|
Narodila sa v Prostějove a vyštudovala psychológiu. Keďže až príliš aktívne prezentovala svoje protikomunistické názory, a so svojím manželom Valentínom zo Slovenska sa aktívne zúčastňovali diania na Pražskej jari, vykonávať prax jej zakázali. Živila sa rôzne, jej manžel bol zajatcom, musel pracovať v uránovej bani, pretože odmietol vtedajšiemu režimu prezradiť, s ktorou svetovou veľmocou tajne spolupracoval. Vraj sa to nikdy nedozvedela ani pani Jiřine.
Spolu s manželom ušli pred komunistickým režimom a za lepším životom do Nemecka. Tu musela pani Jiřina vyštudovať psychológiu nanovo. Bola to dlhá cesta, na začiatku neovládala reč, vo všetkom jej pomáhal jej manžel, ktorého často nazýva „machom“. Po štúdiu dostávala ako psychologička bez praxe najťažšie prípady, s ktorými nechcel nik spolupracovať. Tak sa dostala k práci s rôzne postihnutými autistickými deťmi, u ktorých je prejav odporu k citom asi jeden z najsilnejších. Táto nevýhoda bola isto súčasťou jej cesty. Dokázala ju zúročiť, a svoje poznatky ďalej spracovať v teórii pevného objatia, ktorou sa stala známou po celom svete.
Iróniou osudu je, že sama pani Jiřina sa nikdy matkou nestala. Podľa jej vlastných slov nemohli mať s manželom deti kvôli jeho zajatiu v uránových baniach, kde prvé roky pracoval bez akýchkoľvek ochranných prostriedkov. Všetci jeho spolupracovníci, ktorým sa deti pošťastilo mať, sa stali rodičmi detí nejakým spôsobom postihnutých. Aj preto sa údajne Valentín potešil, keď pani Jiřina hoci trikrát otehotnela, o všetky deti prišla. Napriek tomu sa stala láskavou matkou tisícom detí po celom svete, ktorým svojou terapiou pevného objatia rozdáva lásku.
„Hľadala som psychoterapiu, ktorá pomôže naplniť zázrak lásky. A tak som objavila terapiu pevného objatia.“
Jiřina Prekopová je autorkou viacerých kníh, ktoré boli preložené do mnohých jazykov. Inštitúty Jiřiny Prekopovej nájdete v Nemecku, Viedni aj v Mexico City. Venuje sa prednáškam a šíreniu tzv. pozitívneho rodičovstva. Často hovorí, že príčinou rozpadu mnohých manželstiev, alebo nefunkčnosti rodín je málo lásky. Ľuďom chýba materinská láska, ktorej sa im z rôznych príčin v detstve nedostalo dostatok a preto ju hľadajú po zvyšok svojho života. Dobrou správou je, že ak už nám aj náhodou tej materinskej lásky nemôže byť dopriate, vieme si zohriať srdcia vo vzájomných vzťahoch a vo svojich rodinách. Žijeme v chladnej dobe, kde si city navzájom ľudia prejavujú čoraz menej a zabúdajú na to, čo je pre život skutočne hodnotné.
Jiřina Prekopová hovorí, že keby deti mala, nikdy by ich netrestala odlúčením, izoláciou, či telesnými trestami. Nikdy by im neodoprela lásku. Ani zvieracie matky nepoužívajú pri výchove svojich mláďat telesné tresty. Tento návyk nemali kde odpozorovať. Lásku neprejavujú len po určitú hranicu, sú vyzbrojené trpezlivosťou a učia svoje deti dovtedy, kým nebudú vedieť samostatne fungovať.
Čo je to teda tá terapia pevného objatia? Znamená bezpodmienečnú lásku a jej prejavy aj v situáciách, kedy sa naše deti, manželia, bratia, sestry, blízki nesprávajú podľa našich očakávaní. Sama Jiřina si v televíznej show spomínala na to, ako ju jej manžel vo chvíli, keď bola na neho najviac nahnevaná, a v hneve sa jej vyplavil adrenalín, pevne a silno objal. A nepustil aj napriek jej protestom so slovami, budem ťa takto držať, kým ti nebude dobre. „Pusť ma už mi je dobre.“ „Budem ťa takto držať, kým nám obom nebude spolu dobre“.
Tak triviálna a predsa dôležitá vec. Tak krásny prístup ku vzťahom a k životu. Knihy Jiřiny Prekopovej sú k dispozícii aj u nás. Ja som si objednala hneď dve. Teším sa na inšpiráciu k životu.
Prečítajte si ja Slovenský a anglický kočík
