|
Vyrážame do Limbachu, kde Beata nastupuje do práce. Už 30 rokov organizuje pobyty na Slovensku pre turistov. V ponuke má aj sprievodcovské služby, ochutnávky vín, detské tábory, či wellnes pobyty. Jej klientmi sú hlavne Poliaci.
Aj teraz príde skupina poľských turistov. Pôjdeme s nimi do pivnice krásneho domu na Malokarpatskej vínnej ceste, kde sa turisti navečerajú, ochutnajú slovenské vína a vypočujú si k nim aj výklad. „Otvorením hraníc po páde komunizmu začali Poliaci postupne objavovať aj iné nápoje, ako tvrdý alkohol a vína sa tam tešia stále väčšiemu záujmu, preto ochutnávky turisti vždy vítajú,“ popisuje Beata Wojnarowska, ktorá vedie firmu GT-Express. Za tie roky si už vypracovala kontakty a našla na Vínnej ceste spolupracovníkov, ktorí vedia vyhovieť požiadavkám náročných klientov. „V Poľsku sa v médiách veľa hovorí o úrovni služieb a o tom, že ak je zákazník nespokojný, môže si nárokovať na kompenzáciu. Často musíme teda vedieť flexibilne a veľkoryso reagovať,“ vysvetľuje a chváli 9-ročnú spoluprácu s Renátou Hermysovou, s ktorou dnešnú ochutnávku vín pripravuje.
Beata Wojnarowska (vpravo) a Renáta Hermysová. Foto - Stano Stehlík
Dámy či páni?
Blížime sa k cieľu, keď mi zazvoní telefón. Dozviem sa, že poľský autobus dorazil do Limbachu skôr ako to bolo naplánované a to znamená, že Beata spolu s turistami sú už v pivnici. Nestihneme sa teda predtým porozrávať tak, ako sme plánovali, urobíme to neskôr. O chvíľu má začať večerný program, preto sa ponáhľame k budove. Pred vchodom ešte postávajú fajčiari. Keď dolu po schodoch schádzame do pivnice počujem otázku: „Na ktorú toaletu mám ísť, keďže je tam na dverách nápis: dámy a páni?“ pýta sa zmätená Poľka (v poľštine aj slovo dámy, aj pani znamená „žena“ – pozn. red.). Beata trpezlivo všetko vysvetľuje.
„Turisti sú občas ako deti na školských výletoch. Nielen, že sa pýtajú na banality, ale sú hladní po zážitkoch, všetko chcú vidieť, ochutnať, čo je fajn, ale keď k tomu pridajú alkohol, bohužiaľ nie vždy to dobre dopadne,“ hovorí Beata a zaspomína si na skupinu, ktorá pred pár rokmi pricestovala do Bratislavy. Kým sa ubytovali, mali v programe prehliadku Starého mesta a potom večeru v prístave. Jeden z turistov, ktorý bol veľmi opitý, vyšiel pred reštauráciu na cigaretu a stratil sa. Nevrátil sa, nikto nevedel, kam mal namierené, mobil nechal v reštaurácii, takže sa s ním nedalo skontaktovať. Beata telefonovala na všetky policajné stanice v Bratislave a opisovala, ako bol stratený muž oblečený. „Viete si predstaviť, ako vyzerala tá noc a ďalší deň, keď mi každých pár hodín volali, že našli nejakého opitého, bľabotajúceho muža v podobnom oblečení?“ rétorický sa pýta Beata a dodáva, že za každým musela cestovať na políciu s niekým zo skupiny turistov, kto poznal strateného muža, aby potvrdil, či nájdený je jeho známy.
Dnes už s úsmevom dodáva, že vtedy videla asi najviac opilcov v živote. Našťastie, muža našli v jednom z bratislavských hotelov. „Ten muž sa rozbehol z reštaurácie a zastavoval autá a taxíky. Jediné, čo vedel povedať, bolo slovo turist a preto ho niekto odviezol do hotela Turist a keďže mal so sebou doklady a peniaze, ubytoval sa tam a na izbe zaspal,“ popíše Beata a dodá, že hotely na Slovensku majú povinnosť hlásiť ubytovaných turistov a tak sa tá správa dostala neskôr aj na políciu. Táto udalosť však pokazila výlet celej skupine, pretože sa všetci o kamaráta báli. Zrušili preto celodenný výlet do Viedne a pustili sa do prehľadávania Starého mesta. „Rozdelili sa na niekoľko skupín a každá si na starosť zobrala niekoľko ulíc, vedeli sme totiž, že keď sa do dvoch dní nenájde, bude nutné zapojiť aj špecialistov na prehľadanie Dunaja,“ hovorí na záver Beata.
Foto - Stano Stehlík
Malokarpatská vínna cesta
Schádzame do pivnice, kde už pri dlhých stoloch sedia turisti. Kým dostanú jedlo, Beata a Renáta sa im prihovoria. Renáta - po slovensky, Beata – po poľsky. „Nachádzate sa na Malokarpatskej vínnej ceste, ktorá vedie cez bývalé kráľovské mestá Bratislavu, Svätý Jur, Pezinok, Modru a priľahlé podkarpatské obce okresov Bratislava, Pezinok a Trnava,“ začínajú svoj výklad. V tom čase čašníčky nalievajú do malých štamperlíkov prípitok a po krátkom úvodnom slove želajú všetkým dobrú chuť a na zdravie. Sadáme si k stolu a Beata nás zoznamuje s vedúcou skupiny učiteľov, ktorí sa rozhodli stráviť víkend v Bratislave. „Poliaci stále častejšie objavujú Bratislavu a okolie a chcú tu tráviť viac času, ako kedysi, keď si Bratislavu volili len ako miesto na prespanie a odtiaľto vyrážali do Viedne alebo Budapešti,“ hovorí Beata, ktorá ma veľkú radosť z toho, že môže rodákom z Poľska ukazovať krásavicu na Dunaji a že záujem o ňu rastie. „Bratislava je akurátna, za tri hodiny sa poprechádzame po hrade a jeho areále, potom Staré mesto a to stačí, lebo turista sa nevie dlhšie sústrediť,“ vraví. Najviac ju baví pripravovať pestré programy pre turistov, keď si zákazníci okrem prechádzky mestom zvolia napríklad plavbu loďou do Devína, či medzi bratislavskými mostmi a chcú navštíviť aj Malokarpatskú vínnu cestu.
Skupinu učiteľov dnes po pamiatkach v hlavnom meste sprevádzal Beatin syn, ktorý pomáha s rodinným biznisom. Podobne ako jej manžel, ktorý turistov nielen sprevádza, ale často tiež pre Poliakov pripravuje diskotéky. Aj v pivnici, kde sa práve nachádzame, trvajú zábavy do tretej ráno. Učitelia si diskotéku neželali, tak predpokladáme, že dnešná nočná skončí skôr ako obvykle.
S manželom Piotrom Starosielec. Foto - Stano Stehlík
Nároční politici
Zrazu počujeme, ako sa s vedúcou výletu podráždeným hlasom rozprávajú učitelia. Cítiť napätie. O chvíľu sa dozvedáme, že učitelia si neželajú našu prítomnosť – moju a fotografa. „My sme si túto pivnicu prenajali, platíme za to a nechceme, aby nás tu média pozorovali,“ hovorí zvýšeným hlasom vedúca. Nepomáhajú argumenty, že nás zaujíma práca Beaty. Situácia je napätá, ale Beata rýchlo reaguje – pozýva vedúcu na rozhovor mimo pivnice, počas ktorého si všetko vystvetila. „Prepáčte, je to moja chyba, mala som vás o reportáži informovať vopred,“ ospravedlňuje sa po návrate. Vie ako s ľuďmi komunikovať, aby ich neurazila, aby boli všetci spokojní. „V takýchto situáciách sa sústreďujem na cieľ, nie na vlastné pocity hrdosti, hnevu – tie vždy dávam bokom, inak by som tú prácu robiť nedokázala. Kontakty s ľuďmi vždy prinášajú konflikty a mojou úlohou je ich vyriešiť,“ múdro a s úsmevom na perách povie Beata.
Je vidno, že v práci s turistami si vypestovala trpezlivosť. Obzvlášť v prípade, keď má na starosti náročných klientov, napríklad politikov. „Stáva sa, že po Bratislave sprevádzam poľských politikov, ktorí bývajú občas nepríjemní,“ zhodnotí a zaspomína si na istého pána, ktorý ju počas prechádzky po meste neustále opravoval a pri tom bolo vidno, že dejiny Slovenska nepozná. Inokedy dostala za úlohu sprevádzať poľského ministra, ktorý neznášal, keď sa mu niekto pozerá do očí. „Dostala som také indície vopred a vôbec som nevedela, ako sa mám správať,“ hovorí. Služby pre politikov sú veľmi náročné, lebo organizátori ich pobytu dosť často vzhľadom na bezpečnostné opatrenia menia trasu prechádzky. „Už veľakrát sa stalo, že som si pripravila všetky vedomosti o trase, ktorú sme mali s poľskou delegáciou prejsť a organizátori ju na poslednú chvíľu zmenili,“ povie. Pri takých návštevách je problémom aj čas, ktorý je na prehliadku mesta určený. „Keď dostávam objednávku na 38 alebo 20-minútovú trasu, je to naozaj veľká výzva,“ zhodnotí Beata.
Partnerom reportáží Ženy v nočnej službe je pramenitá voda Lucka, ktorá každej žene venuje vodu Lucka. Foto - Stano Stehlík
Keď alergika poštípe osa
Beata a Renáta sa postavia pred turistov a začnú opisovať prvú vzorku vína, ktoré práve čašníčky nalievajú. Turisti podľa návodu víno voňajú, točia ho v pohári, pozerajú jeho farbu proti svetlu a potom pomaly koštujú. Na Beate je vidno, že o víne vie rozprávať dlho a že je touto oblasťou očarená. „Mám to tu veľmi rada, je to unikátne, dokonca v neďalekom múzeu vinárstva v Pezinku sa nachádza najviac lisov v celej Európe, o čom málokto vie,“ prezrádza. Ona sama na ochutnávkach nepije, pretože potom musí šoférovať. Navyše v tejto práci, bez ohľadu na to, či ide o ochutnávky, či sprievodcovské aktivity, je potrebná triezva myseľ, ktorá už neraz ľudom zachránila život. Tak to bolo, keď bola Beata so skupinou turistov na Hlavnom námestí a jedného z nich poštípala osa.
„Ten obraz alergika, ktorý pred našimi očami puchol, by som najradšej vymazala z pamäti,“ hovorí. Vedela, že minúty môžu rozhodnúť o tom, či ten človek prežije. A keďže si Beata nebola istá, či sanitka stihne doraziť na Staré mesto, ktoré je autám neprístupné, tak vymyslela, že turistu odnesú do neďalekej nemocnice U milosrdných bratov. „Šesť chlapov ho nieslo a ja som kráčala vpredu, aby som im ukazovala cestu,“ spomína si na chvíle plné napätia. Ako sa neskôr zistilo, bolo to najlepšie rozhodnutie, ktoré alergikovi zachránilo život. „Až potom sa mi roztriasli kolená, začala ma bolieť hlava,“ priznáva Beata, ktorá často po takých náročných dňoch trpí nespavosťou.
Foto - Stano Stehlík
Vzorka vína navyše
Keď sa Beata a Renáta opäť postavia pred turistov, publikum je už o niečo uvoľnenejšie. S radosťou si obzerajú ďalšiu vzorku vína a keď sa dozvedia, že im hostitelia ponúknu o jednu vzorku vina viac, ako mali objednané, aby tak kompenzovali nedorozumenie spojené s našou prítomnosťou, aj vedenie skupiny je spokojnejšie. Pýtam sa Beaty, ako sa za 30 rokov jej práce zmenili požiadavky turistov. Predtým si Poliaci volili miesto ubytovania v chatách niekde v blízkosti Bratislavy. Dnes už si niektorí dovolia aj štvorhviezdičkové hotely.
„V tamtých časoch na chatách, či iných turistických zariadeniach som zažívala neustále prekvapenia, ktoré mi naháňali stres,“ zhodnotí Beata a popíše, ako často musela pomáhať pri prezliekaní posteľnej bielizne alebo upratovaní, lebo vedúci zariadení nemali odhad a všetko nechávali na poslednú chvíľu. „Dnes je úroveň služieb na Slovensku iná a keď sa aj občas nájdu nespoľahliví partneri, nabudúce ich už k spolupráci neoslovím,“ vyhlási rozhodne.
Turista v kóme
Skupina turistov už dovečerala a koštuje ďalšie vzorky vína. Beata a jej kolegyňa sa už nemusia stresovať. Vidno, že akcia sa vydarila. V pivnici je veselo a hlučne. Asi preto Beata používa zosilňovač hlasu, aby šetrila ten svoj. „Mávam problém s hlasom, keďže moja práca s turistami spočíva v neustálej komunikácii,“ vysvetlí. Teraz má možnosť poradiť sa s učiteľmi, ako narábajú s hlasom, aby ho šetrili. A keď sa tak rozprávajú, napadne mi opýtať sa Beaty, ktorí zákazníci sú náročnejší: dospelí alebo deti? „Najväčším problémom dospelých býva alkohol, no dnešné deti sú stále na mobiloch a všetko fotia, natáčajú a posielajú rodičom, ktorí niekedy zle vyhodnotia situáciu a hneď mi znepokojení volajú,“ odpovedá. Deti a mládež sú občas nevyspytateľné a chcú imponovať ostatným, čo sa nie vždy dobre končí, ako v prípade istého 16-ročného chlapca, ktorý bol so skupinou mládeže ubytovaný pri bratislavskom zariadení s bazénom.
„V tom bazéne došlo k nešťastnej nehode – chlapec urobil stojku na dne bazéna a potom zrazu, nevedno prečo, začal hltať vodu, čo si našťastie všimli jeho kamaráti a z vody ho vylovili,“ popíše Beata. Bohužiaľ, chlapec bol už v kóme. Okamžite volali sanitku, z Poľska pricestovala jeho mama. „Našla som jej lacnejší hotel v blízkosti ružinovskej nemocnice, ktorú sme obe každý deň navštevovali a na chlapca hovorili,“ zaspomína si. Vtedy Beata vytvorila špeciálny slovník pre zdravotnícky personál pre prípad, že by sa chlapec zobudil, aby ho vedeli osloviť v poľštine. „Po troch týždňoch sa prebral a je to neuveriteľné, ale všetko, čo sme hovorili pri jeho posteli si pamätal, lebo nás počul!“ popíše šťastný koniec. Dodnes od mamy chlapca dostáva pohľadnice na všetky sviatky.
Foto - Stano Stehlík
Čo pokazí ochutnávku vín?
Hostiteľky pivnice vyzvú turistov, že víno alebo keramické, či iné pamiatky, na ktoré sa už aj skôr pýtali, si môžu zakúpiť. Pri pulte sa vytvorila dlhá rada záujemcov. Vidím, že je to veľmi príjemná akcia. Pýtam sa preto Beaty, či sa taká ochutnávka môže nepodariť a ona si zaspomína, ako sa pred dvomi mesiacmi istá žena pošmykla na strmých schodoch a zlomila si ruku na dvoch miestach. „Išli sme vtedy do ružinovskej nemocnice a tam jej povedali, že je potrebná okamžitá operácia, no, bohužiaľ, sa pre ňu nerozhodla a keď sa vrátila do Poľska mala zdravotné komplikácie,“ hovorí Beata.
Táto skúsená žena už dobre vie, ako rozložiť sily a kedy je nápor najväčší. Poľskí turisti využívajú na výlety do Bratislavy najčastejšie predĺžené víkendy: májový, potom sviatok Božieho Tela, či sviatok Nanebovzatia Panny Márie v auguste. „Najnovšie sa veľa skupín organizuje v cirkvách, tie majú na starosti v turizme neskúsení kňazi, čo pre mňa znamená viac práce,“ popisuje poľský cestovateľský fenomén. Tieto skupiny najčastejšie navštevujú sanktuárium v Mariánke.
Foto - Stano Stehlík
Tri infarkty, jedna smrť
Skupina poľských učiteľov končí pred polnocou návštevu v Limbachu, lúčia sa s nami a nastupujú do autobusu. Zajtra vyrazia do Viedne. Lúčime sa aj my s Beatou a každý z nás ide svojim smerom. Až ďalší deň sa dozviem, že Beatina nočná ešte neskončila, lebo po ceste jej zavolali turisti z inej skupiny, ktorú mala na starosti. „Ti ľudia sa vrátili z výletu na hotel a zistili, že ich veci z niektorých izieb niekto odpratal na iné izby, pretože omylom ich ubytovali na izbách, ktoré potrebovali,“ popisuje mi a vysvetľuje, že ju ani nenapadlo, aby nás zavolala na pokračovanie reportáže. V takých momentoch Beata koná. Je maximálne sústredená na hľadanie riešenia. V tomto prípade musela pre svojich klientov rýchlo nájsť iné ubytovanie
„Do tretej rána sme to riešili, pretože som ešte tým ľudom musela zabezpečiť taxíky, ktoré ich dopravili na iný hotel,“ vysvetľuje. Nuž, nepredvídané situácie sú jej každodennosťou. Rozmýšľam, čo horšie sa ešte môže udiať a Beata si zaspomína ako pred troma rokmi počas predĺženého májového víkendu z Poľska do Bratislavy dorazilo 24 autobusov plných turistov. „V tom čase sme mali tri infarkty, dvoch mužov sa podarilo zachrániť, tretí to neprežil,“ popíše.
Foto - Stano Stehlík
Bezkonfliktne riešiť problémy
Beata začínala v turizme ako pomocníčka v maminej cestovnej kancelárii v Poľsku. Od mladosti je zvyknutá na to, že problémy treba riešiť a že okrem komplikácií, aké sa môžu vyskytnúť, sú aj pekné chvíle, keď sa akcia vydarí, keď sú zákazníci spokojní. „Najviac ma teší, keď na očiach klientov vidím to milé prekvapenie a očarenie Bratislavou, o ktorej skôr nemali potuchy a ich slová vďačnosti za moju prácu,“ hovorí Beata. Je tiež rada, že ju táto práca núti neustále sa vzdelávať. „Tento rok sme mali dve hudobné školy, pre ktoré som pripravila špeciálny program o hudobníkoch, ktorí žili a tvorili v Bratislave,“ popíše. Našťastie sa nepotvrdili obavy spred rokov, keď Slovensko vstupovalo do eurozóny, že sem poľskí turisti prestanú chodiť. „Opak je pravdou. Je ich viac, pretože teraz radšej volia tie bezpečnejšie destinácie, kde je ohrozenie bombovými atentátmi minimálne,“ konštatuje Beata.
Jej príbeh, sila, odhodlanosť a schopnosť bezkonfliktne riešiť problémy sú inšpiratívne. Keby sme v živote stretávali len takých ľudí ako ona, konflikty by boli minulosťou. „Veď ak sa problémy podaria vyriešiť, čo chcieť viac? Keď sú turisti spokojní? Keď zoženiem potlesk? Verte mi, pre také chvíle sa oplatí pracovať!,“ konštatuje na záver s optimizmom sebe vlastným Beata.
(Partnerom reportáží Ženy v nočnej službe je pramenitá voda Lucka)
