bombardovaní. Kvety zmizli niekde medzi burinou a hlinou. Máš dom, máš čas. A keď nemáš, musíš ho nájsť. Interiér, exteriér, bulteriér, všetko treba vypucovať.
A teraz, v tom upratovacom ošiali, spotená a s hlinou za nechtom začujem, že pes sa rozštekal a brána vŕzga. Treba ju namazať – poviem si v hlave ešte predtým ako sa na mňa so širokým polofalošným úsmevom vrhne spolužiačka zo základky, ktorá má nového priateľa, teraz chodia kade-tade, tak sa zastavila.
Ešte že je ten facebook a videla som, že si doma. WTF. Pozývaš na kávu, no veríš, že už mali aspoň dve. Opak je pravdou. Strih. Na špinavej terase sedí Irenka a gélovými megašpicatými nechtami hladká psíka. Nový frajer len ťuká do mobilu a ty sa pýtaš, prečo???
