|
Uťahaná z práce rýchlo robím večeru a dcére na zajtrajšiu oslavu koláč. Manžel sa hneď ponúkne, že mi pomôže. Veď aj tak sedí v kuchyni, rozprávame sa o tom, čo bolo v práci a čo budeme robiť cez víkend. Šúpem jablká a pred neho položím misu s vaječnými bielkami a mixér, nech mi urobí sneh. Mladšia dcéra nás chvíľu pozoruje a potom sa spýta:
„Mami, a prečo si to neurobíš sama? Veď to nie je ťažká fyzická práca."
„Prosím?" akosi mi ušiel zmysel tejto otázky.
„No my sme sa na občianskej učili, že žena má robiť doma len ľahšie fyzické práce a muž tie ťažké. A toto si vieš predsa urobiť sama, to ti nemusí robiť tato," vysvetlí mi 12-ročné žieňa.
Prudko sa zamyslím, akú ťažkú fyzickú prácu v panelákovom byte by som mohla hodiť na krk mužovi. Premiestňovanie nábytku? To áno, ale tejto záľube veľmi neholdujem. Takže keď práve nekupujeme novú skriňu, gauč či postele (a koľkokrát do roka tieto veci človek nakupuje?), niet čo premiestňovať. Je vysávanie ťažká fyzická práca? Alebo vynášanie smetného koša? Toto sú veci, ktoré bežne nechávam na manželovi. Nie preto, že by boli ťažké, ale nejako mu prischli. No keď treba, zvládnem ich v pohode aj ja.
„Počuj, to ste sa určite učili o tom, ako to fungovalo v minulosti. Keď ešte ľudia žili na dedinách a mali kopec detí. Žena sa starala o ne a o domácnosť, muž pracoval v záhrade, mal na starosti zvieratá, rúbal drevo. Vieš, jeho úlohou bolo zapriahnuť voly a ísť orať...“ hovorím dcére.
„Nie,“ trvá ona na svojom. „Počkaj, ukážem ti zošit, to nám učiteľka diktovala poznámky,“ zakričí a už aj beží do izby.
Má pravdu. Žiadne dejiny. Sociálne role v rodine – svieti červený nadpis v zošite. A pod ním poznámky, z ktorých sa dozvedám, že mama sa má starať o deti a robiť domáce práce. Otec má robiť ťažké fyzické práce a obrániť rodinu.
Výborné sú aj poznámky týkajúce sa sociálnych rolí dcéry a syna. Kým od dcéry sa napríklad očakáva, že sa bude starať o súrodencov, od syna, že sa postará sám o seba. Okrem toho dcéra sa má naučiť domáce práce a syn má vykonávať fyzické práce. K tomu má mať dcéra charakter: poslušná, usilovná, vzorná, nápomocná – uvádza sa ďalej v zošite. Synov charakter, neviem prečo, chýba. Nie je dôležitý?
Začína mi byť jasné, prečo toľko chlapov leží doma na gauči, kým ženy kmitajú v kuchyni a okolo detí. Nie sú leniví, len čakajú na ťažkú fyzickú prácu. A na útočníka, pred ktorým treba obrániť rodinu.
Nie je to tak dávno, čo sa v rámci protestu mnohí učitelia zmenili na opatrovateľov detí. Vtedy som s nimi sympatizovala, aj keď ma škrelo, že deti sa neučia. Teraz zisťujem, že by mi až tak nevadilo, keby sa na občianskej náuke moje dieťa hralo spoločenské hry a čítalo si po celý zvyšok školského roka. Myslím, že to preň bude prospešnejšie, ako keď mu má niekto tlačiť do hlavy takéto „múdrosti“.
(Autorka je redaktorkou mesačníka Dieťa)
Prečítajte si aj Útržky na stenách
