|
Blížime sa k Hydrometeorologickému ústavu, ktorý sídli na bratislavskej Kolibe. Už keď mierime na parkovisko a prudko ideme autom do kopca cítime, že sa šmýka a je poľadovica, tak sme zvedaví, aké počasie nás do rána a na najbližšie dni čaká. Témou počasia sa zaoberajú ľudia odjakživa, každý z nás sleduje predpovede, najmä, keď potrebujeme niekam vyraziť.
Dnes budeme pozorovať mapy a aktuálny stav počasia počas nočnej zmeny s meteorologičkou Janou Potankovou.
Foto - Stano Stehlík
Medzi klavírom a prírodou
Na pracovisko sme prišli skôr ako odborníčka začne službu, aby sme sa ešte stihli porozprávať. Hovorca ústavu nás upozornil, že keď meteorologička o 19.30 hod. nastúpi na zmenu, čaká ju veľa povinností a na otázky nebude čas.
Na vrátnicu si pre nás prišla mladá žena, ktorá nás odviedla na tretie poschodie. Jej pracovisko sa nachádza na konci chodby a je z neho výhľad na tri svetové strany. Kým sa služba začne, v služobnej kuchynke dostávame kávu a čaj a pani Janka si ešte zahryzne do rožkov, aby sa navečerala.
.JPG)
„Chystám si jedlo dopredu, najmä na ráno, lebo tam čas na prípravu nie je,“ vysvetlí mladá žena, ktorá o počasie a geografiu mala záujem už od detstva. „Lákala ma aj hudba, hrám na klavíri, ale napokon zvíťazila láska k prírodným vedám,“ spomína si Janka Potanková. Vidím, že má zasnený pohľad, keď hovorí o hudbe, ale rovnako pekne vie porozprávať aj o hydrometeorologických javoch, sopkách, nárazoch vetra, vysokých zrážkach, či búrkach, ktoré ju fascinujú. Na Hydrometeorologickom ústave brigádovala už počas vysokej školy, potom sem nastúpila na rok. Po dvojročnej materskej sa v auguste vrátila späť.
Keď sa jej pýtam, či jej na materskej nechýbala práca, prezradí, že počasie sledovala z domu, prostredníctvom webovej stránky. Priznáva, že je to jej koníček, ale trocha aj profesionálna deformácia.
Foto - Stano Stehlík
Mama dvojročnej dcérky
Kým sa presunieme na pracovisko meteorológov, ešte sa opýtam, ako pani Janka zvláda prácu a starostlivosť o vyše dvojročnú dcérku. Priznáva, že najťažšie sa jej odchádza z domu práve na nočnú. Tak ako dnes, keď malá svojou detskou logikou presviedčala mamu, aby do práce nešla. Pani Janka svoje dieťa uvidí až na druhý deň po obede, lebo keď okolo ôsmej ráno skončí nočnú, čaká ju ešte cesta do Pezinka, kde bývajú s rodinou. V tom čase už manžel odvedie dieťa do škôlky. Pozorujem pani Janku a na chvíľu sa mi zdá, ako sa jej lesknú oči. Hneď však prejdeme na ďalšie témy.
Zaujíma ma, ako rieši deficit spánku po nočnej a dozviem sa, že si pani Janka musí pospať minimálne 3-4 hodiny. Inak to vyzerá, keď sa po nočnej vráti cez víkend. Vtedy ju doma čaká usmiate dieťa, ktoré sa teší na spoločnú hru s maminkou. Na spánok tak čas veľmi nezvýši. Našťastie nočné zmeny vychádzajú dve, tri za mesiac, tak sa to dá zvládnuť. „Ale ani počas bežných dní si dcérku veľmi neužijem, lebo keď mám denne 12 – hodinové služby, tak ráno odchádzam do práce a dieťa ešte spí, keď sa vraciam, už zaspáva,“ vysvetľuje.
Foto - Stano Stehlík
Výstrahy?
Káva je dopitá, dovečerané je tiež, tak sa môžeme pobrať na pracovisko, lebo sa blíži pol ôsmej. Na pani Janku čaká kolegyňa a popisuje, aké poveternostné podmienky boli dnes na území Slovenska. V nižších polohách bolo až 7 a pol stupňa. Čo je zaujímavé – v ten januárový deň najteplejšiu teplotu namerali na Skalnatom Plese – až plus 10 stupňov! Pod nulou bolo len pri Prešove. Po celom Slovensku nie sú žiadne výstrahy. To je dobré. Keby počasie vystrájalo a bolo by treba vyhlásiť výstrahu tretieho, najvyššieho stupňa, musela by meteorologička volať šéfovi a na civilnú ochranu – bez ohľadu na to, koľko je hodín, či je noc, či deň. Potom so zvýšenou pozornosťou sledovať všetky prírodné javy.
Ešte sa to za čias služby pani Janky nestalo, zatiaľ len „dosiahla“ výstrahu druhého stupňa. Keď je silný vietor a búrky, má povinnosť informovať o tom hasičov.
Foto - Stano Stehlík
Počasie na zákazku
Pýtam sa jej, či vníma tú prácu ako misiu, keďže každý deň nesie ľudom dôležité novinky. Pani Janka sa pousmeje a hovorí, že je to práca ako každá iná. Keď sa ale bavíme o letných festivaloch a iných vonkajších podujatiach, je jasné, že jej práca vie správnym spôsobom napovedať organizátorom, ako majú svoje aktivity naplánovať, čomu sa vyhýbať. Keď pred pár rokmi pre silný vietor na festivale Pohoda došlo k obetiam na životoch, pani Janka tu ešte nepracovala, ale dobre sa na tú situáciu pamätá. Asi ako my všetci, ktorí sme boli zhrození, ako vie počasie zatočiť s ľuďmi.
„Aj to je naša platená služba – vypracovať na požiadavku predpoveď počasia práve na také príležitostí,“ popíše a dodá, že vtedy by upozornili zákazníka, ak by sa niečo výnimočné dialo a blížila sa napríklad búrka.
Foto - Stano Stehlík
Medzi farebnými mapami
Obzerám sa po miestnosti, v ktorej neustále beží niekoľko počítačov a na niekoľkých obrazovkách vidím farebné mapy. Tá, na ktorej dominuje červená farba, sleduje oblačnosť. Keď mi pani Janka ukáže ďalšie mapy, prvé moje asociácie sa spájajú s vzorom na vyšívanie, čím troška pobavím moju hostiteľku. Vysvetlí mi, že tie šípky ukazujú, ktorým smerom a s akou rýchlosťou sa vietor poberá.
Pani Janka sa rýchlo púšťa do práce, skúma v počítači všetky poveternostné podmienky. Nemôžem ju vyrušovať, tak len sledujem, že každú chvíľu prezerá rôzne mapy, otvára tabuľky. Teraz sa pripravuje na priamy vstup do Slovenského rozhlasu, ktorý je naplánovaný na 20.15 hod.
V lete musí sledovať ešte viac, keďže je záujem o letoviská. Pani Janka si zaspomína na jedno z takých hlásení, keď ju redaktor prekvapil otázkou na teplotu mora a to si práve vtedy zabudla pripraviť. „Odhadom som udala nejakú teplotu, ale okamžite mi písala kolegyňa, či som si tým údajom istá,“ spomína a dodáva, že keď si to overila, zistila, že povedala o 3 stupne nižšiu teplotu, ako v skutočnosti more malo. Inak, keď sa bavíme o južanských krajinách, pani Janka si povzdychne, že keby mala ísť niekde na stáž a tam sledovať počasie, zvolila by si práve Taliansko alebo Španielsko.
Foto - Stano Stehlík
Čo na seba?
V miestnosti je ticho, počuť len zvuk počítačov. Pani Janka vytrvalo skúma, píše, prezerá si mapy a ja si spomeniem, ako sme sa ešte pred chvíľou v kuchynke smiali na tom, že odborník na počasie je vzácny člen spoločnosti, lebo keď sa nie je o čom baviť, tak vždy môže začať rozoberať tému o počasí.
„Občas, keď cestujem vo vlaku z Pezinka, som prekvapená, ako ľudia komentujú počasie a sťažujú sa, že zase nám niečo nevyšlo,“ vraví s úsmevom. Pritom pani Janka hovorí o 93-percentnej úspešnosti pri predpovediach na druhý deň. Ďalšie dva dni dosahujú úroveň 90 – 91 percent úspešnosti.
Pýtam sa, či sa susedia alebo niekto v rodine priamo u nej pýta na počasie. Susedia ani nevedia, kde pracuje, ale priznáva, že sa rodina občas na ňu s takými otázkami obráti. Minule informovala bratranca, ako sa má pripraviť na lyžovačku do hôr. „Občas volám aj manželovi, aby vedel, čo má obliecť malej do škôlky, že bude teplejšie a tak hrubú kombinézu nebude potrebovať,“ hovorí.
Foto - Stano Stehlík
Za jednu službu sa to nenaučím
Je už po 20. hodine a pani Janka zdvihne zrak spoza počítača. Vidím, že je pripravená na rozhlasové spojenie, na papieri má poznámky a kým čakáme, ešte sa rozprávame. Ukazuje mi všetky údaje, ktoré skúma a ja už viem, že otázka, ktorú som položila pred nástupom na zmenu, bola smiešna. Pýtala som sa totiž, či by som zvládla naučiť sa za jednu službu predpovedať počasie. Teraz viem, že tých údajov je neskutočne veľa.
Napríklad sleduje tu synopove stanice, čiže základne stanice, ktorých je na Slovensku vyše 20 a ktoré zobrazujú teploty, oblačnosť atď. Teraz práve sledujeme automatiky, čiže všetky čidlá, ktoré sú roztrúsené po Slovensku, ktoré merajú teploty každých 10 minút. „Viacerí si myslia, že my si len pozeráme to, čo za nás namerajú prístroje a to je všetko,“ hovorí pani Janka a vysvetľuje, že to, čo namerajú prístroje, musí dať odborník dokopy, pospájať informácie a vyhodnotiť výsledky.
Pýtam sa, či sa dá vidieť počasie na budúci týždeň, keďže sa chystám cestovať do Varšavy. Pani Janka si overí dátum a ukazuje mi mapy. Najbližšie dni sa stále budú niesť v teplom ovzduší, ktoré skôr pripomína skorú jar. No na mapách v Poľsku vidno zrážky, takže bunda s kapucňou bude nevyhnutná. Keďže pani Janka stále spomína nejakého aladina, pýtam sa jej, čo to je. Aladin je model s rozlíšením 4 a pol kilometra, ktorý vyvinuli numerickí meteorológovia, a ktorý, okrem iných modelov, tu slúži na skúmanie počasia.
Foto - Stano Stehlík
V priamom vysielaní
Zvoní telefón. Pani Janka si dáva sluchátka na uši. „Dobrý deň, tu je Jana Potanková,“ predstaví sa a dohaduje sa s redaktorom, čo ho presne v počasí zaujíma. O chvíľu sme už svedkami rozhovoru v priamom vysielaní. Pani Janka hovorí, že momentálne je na Slovensku jasno a polojasno, fúka väčšinou slabý vietor a v noci bude oblačno až zamračené. Ojedinele sa môže vyskytnúť hmla. Predpovedá tiež slabé sneženie, prípadne mrholenie a to znamená, že sa môže tvoriť aj poľadovica.
Hovorí pekne, plynulo. Ešte jej asi kladú nejakú otázku, čo my v miestnosti nepočujeme a tak sa dozvedáme, aké vyhliadky sú na víkend. Keď sa pani Janka rozlúči, pochválime ju. Asi sa jej uľaví, aj keď si už na hlásenia zvykla. Keď sa pýtam na nejaké brepty tak hovorí, že sa jej stalo, že po obede zdravila poslucháčov: dobre ráno. Nevidí v tom väčší problém. „Opravím sa a bežíme ďalej,“ vysvetlí s úsmevom.
K dobrej spolupráci so Slovenským rozhlasom určite prispievajú aj osobné kontakty s redaktormi, raz ročne sa títo pracovníci stretávajú na spoločnom večierku. „Keď sa ľudia poznajú osobne, tak aj tie vstupy sú viac uvoľnené,“ hovorí.
Ešte sa pýtam, či je manžel pyšný, keď počuje jej hlas v rádiu. Pani Janka si myslí, že áno, ale najčastejšie ju chváli jej mama.
Foto - Stano Stehlík
V jednom kole
Pozerám na tabuľu nad stolom, ktorá je zároveň návod, čo nás v nočnej čaká. Teraz budeme musieť nechať pani Janku pracovať v pokoji, aby vypracovala do 21. hodiny predpovede počasia pre Tatry, o hodinu neskôr – 48-hodinovú predpoveď pre celé Slovensko. O polnoci pre NDS, čiže Národnú diaľničnú spoločnosť. Medzi tým, samozrejme, môžu volať ľudia, aj keď po večeroch je tých telefonátov menej.
Potom to vyzerá na pár hodín pokoja, ale to som na omyle. „To je čas, aby som si poriadne naštudovala počasie a pripravila sa na ďalšie rozhlasové vstupy,“ vysvetľuje meteorologička. Na tabuli ukáže záznamy, o ktorej hodine ju čakajú spojenia s rozhlasom. Začína o 5.15 a končí o 7.45. Takmer neustále, lebo Slovenský rozhlas striedajú spojenia s regionálnymi rádiami v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach. Je takmer dve a pol hodiny v spojení s redaktormi a odpovedá na otázky. K tomu ešte musí vypracovať predpovede počasia pre povodie Dunaja a pre plynárov.
Foto - Stano Stehlík
Prebdená noc kvôli počasiu
Moje predstavy o teplúčkom miestečku na pracovisku v SHMÚ sa po tejto nočnej menia. Napriek tomu, že je to práca za počítačom alebo presne povedané - za niekoľkými počítačmi, tak určite k pohodovým nepatrí. Nesie so sebou často určitú dávku adrenalínu. Najmä ten záver nočnej služby, ktorý si po celej noci vyžaduje sviežosť a dobré reflexy, keď musí meteorológ odpovedať na otázky rôznych redaktorov po celom Slovensku.
Doposiaľ vždy, keď som si ráno zapla rozhlas a príjemný hlas mi oznamoval, aké počasie ma v tento deň čaká, bolo to pre mňa niečo bežné – veď tak to má byť, je predsa dobré vedieť, čo na seba a ako sa zabezpečiť v prípade nepriaznivých poveternostných podmienok. Vôbec som neuvažovala na tom, koľko práce stojí za takým jedným hlásením. Aby sa ku mne táto informácia dostala, niekto nespí celú noc. Aby som ja vyšla z domu pripravená na dážď, sneženie, či slnko alebo aby sme si mohli v lete v pohode naplánovať opekačku s priateľmi.
A niekde v Pezinku sa možno práve zobúdza dvojročná slečna a hľadá maminku. Ako náhradu si môže vypočuť jej hlas v rádiu.
Hlas ženy, ktorá celú noc pracuje na tom, aby sme ráno dostali presné správy o tom, ako veľmi nám počasie ovplyvní život. A to vôbec nie je samozrejmosť.
(Partnerom reportáží Ženy v nočnej službe je pramenitá voda Lucka)
