|
Len som vám chcela povedať takú jednu „maličkosť,“ ktorá sa často objavuje v našich životoch.
Muži alebo partneri sú veľmi dôležitou časťou našich vzťahov, našich rodín, nášho sociálneho fungovania. Avšak o chod domácností sa starajú väčšinou ženy. To ony vedia, čo v domácnosti chýba, čo treba dokúpiť, kam ktoré dieťa odviesť, koho odkiaľ doviezť, to ženy vedia, koľko zostane na dovolenku peňazí, kde treba utekať po kvalitné mäso, čerstvý chrumkavý chlieb, aké lieky užíva svokra, matka, dieťa, jedno i druhé, čo potrebuje manžel, aby neplytval energiou na trávenie, aby ho nebolel žalúdok, hlava. To žena vie dať aj masáž hlavy, ak má niekto v rodine napríklad migrénu.
Ženy vedia jedno cez druhé. Všetko čo domácnosť, rodina, spolužitie vyžaduje. Od dátumov, kedy čo treba platiť, po mená elektrikárov, opravárov sporáka, pračky.Niektoré majú všetky tieto informácie v hlave, ja už na niektoré používam notes. Napríklad na telefónne čísla majstrov, ktorých voláme raz za rok. Takého kominára. Alebo raz za čas, opravára.
U mojich kamarátok som si všimla, že niektorí partneri ani nevedia, kde sú šálky na kávu, alebo škrabka na zeleninu.
Politici vravia, že rodina tvorí základ štátu.
Ak rodinu manažujú ženy, ak im to ide a všetko funguje tiptop, potom nechápem, prečo vysoké manažérske pozície vo firmách, česť asi trom výnimkám, dostávajú muži. Rovnako je to v najvyšších manažmentoch vlád mnohých krajín. Vlastne, celého sveta. Merkelová je naozaj výnimkou.
Jedno dlhé obdobie som mala firmu s dvomi mužmi. Spoločníkmi. Dvaja sme sa starali o obsah, formu, jeden dostal na starosť ekonomiku spoločnosti. No tak dobre, vravím si, veď hádam tomu rozumie.
Keď sa prestalo dariť, keď míňal peniaze na veci, ktoré sme nepotrebovali, vraví mi môj spoločník cez umenie: „A vieš ty, že doma mu žena nenechá ani korunu, lebo nevie s peniazmi narábať? A my sme mu nechali všetky firemné!"
Nuž, nevedela som. Keď sme však zistili, že nás výdatne okradol, pochopila som. Peniaze investovať vedel. Avšak iba do vlastnej pančuchy.
Včera som bola nakupovať, rovnakú činnosť robilo aj niekoľko dvojíc. Mladí ľudia, teda aspoň niektorí, chodia spolu aj nakupovať. On tlačil vozík, ona vravela, čo treba. Maslo, šunku, kura... mne paštétu, počujem mužský hlas. Paštéta je plná tukov, počujem ženský hlas a veru... mala pravdu. Stravovať sa tukmi značí, že v starobe budú jeho žily vyzerať ako plnené „párečky“ v malom a chlapa si pekne krásne povezieme na vozíku.
Svet, ten vonkajší, je v rukách mužov. A je plný vymyslenej „reality,“ ktorá nemá často s tou skutočnou nič spoločné. Dokážu sa obklopiť ľuďmi, ktorí v strachu napríklad o miesto zahalia pravdu, a také sú potom aj rozhodnutia šéfov. Nesprávne, chybné, tragické.
Také, že niekedy sa my, ženy, doma pri vaľkaní cesta, chytáme za hlavy a čudujeme sa, ako môže niekto takú blbosť vôbec vypotiť. A tlmočí ju svetu ako výplod jedinečnej geniality.
Že nemám pravdu? Že sa mýlim?
Pozrite si večer správy z domova i zo zahraničia. Jedna genialita na druhej, a takmer všetky z hláv bytostí, ktoré nevedia ani vyvaľkať cesto, nevedia, kde majú doma v kredenci uložené šálky na kávu.
Veď... potom ten svet aj tak vyzerá.
Prečítajte si aj Vlasta je single a mne sa to páči
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
