Tento rok vyšla Veľká noc narovnako so židovským sviatkom Pesach. Napriek podobnému dátumu, však tieto dva sviatky nemajú nič spoločné. Ak by som mal vysvetliť význam trocha nadnesene, povedal by som, že Židia v egyptskom otroctve dostali od faraóna zákazku. Postaviť veľké domy. Lenže už boli unavení a zničení, tak každé poschodie urobili menšie a menšie. Keď prišiel faraón na kontrolu, bol v šoku: "Čo to má znamenať, prečo tie budovy vyzerajú takto?". Stavbyvedúci, nazvime ho Mojše, odpovedal: "Pozri, Fari, turizmus nefunguje, ľudia nechodia, Tieto pyramídy ich pritiahnu. Ešte zober mŕtvolu, obal ju záchodovým papierom a hoď dovnútra." Faraóna to, samozrejme, nahnevalo a hrozil genocídou.

Vtedy prišiel na scénu Mojžiš, ten Mojžiš, ktorý dostal na hore Sión od Boha tabuľky s božími prikázaniami, (prvý dôkaz toho, že Židia ovládajú médiá) a vydal pokyn na útek do Zeme zasľúbenej - Izraela. Židovský národ putoval púšťou desiatky rokov, vraj, aby sa vymenili generácie, aby si tá nová už nepamätala otroctvo. Možno bol však  Mojžiš len klasický chlap, ktorý nepoužíval gps a odmietol sa opýtať na cestu. Nikomu nenapadlo ozvať sa a povedať mu: "Hej Mojžiš, že ty si zablúdil? Stop, ďalej už nejdeme." Nás o 3 tisíc rokov neskôr môže mrzieť, že nešiel ešte o zopár stoviek kilometrov južnejšie. Zem zasľúbená by dnes bola ropnou veľmocou.

Lenže Pesach má omnoho hlbší zmysel. Veľmi aktuálny aj pre dnešné Slovensko. Ukazuje nám to, že najvyššou hodnotou v živote je sloboda. Skôr však než trvalý či očakávaný stav bytia je sloboda v histórii krehká a zriedkavá. Práve kvôli jej krehkosti a zriedkavosti si slobodu musíme vážiť, uznávať a neustále obnovovať. Každá ľudská bytosť a každá spoločnosť pravidelne potrebuje obrodenie slobody, aby si zachovala voľnosť. Každý z nás by sám seba mal vnímať, akoby sa práve vymanil z egyptského otroctva.

Logicky vzniká otázka: „Aká je teda definícia slobody?“ Kde je hranica medzi anarchiou a neviazanosťou na jednej strane a zodpovednou realizáciou práva na slobodu na strane druhej? Týmito otázkami a problémami sa zaoberá každé slobodné ľudské spoločenstvo. Slobodu nepochybne limitujú hodnoty, verejný záujem, práva ostatných a cit pre dobro a zlo, spravodlivosť a korupciu. A ak sa aj dohodneme na najlepšej definícii zodpovednej slobody, kto bude oprávnený dbať na jej dodržiavanie a vynucovanie? Polícia? Súdy? Svedomie každého z nás? Podľa Talmudu je koncept slobody vrytý do kameňa s desiatimi prikázaniami. Do kameňa je vrytý práve preto, aby ho prikázania jednoznačne vymedzili a aby bol nezmazateľný anespochybniteľný.

V utorok sa konal v Bratislave pochod proti korupcii. Neorganizovali ho žiadne spolky, strany, ale študenti, rovnako ako v novembri 1989. Je to presne ten prípad, keď tu a tam treba vládnej moci pripomenúť, že nie je tým neobmedzeným faraónom, ktorý si môže dovoliť čokoľvek. Pochod proti korupcii nám tiež pripomenul, aké dôležité je uvedomiť si, že tú slobodu máme, aj keď je krehká. 

Jeden z rabínskych komentárov v tejto súvislosti hovorí o „dobrom“ a „zlom“ srdci. „Dobré srdce“ akceptuje obmedzenia a disciplínu. „Zlé srdce“ je divoké, neovládateľné, svojvoľné a nakoniec samodeštruktívne. Príkazy tohto srdca nasledovať nemáme. Naše sklony k hriechu, naše zlozvyky, nedostatok ukáznenosti v reči a správaní z nás robia obete a otrokov zlých návykov. Pokúsiť sa zmeniť takéhoto človeka rozprávaním a vysvetľovaním neprinesie pozitívny výsledok. Otrok zlých návykov musí chcieť prestať sám, sám musí nájsť v sebe obrovskú silu zmeniť sa.

Práve sviatok Pesach poskytuje duchovný priestor, aby sme sa otvorili dobru, aby sme sa zmenili. Pomáha nám nanovo sa naplniť slobodou, ktorá jediná nám dokáže zaručiť zdar v živote, v rodine, v spoločnosti aj v práci. Je to povznášajúci a zázračný pocit, rovnako ako pohľad na zaplnené námestie SNP v Bratislave.

.

Prečítajte si aj Keď vás dostane mesto, kde ste sa nenarodili