|
|
Zazvoní telefón a žena na druhej strane linky tlmeným hlasom hovorí: “Chcela by som u vás zabiť dieťa.”
Žena, ktorej sa dovolala odpovedá rázne. “My také služby neposkytujeme. Koľko rokov má dieťa?,” pýta sa. Ticho v telefóne. “Ja som tehotná. Je to plod v štvrtom týždni.”
Tlmočníčka Anna: Muž chcel, aby som ženu presvedčila na potrat
Anna pracuje ako tlmočníčka na interrupčnej klinike vo Viedni. Služobný mobil nosí stále pri sebe, aby mohla nadviazať prvý kontakt a zistiť prvé potrebné údaje o žene, ktorá chce podstúpiť zákrok. Občas jej volajú muži, ale ona musí hovoriť so ženou. Musí byť jasné, že chce potrat podstúpiť z vlastného presvedčenia, že ju nikto do toho nenúti. Viedenská klinika si to overuje tiež.
“Raz mi muž ponúkol peniaze, ak presvedčím jeho ženu, nech ide na interrupciu. Ona chcela rodiť, on chcel len to jedno dieťa, ktoré mali. Neurobila som to. Mám 40 rokov a nikto mi nebude hovoriť, čo mám robiť. Ak žena váha s potratom, hovorím jej, nech na interrupciu nejde,” hovorí Anna. Zvyknú jej za to nadávať do feministiek, ale nepochodia ani s tým. “Feminizmus beriem ako právo ženy rozhodnúť sa. Nemali s ňou sexovať, keď ju nevedia ochrániť,” dodáva rázne Anna.
Čo obnáša zákrok na interrupčnej klinike
Platí sa vopred, 100 eur za nezáväznú konzultáciu - v prípade, že sa zákrok nekoná, inak je už konzultácia v cene. Ak po prvej návšteve kliniky žena zmení názor, na interrupciu prísť nemusí.
Nasleduje gynekologické vyšetrenie a pohovor so sestričkou pre plánovanie rodiny, ktorá sa ešte pokúša zistiť, či je rozhodnutie jasné, či má pacientka nejaké otázky. Je dôležité, aby sa mohla prvý deň opýtať na všetko, čo chce. Aby vedela, že je na bezpečnom mieste a žiadna otázka nie je hlúpa.
“Vždy im radím, aby sa prešli pred zákrokom po Viedni, urobili si fotografie pamiatok, aby sa im Viedeň nespájala len s potratom,” opisuje Anna. Občas sa pýtajú, či si môžu dať pred zákrokom pohár vína, lebo sú tehotné. “Ale len do zajtra,” pripomína im Anna.
Tlmočí od konzultácie po potrat
Anna sprevádza ženy od začiatku až po ich odchod z kliniky. “Tlmočím všetko, to je moja povinnosť. Som pri rozhovore s lekárom, i počas zákroku. Som na operačnej sále, krátko predtým, než pacientka dostane narkózu. Samotný zákrok trvá tri až päť minút. Som tam počas zákroku, aj po prebudení,” vysvetľuje Anna. S tlmočníčkou je zákrok drahší, ale mnohé Poľky by sa anglicky ani nemecky nedohovorili. “Slovenkám takmer netlmočím, oni sa dohovoria, najčastejšie nemecky,” hovorí.
Po zákroku sa platí. “Ženy väčšinou platia v hotovosti, občas kartou. Niektorí muži dokonca zaplatia firemnou kartou.” vysvetľuje Anna.
Ak sa zákrok urobí do 10. týždňa tehotenstva stojí 560 eur, ak je to medzi 10. a 14. týždňom, stojí 600 eur. Každý týždeň zákrok absolvuje asi 5 až 8 poľských pacientok, ročne ich je okolo 500. Sloveniek prichádza menej - jedna až štyri týždenne. Niekedy nemajú na klinike ani jedinú interrupciu za celý mesiac. Oficiálne štatistiky o národnosti pacientok si klinika nevedie. Sú to len odhady.
Ilustračné foto - gynmed.at
Anna nechcela robiť na interrupčnej klinike
Anna nikdy nemala v úmysle pomáhať na interrupčnej klinike. Keď tam mala ísť prvý raz, odmietla. “Zavolala mi vtedy kamarátka z Poľska. Plakala, že má problém a musí sa podrobiť interrupcii. Na internete našla dobrú kliniku vo Viedni,” opisuje telefonát Anna. Sľúbila jej pomoc, hoci od začiatku rázne odmietala, že s ňou na kliniku pôjde.
“Máš u mňa nocľah, môžem sa s tebou napiť vína, keď budeš nervózna, ale nepôjdem tam s tebou,” opisuje Anna.
Kamarátka prišla a na kliniku sa vybrala sama. Než tam vošla, ešte jej vystrašená zavolala, že tam stojí chlapík s ružencom a ona nevie, čo má robiť. “Až vtedy som šla za ňou a do kliniky sme vošli spolu,” hovorí Anna a opisuje prvé dojmy. Sama bola vystrašená, čo ich tam čaká. Ale atmosféra bola príjemná, personál úctivý, nikto ženy nesúdil, nesprával sa k ním arogantne.
“Aj preto chodí toľko žien do Viedne a nie na Slovensko, kde sú zákroky lacnejšie. Mala som tu ženu, ktorá prišla na slovenskú kliniku a správali sa k nej tak pohŕdavo, že zrušila termín a prišla do Viedne. Mnohé hovoria, že tam ženy berú ako na bežiacom páse a neveria kvalite v postkomunistických nemocniciach,” dodáva Anna.
Nebezpečné zákroky
Klinika, kde Anna pracuje ako tlmočníčka, prijíma Rakúšanky, Maďarky, Poľky i Slovenky. Chodia sem aj ženy z krajín, kde sú interrupcie povolené. “Obyvatelia postkomunistických krajin nedôverujú svojmu zdravotníctvu a Viedeň má povesť kvality. Ženy sa boja, že im niečo poškodia,” hovorí.
V malých poľských mestečkách sa zase interrupcie vykonávajú s použitím zastaralých nástrojov a to stojí zákrok okolo 1000 až 1700 eur. Vo veľkých mestách si žena zaplatí aj dve tisíc eur. Lekári sa boja, že prídu o právo vykonávať prácu a preto berú viac peňazí. Ženy hovoria aj o tom, že zákroky sa robia v garáži alebo aj v pivnici. „Raz k nám dorazil mladý pár, neprišiel hlavnym vchodom, ale išiel cez garáž. Z tej garáži mi volali, lebo boli presvedčení, že tu sa to bude konať, uľavilo sa im, keď som ich zobrala hore na kliniku,“ opisuje Anna.
Foto - pixabay.com
Mladé ženy i dcéry politikov
Na kliniku do Viedne chodia rôzne ženy. Dvadsaťročné dievča prišlo úplne samo. U gynekológa bola vo Viedni prvý raz. “Mama jej hovorila, že ku gynekológovi sa chodí, až keď bude vydatá, s manželom. Bála sa, že ak by to vedela mama, zabije ju,” hovorí Anna. Otehotnela s mužom, o ktorom si myslela, že to je ten vysnívaný. Keď sa dozvedel, že je tehotná, odsťahoval sa.
Anna tlmočila aj mame s handicapovaným dieťaťom. “Ona musela nechať prácu, lebo o dieťa sa stará 24 hodín, manžel má dve zamestnania. Keď otehotnela, lekárka jej nevedela povedať, či aj druhé dieťa nebude mať handicap. Šla na potrat do Viedne, aby sa o tom nedozvedel ani lekár, ktorý ju nabádal, aby rodila,” opisuje Anna.
Tlmočila už dcéram pravicových politikov, ktorí sú doma proti interrupcii i dievčatám, ktoré otehotneli s kňazom. Kňaz jej dal peniaze na potrat. “To boli peniaze zo zbierky v kostole, takže na potrat sa vlastne poskladala celá dedina,” hovorí Anna.
Anna nikdy nechcela pracovať ako tlmočníčka na interrupčnej klinike, ale pracuje, lebo pomáha. Pomáha ženám zvládnuť veľmi ťažké rozhodnutie, na ktoré sú zväčša úplne samé.
(Meno tlmočníčky je zmenené, jej pravú identititu máme v redakcii)
